Zoznam hláv štátu Španielska

Toto je zoznam hláv štátu (kráľov, grófov, caudillov, prezidentov a podobne) na území Španielska od 5. storočia.

Obdobie rokov 409 – 711

Vandalskí králi

Vandali vtrhli roku 409 do Hispánie (územie Rímskej ríše), dočasne sa tu usadili, ale roku 429 sa presunuli do severnej Afriky:

Gunderich (409-428)
Genserich (428-429)

Svébski králi na severozápade Pyrenejského polostrova (v Galícii)

Pozri: Zoznam svébskych kráľov v Galícii.

Roku 410 Hermerich podpísal s Rímom foedus, podľa ktorého bolo Germánom Svébom umožnené usadiť sa na Pyrenejskom polostrove. Roku 585 Svébov dobyli susední Vizigóti.

Vizigótski králi

Pozri: Zoznam kráľov Vizigótov od roku 410.

Vlastná expanzia Vizigótov do Hispánie z Galie sa začala v druhej polovici 5. storočia za Euricha a za dvadsať rokov ovládli skoro celý Pyrenejský polostrov (okrem severozápadu, kde bola Svébska ríša).

Po roku 507 sa museli z Galie stiahnuť len na územie Hispánie. V 40. a 50. rokoch 6. storočia ovládla juhovýchodné pobrežie Hispánie Byzantská ríša (554). V druhej polovici 6. storočia sa Vizigótom podarilo dobyť Svébsku ríšu a v 20. rokoch 7. storočia aj byzantskú enklávu na pobreží Hispánie, čím ovládali celý polostrov vrátane dnešného Portugalska.

Roku 711 vizigótska ríša zanikla pod útokmi moslimov z juhu. Len na úplnom severe Španielska, v neskoršej Astúrii, sa udržali drobné panstvá na čele s vizigótskymi šľachticmi, zárodok budúcich kresťanských kráľovstiev v stredoveku.

Byzantské územia na juhu

Pozri:Zoznam vládcov Byzantskej ríše od roku 554

Od roku 554 do 20. rokov 7. storočia (na ostrovoch aj neskôr) ovládala pobrežné územia na juhu Byzantská ríša.

Obdobie rokov 711 – 1516

Vládcovia v Al-Andalusa

Pozri:Zoznam vládcov v Al-Andalusa

Al-Andalusa je označenie pre moslimské územie na Pyrenejskom polostrove v rokoch 711 – 1492 (najmä od roku 756 Córdobský emirát, neskôr Córdobský kalifát). Roku 1492 boli moslimovia zo Španielska definitívne vytlačení (koniec tzv. reconquisty).

Králi Astúrie

Pozri: Zoznam kráľov Astúrie

Astúrske kráľovstvo (v podstate prvotný základ dnešného Španielska) vzniklo, keď sa Vizigótovi Pelayovi podarilo v rokoch 718-722 dobyť maličké územie v dnešných astúrských horách od moslimov. Toto územie sa postupne rozrastalo, až sa v 10. storočí (po dočasnom rozdelení) pretvorilo na Leónske kráľovstvo. Astúrski králi sa považovali za nástupcov vizigótskych kráľov v Hispánii.

Králi Leónu

Pozri: Zoznam kráľov Leónu

Leónske kráľovstvo vzniklo rozdelením Astúrie medzi troch synov Alfonza III. (866-910). García vládol v Leóne, Ordoño II. v Galícii a Fruela v Astúrii.

Králi Galície

Pozri: Zoznam kráľov Galície

V Galícii chvíľu vládli formálne králi „oddelenej“ Galície, ktorá však patrila pod Leónske kráľovstvo, neskôr aj integrálne. Neskôr sa vyskytli pokusy obnoviť samostatné galícijské kráľovstvo.

Králi a grófi Kastílska

Pozri: Zoznam panovníkov Kastílie

Kastílske grófstvo vzniklo v 9. storočí ako vazalské grófstvo Leónskeho kráľovstva, od ktorého získalo nezávislosť roku 930.

Králi Pamplony/Navarry

Pozri Zoznam kráľov Navarry

Pamplonské (od 11. storočia nazývané Navarrské) kráľovstvo vzniklo okolo roku 824. Roku 1512 bolo južné Navarrské kráľovstvo pripojené k Španielsku, zatiaľčo severné ešte existovalo do roku 1607/1620, kedy bolo pripojené k Francúzsku.

Králi a grófi Aragónska

Pozri: Zoznam panovníkov Aragónska

Aragónsko vzniklo začiatkom 9. storočia v rámci reconquisty ako Aragónske grófstvo, ktoré bolo súčasťou franskej Hispánskej marky. V rokoch 925 až 1035 bolo súčasťou Navarrského kráľovstva, od roku 1035 samostatné kráľovstvo. Roku 1162 bolo k nemu pripojené Katalánsko (presnejšie Barcelonské grófstvo), odvtedy sa niekedy rozlišujú Krajiny aragónskej koruny (vrátane Katalánska a pod.) a Aragónske kráľovstvo (vlastné Aragónsko). Od roku 1516, nástupom Karola I. po Ferdinandovi Aragónskom (1506-1516), bolo oficiálne spojené s Kastíliou (de-facto vznik Španielska, pozri dole).

Grófi Barcelony (Katalánsko)

Pozri: Zoznam barcelonských grófov

Katalánsko vzniklo začiatkom 9. storočia v rámci „reconquisty“ ako Barcelonské grófstvo, ktoré bolo súčasťou franskej Hispánskej marky. Od roku 985 to bolo samostatné grófstvo, od roku 1162 súčasť Aragónska (stále pod názvom Barcelonské grófstvo).

Králi Valencie

Pozri: Zoznam kráľov Valencie

Valencijské kráľovstvo bolo vytvorené v rámci Aragónskeho kráľovstva v roku 1238. Formálne zaniklo až v roku 1700.

Králi Malorky

Pozri: Zoznam kráľov Malorky

Malorské kráľovstvo (na Baleárskych ostrovoch) bolo vytvorené v rámci Aragónskeho kráľovstva v roku 1231. Formálne zaniklo okolo roku 1404.

Obdobie od roku 1516 (jednotné Španielsko)

Jednotné Španielsko vznikalo takto:

1469: Ferdinand Aragónsky (dedič aragónskeho trónu) si plánovito berie Izabelu Kastílsku (dedičku kastílskeho trónu)
1474: Izabela Kastílska sa stáva kráľovnou Kastílie a Ferdinand Aragónsky (ako Ferdinand V. Kastílsky) jej kráľovským manželom
1479 (prvý možný rok vzniku Španielska): Ferdinand Aragónsky sa stáva kráľom Aragónska, čím vzniká personálna únia Kastílie a Aragónska, no len dočasná (pozri 1504)
1492: Posledné moslimské územia na polostrove porazené
1504: Izabela zomrela, nastúpila jej dcéra Jana Šialená, čím sa de-iure Kastília a Aragónsko znova oddelili. Ferdinand ale bol regentom, keďže Jana bola šialená (i keď sprvu bol dočasne vypudený šľachticmi a nahradený Janiným manželom Filipom Pekným Habsburským, ktorý však čoskoro nato zomrel (1506)).
1512: Ferdinand dobyl (južné) Navarrské kráľovstvo a pripojil ho k Aragónsku.
1516 (druhý možný rok vzniku Španielska):Aragónsky trón zdedil Karol Habsburský (od roku 1519 rímsko-nemecký cisár), syn Jany Šialenej, ktorý bol zároveň pre šialenosť svojej matky „strážca a spoluvládca“ (no nie jediný vládca) Kastílska
1555 (tretí možný vznik Španielska): Jana Šialená zomrela , čím sa Karol Habsburský stal aj jediným vládcom Kastílska
1580 (štvrtý možný vznik Španielska): Vznikla personálna únia medzi Portugalskom, Aragónskom a Kastíliou, čím vzniklo Španielsko v zmysle obnovenia rímskej „Hispánie“ (odkiaľ pochádza slovo Španielsko) pokrývajúcej celý polostrov (keď sa Portugalsko roku 1640 oddelilo, meno Španielsko pre ostatný polostrov zostalo zachované)
1700 (piaty možný vznik Španielska): Až nástupom Bourbonovcov v tomto roku na trón bol vytvorený centralizovaný štát Španielsko. Dovtedy išlo vždy len o viacero kráľovstiev so spoločným vládcom a tak to dovtedy mali aj v titule španielski králi (Kráľ Aragónska, Kastílie a Valencie, barcelonský gróf). Španieli ako národ sa dokonca spomínajú až v ústave roku 1812.

Kráľovstvo (králi)

Habsburgovci (po šp. „Rakúska dynastia“):

Karol I. (Carlos I.) 23. január 1516 - 16. január 1556, zároveň rímsko-nemecký cisár ako Karol V.
Filip II. (Felipe II,): 16. január 1556 - 13. september 1598, od roku 1580 aj portugalský kráľ
Filip III. (Felipe III.): 13. september 1598 - 31. marec 1621, aj portugalský kráľ
Filip IV. (Felipe IV.): 31. marec 1621 - 17. september 1665,do roku 1640 aj portugalský kráľ
Karol II.: 17. september 1665 - 1. november 1700¹

Bourbonovci (po šp. "Borbón"ovci):

Filip V. (Felipe V.): 16. november 1700 - 14. január 1724
- Karol Habsburský, sám seba označujúci Karol III. Španielsky (nie je zhodný s Karolom III., ktorý vládol 1759-1788 !): protikráľ 12. september 1703 – 7. september 1714
Ľudovít I. (Louis, Luis I.): 14. január - 31. august 1724²
Filip V. (Felipe V.) (znova): 6. september 1724 - 9. júl 1746
Ferdinand VI. (Fernando VI.): 9. júl 1746 - 10. august 1759
Karol III. (Carlos III.): 10. august 1759 - 14. december 1788
Karol IV. (Carlos IV.): 14. december 1788 - 19. marec 1808
Ferdinand VII. (Fernando VII.): 19. marec - 6. máj 1808³
Karol IV. (Carlos IV.) (znova): 6. máj 1808

Medzivládie:

Joaquín Murat, veľkovojvoda z Bergu a z Cleves : 6. máj 1808 – 6. jún 1808 , poručík-generál a guvernér štátu

Bonaparteovci:

Josef (José) I. Napoleón: 6. jún 1808-11. december 1813⁴

Bourbonovci (po šp. "Borbón"ovci):

Medzivládie

Prezident (Predseda) Dočasnej revolučnej junty:

Pascual Madoz (30. september 1868 - 3. október 1868)
Joaquín Aguirre (3. október 1868 - 8. október 1868), od 6. októbra prezident Revolučnej najvyššej junty

Prezident (Predseda) Dočasnej vlády (od 23. 2. Prezident/predseda výkonnej moci):

Francisco Serrano y Domínguez (8. október 1868 – 18. jún 1869) Francisco Serrano y Domínguez,

Kráľovstvo

Regent:

Francisco Serrano y Domínguez: 18. jún 1869 – 2. január 1871

Kráľ: Savojská dynastia:

Amadeus I. (Amadeo I.): 2. január 1871 - 11. február 1873

1. republika

Prezidenti (Predsedovia) výkonnej moci:

Estanislao Figueras y Moragas : 12.február 1873 – 11. jún 1873
Francisco Pi y Margall: 11. jún 1873 – 18. júl 1873
Nicolás Salmerón y Alonso: 18. júl 1873 – 6. september 1873
Emilio Castelar Ripoll: 6. september 1873 – 3. január 1874

Prezident (Predseda) Dočasnej vlády (vojenský vládca):

Francisco Serrano y Domínguez: 4. január 1874 – 29. december 1874

Kráľovstvo (Králi)

Bourbonovci(po šp. "Borbón"ovci):

Alfonz XII.: 29. december 1874 - 25. november 1885⁷
María Cristina 25. november 1885 – 17. máj 1886 (regentka (vlastne až do roku 1902))
Alfonz XIII.: 17. máj 1886 - 14. apríl 1931

2. republika (1931-1939)

Prezidenti (Predsedovia) vlády Republiky:

Niceto Alcalá-Zamora y Torres 14. apríl 1931 – 14. október 1931
Manuel Azaña Díaz 14. október 1931 - 11. december 1931

Prezidenti (od 23. júla 1936 len v republikánskej zóne)

Niceto Alcalá-Zamora y Torres 11. december 1931 - 7. apríl 1936
Diego Martínez Barrio :8. apríl 1936 - 11. máj 1936
Manuel Azaña Díaz (znova): 11. máj 1936 - 1. máj 1939
Diego Martínez Barrio (znova): 1. marec 1939 - 4. marec 1939

Prezidenti (Predsedovia) Národnej rady obrany (v republikánskej zóne)

Segismundo Casado López : 4. marec 1939 - 13. marec 1939
José Miaja Menant: 13. marec 1939 - 25. marec 1939

Predseda Národnej junty obrany (v nacionalistickej zóne)

Miguel Cabanellas Ferrer : 23. júl 1936 - 1. október 1936

Šéf štátu (caudillo) (v nacionalistickej zóne):

Francisco Franco y Bahamonde: 1. október 1936 – 31. marec 1939

Štát; od 1947 kráľovstvo

Šéf štátu (caudillo), od 28.7. 1947 aj doživotný regent:

Francisco Franco y Bahamonde: 1. apríl 1939 – 20. november 1975, v roku 1947 bola formálne obnovená monarchia, ale jej právoplatnému predstaviteľovi Juanovi Carlosovi nebolo dovolené nastúpiť na trón; roku 1969 bol ale Juan Carlos určený za Francovho posmrtného nástupcu

Predseda regentskej rady:

Alejandro Rodríguez de Valcárcel y Nebreda: 20. november 1975 – 22. november 1975

Kráľ: Bourbonovci:

Juan Carlos I. (Ján Karol I.): 22. november 1975 - 18. jún 2014
Filip VI.: 19. jún 2014 -

Poznámky

¹ 16 dní po smrti Karola II. vládla dočasná „Junta de Gobierno“ (Vládna rada)
² Po smrti Ľudovíta bol trón 6 dní prázdny.
³ Vo väčšine Španielska Ferdinandovu abdikáciu neuznali , pretože bola urobená pod tlakom. Najvyššia vládna junta založená 25. septembra 1808, ktorú uznala Británia, Portugalsko a iné vlády naďalej uznávala Ferdinanda ako kráľa.
⁴ Toto bol brat Napoleona Bonaparte. Nebol všeobecne uznávaný ako kráľ a jeho zákony sa po návrate Bourbonovcov na trón spravidla považovali za neplatné.