Preskočiť na obsah

Zelená strecha

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tradičné zelené strechy ktoré možno vidieť na Faerských ostrovoch.
Radnica v Chicagu.

Zelená strecha je strecha pokrytá zatrávneným povrchom.

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Zatrávnené strechy sú stáročia známe nielen v studenom podnebí Islandu, Škandinávie, Kanady, USA, ale aj v teplom podnebí Tanzánie. Konštrukčné riešenie domov so zatrávnenou strechou pochádza zo severnej Európy. Príkladom je islandský dom („sodhouse“) so strechou tvorenou dvoma až troma vrstvami rašelinových kobercov uloženými na suchých vetvách pokrytých prérijnou trávou. Zvislé steny, hrúbky 60 – 90 cm, sú postavené z 10 cm vysokých trávnatých kobercov so zatrávnenou stranou smerom dolu. Takáto konštrukcia udržuje v chladnom prostredí teplo akumuláciou. Pôvodná škandinávska zatrávnená strecha má sklon od 30° do 45° a tvorí ju 20 cm hrubá vrstva trávnatého koberca, ktorá je uložená na niekoľkých vrstvách brezovej kôry. Kôra je lepená dreveným dechtom, aby vznikla vodotesná a nepriepustná vrstva. Mínusom tejto konštrukcie je, že decht môže byť rakovinotvorný a životnosť strechy je len 20 rokov. V Berlíne sa od polovice 19. storočia stavali štvorpodlažné bloky domov so strechami zvažujúcimi sa do átria-„strechy z dreveného cementu“.

Zelené strechy verzus ekológia

[upraviť | upraviť zdroj]
Múzeum, Francúzsko
Zelená strecha na Akadémií vied v Kalifornii.

Z hľadiska dopadu na životné prostredie je dokázané, že už 5% zatrávnených striech v meste je pre toto životné prostredie nezanedbateľným prínosom.

Výhody zelených striech

[upraviť | upraviť zdroj]

Nevýhody zelených striech

[upraviť | upraviť zdroj]
  • konštrukčne náročnejšie – potrebné je dokonalé prevedenie hydroizolačnej vrstvy
  • potrebná menšia alebo väčšia údržba
  • je nutné staticky zosilniť nosnú konštrukciu

Konštrukcia

[upraviť | upraviť zdroj]
Detail a rez konštrukčnou skladbou zelenej strechy.

Zatrávnená môže byť každá strecha, ktorá unesie zaťaženie.

Dvojplášťová strecha: medzi tepelnou izoláciou a zelenou strechou je vzduchová vetracia medzera, ktorá však znižuje pozitívne účinky letného chladiaceho efektu a zimného tepelnoizolačného efektu, a preto by sa takéto konštrukcie nemali budovať.
Jednoplášťová strecha: nemá vetraciu medzeru, a preto je potrebné pod tepelnú izoláciu uložiť parozábranu. Takáto strešná konštrukcia je najvhodnejšia a najhospodárnejšia pre zatrávnené strechy.

Konštrukcia strechy je od konštrukcie zatrávnenej strechy oddelená separačnou, diletačnou a ochrannou vrstvou proti prerastaniu korienkov. Vlastnú vegetačnú vrstvu tvorí drenážna vrstva (keramzit, guľky z polystyrénu, priestorová šmyková rohož), filtračná vrstva (syntetické textílie, minerálne alebo sklenené rohože), hydroakumulačná vrstva (rašelina alebo tuhé minerálne dosky) a vrchná vegetačná vrstva.

Typy zelených striech

[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra spravidla delí zatrávnené strechy na intenzívne a extenzívne.

  • Extenzívna strešná zeleň sa skladá zo strešných konštrukcií, ktoré majú únosnosť 60 – 300 kg.m−2. Malá únosnosť podmieňuje zeleň a rastliny rozrastajúce sa do plochy ako sú trvalky, skalničky a suchomilné rastliny, ktoré znesú extrémne podmienky striedania tepla, sucha a mrazu. Podrobnejšie sa extenzívne strechy delia podľa hrúbky substrátu. Pre machy a koberce trávy je potrebná hrúbka substrátu 3-6 cm. Skalničky a vysadená tráva potrebuje substrát 6 – 15 cm hrubý a plazivé dreviny 15 – 20 cm.
  • Intenzívna strešná zeleň sa realizuje na konštrukciách, ktoré majú únosnosť až 1 000 kg.m−2, takže je možné použiť zeminu v hrúbke 1 až 1,3 m, ktorá je vhodná na vytvorenie záhrady s použitím kvetov, kríkov a nízkych stromov. Takáto konštrukcia striech umožňuje uplatniť nadpovrchové alebo podpovrchové zavlažovanie.

Rozdelenie striech podľa sklonu strešnej roviny:

Plochá strecha na Univerzite v Neubrandenburgu.
  • PLOCHÉ strechy so sklonom do 5° sú náchylné na poškodenie. Zatrávnenie jej poskytuje ochranu pred poveternostnými vplyvmi a predlžuje jej životnosť. Zastrešenie je vystavené silným výkyvom vlhkosti, a tým vzniká nebezpečenstvo, že pôda bude trpieť nedostatkom kyslíka. Aby sa zabránilo vysychaniu netreba zabudnúť na drenážnu vrstvu pre odvod vody. Obvyklá konštrukcia takejto strechy sa skladá zo strešného plášťa, ochrannej vrstvy, drenážnej vrstvy, filtračnej vrstvy, substrátu a vegetácie. Pre obytné domy, stavby pre sociálne účely, továrne a skladovacie haly sú tieto strechy príliš drahé.
  • Strechy s MIERNYM SKLONOM (3° až 20°) sú hospodárnejšie ako ploché strechy. Substrát s obsahom hrubozrnných častíc pracuje ako akumulátor vody a prebytočnú vodu odvádza. Substrát nie je potrebné zaisťovať proti zosuvu.
  • Strechy s VEĽKÝM SKLONOM (20° až 40°) musia mať substrát zaistený proti zosuvu. Ostatná konštrukcia strechy je rovnaká ako pri streche s miernym sklonom.
  • STRMÉ STRECHY so sklom väčším ako 40° využívajú na zaistenie substrátu konštrukciu islandských striech s trávnatými kobercami. Koberce sú uložené v dvoch vrstvách pričom prvá vrstva je trávnatou plochou položená smerom dolu a tvorí substrát pre hornú vrstvu. Konštrukcia je ešte horizontálne upevnená lanami, ktoré slúžia aj ako zavetrenie. Iným riešením takejto strešnej konštrukcie je použitie strešných tašiek naplnených 9l substrátu, ktoré slúžia ako nosiče vegetácie. Veľmi účinný systém ochrany proti zosuvu je použitie skladaného roštu z profilov z recyklovanej umelej hmoty.

Zelené strechy majú široké uplatnenie, príkladom sú: [Súbor:Zelená strecha Corwin. .jpg|náhľad|Zelená strecha na projekte Blumental v Bratislave

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Blumental Offices – Obchodné a kancelárske priestory na prenájom [online]. [Cit. 2020-09-25]. Dostupné online.
  • Gernot, Minke:Zelené střechy, vydavateľstvo Hel, 2001, 92s., ISBN 80-86167-17-8
  • Doc.Ing.Antonín FAJKOŠ, CSc.: Ploché střechy, Akademické nakladatelství CERM, s.r.o. Brno, 2002

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zelená_strecha&oldid=7198237“