Zygmunt Bauman

Zygmunt Bauman
poľsko-britský sociológ
Narodenie	19.11.192519. november 1925 Poznaň, Poľsko
Úmrtie	9. január 2017 (91 rokov) Leeds, Spojené kráľovstvo
Manželka	Janina Bauman
Deti	Lydia Bauman, Irena Bauman, Anna Sfard
Odkazy
Commons	Zygmunt Bauman
Biografický portál

Zygmunt Bauman (* 19. november 1925, Poznaň, Poľsko – † 9. január 2017, Leeds, Spojené kráľovstvo ) bol poľsko-britský sociológ židovského pôvodu, ktorý žije od roku 1971 v Veľkej Británii. Bol známy pre svoju analýzu súvislostí medzi modernitou a holokaustom a úvahami o podstate postmodernej konzumnej spoločnosti.

Život

Narodil sa v Poznani v poľskej židovskej rodine. Po okupácii Poľska nacistickým Nemeckom za druhej svetovej vojny utiekol do Sovietskeho zväzu. Neskôr slúžil v Prvej armáde poľského vojska (Pierwsza Armia Wojska Polskiego – skr. 1AWP), ktorá bola kontrolovaná Sovietmi. Zúčastnil sa bojov o Kołobrzeg a o Berlín.V 1AWP pôsobil ako politický dôstojník.

Podľa polooficiálneho vyhlásenia poľského historika z Ústavu národnej pamäti, ktoré bolo uverejnené v máji 2006 v konzervatívnom časopise Ozon, pôsobil Bauman v rokoch 1945 – 1953 vo vojenských oddieloch tzv. Jednotiek vnútornej bezpečnosti (Korpus bezpieczeństwa Wewnętrznego – skr. KBW), ktoré boli určené na odhaľovanie a potieranie antikomunistického, ukrajinského a nemeckého podzemného hnutia. Podľa spomínaného časopisu sa Bauman vyznamenal ako veliteľ jednotky, ktorá zatkla veľký počet protikomunistických bojovníkov a bol za to v roku 1950 vyznamenaný poľským Vojnovým krížom. V článku časopisu Ozón sa tiež uvádza, že Bauman bol v rokoch 1945 – 1948 informátorom Vojenskej rozviedky. V KBW dosiahol Bauman hodnosti rovnajúcu sa majorovi, ale v roku 1953 bol prepustený za to, že sa jeho otec pokúsil emigrovať do Izraela. To viedlo k niekoľkým vážnym nedorozumeniam medzi otcom a synom, ktorý nielen nezdieľal otcovo nadšenie pre sionizmus, ale bol doslova tvrdým anti-sionistom.

Po skončení 2. svetovej vojny začal študovať sociológiu na varšavskej Akadémii sociálnych vied, neskôr prešiel na štúdiá filozofie, pretože sociológia bola medzitým zrušená ako buržoázny učebný odbor. Po dokončení vysokoškolského vzdelania nastúpil na Varšavskú univerzitu, kde bol zamestnaný až do roku 1968. Počas svojho pobytu na London School of Economics spísal vyčerpávajúcu štúdiu na tému anglického socialistického hnutia. Bola to jeho prvá vážna práca, ktorá vyšla poľsky v roku 1959 a anglicky v roku 1972.

Spočiatku mal Bauman blízko k oficiálnej marxistickej doktríne. Neskôr sa však stal pod vplyvom prác Antonia Gramsciho a Georga Simmela kritikom komunistického režimu. Pre svoj kritický postoj k režimu nebol menovaný profesorom, aj keď dokončil svoju habilitačnú prácu. Vystavený silnejúcemu politickému tlaku a antisemitskej kampani vedenej populistickým ministrom Mieczysławom Moczarom vystúpil v januári 1968 z Poľskej zjednotenej robotníckej strany (Polska Zjednoczona Partia Robotnicza). Ešte v tom istom roku odišiel do emigrácie rovnako tak ako mnoho iných intelektuálov, ktorí upadli do nemilosti komunistického režimu a boli počas antisemitských čistiek v marci 1968 donútení emigrovať. Bauman odchádza učiť sociológiu najprv do Izraela na telavivskú univerzitu a neskôr do Anglicka na univerzitu v Leedse. Tam tiež získal titul profesora sociológie. Od tej doby publikoval svoje práce v angličtine.

Bauman sa oženil so spisovateľkou Janinou Lewinsonovou a mal štyri dcéry. Jeho dcéra Lydia Bauman je maliarka.

Dielo

Za Baumanov hlavný prínos je považovaná analýza tzv. ambivalencie modernity a jeho výklad holokaustu. Na jeho dielo mali významný vplyv jeho učitelia Stanislaw Ossowski a Julian Hochfeld a tiež jeho varšavské stretnutie s C. Wrightom Millsom.

Ešte počas svojho poľského pôsobenia vydal niekoľko sociologických prác vrátane knihy Socjologia na co dzień (1962, česky ako Sociologie pro každý den, vydané v roku 1965), ktorú nasledovala učebnica Zarys socjologii (1963 , česky ako Sociologie, vydané v roku 1966). Tieto práce sa neskôr stali základom k jeho anglickej učebnici Thinking Sociologically (Myslieť sociologicky, 1990), v ktorej spísal svoje najsystematickejšie poňatie tohto odboru.

V ďalších dieloch reflektoval stav spoločnosti a snažil sa zachytiť zásadný spoločenskej premeny 20. storočia. Modernú dobu prepojil s holokaustom a poukázal na protikladnosť prestupujúcu celou modernitou v knihách Modernity and the Holocaust (1989, česky vyšlo ako Modernita a holokaust v roku 2003) a Modernity and Ambivalence (1991).

Ďalej sa venoval najmä analýze súčasnej doby, postmodernej spoločnosti a postaveniu človeka v nej, globalizácii a jej dôsledkom. Snažil sa o reinterpretáciu niektorých sociologických fenoménov, pozornosť venoval napríklad priestoru a vnímaniu času, vzťahu práce a spotreby, poriadku a chaosu, smrti a telesnosti. Tromi významnými publikáciami k týmto témam sú: Globalization: The Human Consequences (1998, česky ako: Globalizace: důsledky pro člověka, vydané v r. 1999), Liquid modernity (2000, česky ako: Tekutá modernost, vydané v r. 2002), The Individualized Society (1999, česky vydané ako: Individualizovaná společnost, vydané v r. 2004). Na ne nadviazala ešte Liquid Times: Living in an Age of Uncertainty (2007, česky ako: Tekuté časy: Život ve věku nejistoty, vydané v r. 2008).

Zygmunt Bauman sa tiež zapísal do povedomia československej a neskôr českej sociológie, keď od polovice 60. rokov podporoval jej rekonštrukciu a rozvoj, za čo mu Karlova univerzita v Prahe udelila najvýznamnejšie akademický titul.

Ocenenie

V októbri 2005 získal v Prahe Cenu Nadácie Dagmar a Václava Havlových VÍZIA 97.

Bibliografia

• 1964: Socjologia na co dzień (Sociológia na každý deň)
• 1988: Freedom (Sloboda)
• 1989: Modernity and the Holocaust
• 1990: Paradoxes of assimilation (Paradoxy asimilácie)
• 1990: Thinking Sociologically. An introduction for Everyone (Myslieť sociologicky. Úvod pre každého)
• 1992: Intimations of Postmodernity (Náznaky postmoderny)
• 2000: Liquid modernity (Tekutá modernita)
• 2001: Community. Seeking Safety in an Insecure World (Spoločnosť. Hľadanie istoty v neistom svete)
• 2003: City of Fears, city of Hopes (Mesto sĺz, mesto nádejí)

Po česky vyšlo

• Tekuté časy : Život vo věku nejistoty. Praha : Academia, 2008. 112 s. ISBN 978-80-200-1656-0
• Umění života. Praha : Academia, 2010. 152 s. ISBN 978-80-200-1869-4
• Tekutá láska : O křehkosti lidských pout. Praha : Academia, 2013.
• Tekutý dohled. (spoločne s Davidom Lyonom), Praha : Broken Books, 2013. ISBN 978-80-905309-1-1
• Stát v krizy. (spoločne s Carlom Bordonim), Praha : Broken Books, 2015. ISBN 978-80-905309-7-3
• Cizinci před branami. Olomouc : Broken Books, 2017. 100 s. ISBN 978-80-906307-2-7

Rozhovory

• Migranti jsou pro nás poslové špatných zpráv, říká slavný sociolog. Rozhovor pre denník Dnes, 26. 8. 2015. Dostupné on-line.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zygmunt Bauman

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zygmunt Bauman na českej Wikipédii.