Zygmunt Florenty Wróblewski
| Zygmunt Florenty Wróblewski | |
| poľský chemik a fyzik | |
 | |
| Narodenie | 28. október 1845 Hrodno, Bielorusko |
|---|---|
| Úmrtie | 16. apríl 1888 (42 rokov) Krakov, Poľsko |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Zygmunt Florenty Wróblewski |
Zygmunt Florenty Wróblewski (* 28. október 1845, Hrodno, Bielorusko – † 16. apríl 1888, Krakov, Poľsko) bol poľský chemik a fyzik.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v Hrodne, vtedy patriacom Rusku. Vyštudoval na univerzite v Kyjeve a po 6 ročnom exile pre spoluúčasť na januárovom povstaní (1863), študoval v Berlíne a Heidelbergu. Obhajoval doktoranskú dizertačnú prácu na Mníchovskej Univerzite v roku 1879 a stal sa asistentom profesora na Štrasburgskej univerzite. V 1880 sa stal členom Poľskej akadémie učenia (po poľsky: Polska Akademia Umiejętności).
Profesor Caillet na École normale supérieure v Paríži ho oboznámil o dôsledkoch kondenzácie plynov. Keď mu ponúkli funkciu predsedu fakulty fyziky na Uniwersytet Jagielloński odišiel do Krakova, kde začal študovať plyny a čoskoro začal spolupracovať s Karol Olszewski. 29. marca 1883 použili novú metódu pri kondenzovaní kyslíka, a 13. apríla toho istého roku aj dusíka.
V roku 1888 pri skúmaní fyzikálnych vlastností vodíka, prevrátil kerozínovu lampu a ťažko sa popálil. O niekoľko dňí neskôr umrel na následky popálenín v Krakovskej nemocnici. Karol Olszewski pokračoval na experimentoch s použitím vylepšeného kolíkového kaskádového prístroja a využitia oxidu uhličitého a vriaceho etylénu vo vákuu, tak ako vriaceho dusíka a vracieho vzduchu ako ochladzovacích produktov.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zygmunt Florenty Wróblewski
