Preskočiť na obsah

Zora Jesenská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zora Jesenská
slovenská spisovateľka, redaktorka, literárna kritička a prekladateľka
Narodenie3. máj 1909
Martin, Slovensko
Úmrtie21. december 1972 (63 rokov)
Bratislava, Slovensko
ManželJán Rozner
Hrob na Národnom cintoríne v Martine

Zora Jesenská (* 3. máj 1909, Martin – † 21. december 1972, Bratislava) bola slovenská prekladateľka, redaktorka, spisovateľka, literárna kritička a činovníčka Živeny, neter Janka Jesenského.

Rodina

[upraviť | upraviť zdroj]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzala z národne uvedomelej zemianskej rodiny s prídomkom Jeszenszky-Gasparovje. Vzdelanie získala na školách v Martine (ľudová škola a gymnázium) a neskôr, v rokoch 1925 - 1935, na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave.[1] Po skončení štúdií sa vrátila do Martina, kde spočiatku (v rokoch 1935 - 1939) pracovala ako súkromná učiteľka klavíra[2] a súčasne pôsobila v ženskom spolku Živena. Od roku 1939 bola redaktorkou časopisu Živena a v rokoch 1949 - 1952 pracovníčkou Matice slovenskej.[2] Od roku 1949 pôsobila aj v Bratislave - na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity prednášala rusistiku (1949 – 1950) a vo vydavateľstve Tatran pracovala ako redaktorka (1952 - 1956).[2] Neskôr sa profesionálne venovala prekladaniu. Publikovala pod pseudonymom Neznáma čitateľka a E. Letričková.[3] Aktívne sa zúčastňovala na medzinárodných spisovateľských a novinárskych podujatiach. Vo verejnom živote bola známa aj svojou prácou ako podpredsedníčka Živeny.[2] V roku 1968 sa výrazne angažovala v demokratizačných procesoch a vystupovala proti okupácii Československa, kvôli čomu bola politicky prenasledovaná[1], mala zakázanú publikačnú a prekladateľskú činnosť. Zomrela v Bratislave, no pochovaná je na Národnom cintoríne v Martine.

Tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]

Jesenská vynikla v umeleckom preklade predovšetkým ruských autorov (Anton Pavlovič Čechov, Fiodor Michajlovič Dostojevskij, Nikolaj Vasilievič Gogoľ, Ivan Alexandrovič Gončarov, Maxim Gorkij, Michail Jurievič Lermontov, Alexandr Sergejevič Puškin, Lev Nikolajevič Tolstoj, Ivan Sergejevič Turgenev, Michail Šolochov a iní), ale aj diel z anglickej (William Shakespeare), bulharskej, českej, francúzskej a nemeckej literatúry.[2] Patrí medzi zakladateľov modernej slovenskej prekladateľskej školy.[2] Za svoje preklady zo slovanských jazykov získala Cenu Janka Jesenského a neskôr národnú cenu za preklad diel Vojna a mier a Tichý Don.[3] Zaoberala sa aj teóriou a kritikou prekladu. Okrem toho je autorkou reportážnych kníh, množstva publicistických článkov a esejí.

Ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1937 Timrava
  • 1949 Bola som v Sovietskom sväze
  • 1952 Cesta do Moskvy
  • 1956 Zvýšit majstrovstvo prekladu umeleckej literatúry
  • 1963 Vyznania a šarvátky, knižné vydanie jej článkov a úvah

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c JESENSKÁ, Zora. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok IV CH – Kl. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2010. 587 s. ISBN 978-80-89301-57-7. S. 253-254.
  2. ↑ a b c d e f Lexikón osobností mesta Martin. 1. vyd. Martin : Osveta, 2006. ISBN 80-8063-223-5. Kapitola JESENSKÁ, Zora - prekladateľka, publicistka, redaktorka, s. 114.
  3. ↑ a b JESENSKÁ, Zora. In: Lexikón slovenských žien. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2003. 288 s. ISBN 80-89023-30-4. S. 111.
  4. ↑ Prezident Andrej Kiska vyznamenal 20 osobností [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, 09.01.2017, [cit. 2017-03-26]. Dostupné online. Archivované 2017-03-26 z originálu.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zora_Jesenská&oldid=7682492“