Preskočiť na obsah

Zdeněk Mlynář (politik)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zdeněk Mlynář
Zdeněk Mlynář
Biografické údaje
Rodné menoZdeněk Müller
Narodenie22. jún 1930
Vysoké Mýto, Česko-Slovensko
Úmrtie15. apríl 1997 (66 rokov)
Viedeň, Rakúsko
Politická stranaKSČ
Alma materPrávnická fakulta Lomonosovovej univerzity v Moskve
Rodina
PríbuzníStanislav Budín (svokor)
Manželka
DetiVladimír Mlynář
Milena Bartlová

Zdeněk Mlynář, rodným menom do roku 1945 Zdeněk Müller (* 22. jún 1930, Vysoké Mýto – † 15. apríl 1997, Viedeň) bol český komunistický politik, právnik, signatár Charty 77, pedagóg, vedec a politológ.[1][2]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1946 bol členom Komunistickej strany Česko-Slovenska v období­ 1950 – 1955 absolvoval Moskovskú právnickú fakultu Lomonosovej univerzity (kde sa stal priateľom kolegu, študenta Michaila Gorbačova).[3] Následne vstúpil do Ústavu štátu a práva Česko-slovenskej akadémie vied, kde zostal až do 1968.

Počas Pražskej jari bol zvolený za tajomníka ústredného výboru KSČ. Po okupácii Česko-Slovenska vojakmi Varšavskej zmluvy v auguste 1968, on a ďalší vedúci členovia strany boli odvlečený do Moskvy, kde pripojil podpis pod takzvaný Moskovský protokol. Následne bol členom predsedníctva KSČ, potom v novembri toho istého roku rezignoval na všetky svoje funkcie a v 1970 ho vylúčili z Komunistickej strany.[2] Jeho novým zamestnávateľom sa stalo české Národné múzeum, kde sa venoval entomológii na vedeckej úrovni.[2]

Podpísal Chartu 77 a podieľal sa na anti-režimovej činnosti. To bol dôvod pre represívny tlak štátnej moci na jeho osobu, v dôsledku čoho emigroval.[1]

Po Nežnej revolúcii sa vrátil do Česko-Slovenska. Stal sa čestným predsedom a volebným lídrom strany Levý blok pre parlamentné voľby 1996.[2] Po volebnom neúspechu strany zo svojho postu odstúpil a definitívne opustil politiku pre zhoršený zdravotný stav.

Zomrel vo Viedni v apríli 1997. Pohrebu v Prahe sa zúčastnil bývalý generálny tajomník KSSS a prezident Sovietskeho zväzu Michail Sergejevič Gorbačov.

Jeho manželka bola ekonómka a diplomatka, Rita Budínová-Mlynářová-Klímová. Dcéra Milena Bartlová je profesorka dejín umenia, syn Vladimíra Mlynář je novinár a politik.

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Proti srsti : politické komentáře : 1990 – 1995 (1996)
  • Krize v sovětských systémech od Stalina ke Gorbačovovi : příspěvek k teoretické analýze (1991)
  • Mráz přichází z Kremlu (1978); námet k britskému filmu Invaze (1980)
  • Československý pokus o reformu 1968 : Analýza jeho teorie a praxe (1975)
  • K teorii socialistické demokracie (1961)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b HLAVATÝ, Pavel. Zdeněk Mlynář. Pragmatický reformista, nebo reformní pragmatik? [online]. Praha: Český rozhlas, 2018-09-14, [cit. 2019-11-10]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c d MACH, Vladimír. Zdeněk Mlynář [online]. totalita.cz, [cit. 2019-11-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Zdenek Mlynar. 2003. vyd. [s.l.] : Columbia University Press.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zdeněk_Mlynář_(politik)&oldid=6937784“