Arpádovci

	Arpádovci
	;
Krajina	Uhorsko
Tituly	Uhorský kráľ; Dalmátsky kráľ; Chorvátsky kráľ; Kumánsky kráľ; Slavónsky kráľ; Bulharský kráľ; Lodomerský kráľ; Štajerský vojvoda Nitrianské knieža
Zakladateľ	Álmoš
Rok založenia; dynastie	približne v roku 855
Posledný panovník	Ondrej III.
Posledná hlava dynastie	Ondrej III.
Rok zániku dynastie	1301
Štátna príslušnosť	Uhorsko

Arpádovci^[1]^[2] alebo Árpádovci^[3] bol pôvodne najmocnejší náčelnícky rod staromaďarského kmeňového zväzu (asi 880 – 1 000), neskôr vládnuci rod Uhorska (1000 – 1301). Založil ho Gejza. Z dynastie pochádzalo celkovo 24 uhorských kráľov. Čakatelia na trón z rodu Arpádovcov (budúci králi) boli aj vládcami Nitrianskeho pohraničného kniežatstva na území Slovenska v rámci Uhorska v rokoch 1046 – 1108 a rôzni Arpádovci boli s prestávkami kniežatami Nitrianska už aj v rokoch 955 – 1046. Niekoľkí Arpádovci boli tiež kniežatami južného pohraničného vojvodstva (zhruba severné Chorvátsko) v 11. a 12. storočí.

Dejiny rodu Arpádovcov

Staromaďarské kmene sa na prelome 9. a 10. storočia usadili v Panónskej kotline. Živili sa rabovaním okolitých území a viacerí panovníci ich využívali aj ako žoldnierov. Približne v roku 907 (bitky pri Bratislave) každopádne starí Maďari zničili ústrednú moc Veľkej Moravy, v 20. rokoch 10. storočia dobyli južnú časť Nitrianska (zhruba Podunajská nížina a časť severného stredného Maďarska). Súčasne pokračovali výboje do Európy - Rakúska, Nemecka, Talianska. Zlom nastal v roku 955 po bitke pri rieke Lech. Veľká väčšina náčelníkov aj bojovníkov bola na mieste zabitá a preživší bojovníci sa vrátili na pôvodné táboriská v Panónii, kde sa natrvalo usadili.

Po tomto období vystúpili do popredia potomkovia legendárneho Arpáda, ktorí sa bitky nezúčastnili. Vládcovia po smrti Arpáda (presnejšie po r. 900 (?907) – 955) sú sporní (pozri nižšie). Arpádov pravnuk / Zoltánov vnuk kmeňový náčelník Gejza I. (972 – 997) prijal s celou rodinou krst a vytvoril pred rokom 970 v dnešnom (severo)západnom Maďarsku a Burgenlande kniežatstvo. Gejza a jeho brat Michal zanechali výbojný spôsob života a začali spolupracovať so slovanskými rodmi, prijali kresťanstvo a miestny spôsob života. Zapojili sa do delenia Veľkej Moravy. Za svoju moc vďačia podpore slovanských rodov a pričinili sa o potlačenie staromaďarských náčelníkov. Neskôr delenie Veľkej Moravy skončilo vytvorením uhorského, poľského a českého kráľovstva ( tri prúty kráľa Svätopluka ). Gejzov syn syn Štefan I. bol v roku 1000 menovaný za kráľa (vznik Uhorského kráľovstva) a do roku 1006 si podmanil aj staromaďarské kmene na okolitých územiach. Stal sa prvým kráľom, ktorý bol kanonizovaný (podrobnosti pozri v článku Štefan I.) a zakladateľom arpádovskej kráľovsekj dynastie. Mladším členom rodu boli prideľované kniežatstvá - Nitrianske a Biharské.

Gejza a jeho syn Štefan I. sa spojil s veľmožmi Huntom a Poznanom. Štefan I. sa oženil s dcérou bavorského kniežaťa Henricha Svárlivého, ktorý bol spojencom českého kniežaťa Boleslava II a poľského kniežaťa Meška I. Predovšetkým ich pomocou sa podarilo Štefanovi poraziť odpor Kopáňa a staromaďarských náčelníkov.

Michal, Gejzov brat, bol pokrstený pravdepodobne spolu so svojim bratom ešte ako nezletilý. Jeho pohanské meno nie je známe. Michal sa oženil s príbuznou bulharského cára. Jeho syn Ladislav Lysý sa oženil s Premyslavou dcérou Vladimíra I. veľkého kniežaťa kyjevského. Ich syn Domoslav sa stal uhorským panovníkom. Ďalší Michalov syn Vazul ( Vasil) mal synov Ondreja I. a Bela I. Ondrej sa oženil s Anastáziou, dcérou kniežaťa Jaroslava I. Múdreho a Belo oženil s Rychézou dcérou poľského kniežaťa Meška II. Nasledujúcich 20 panovníkov Uhorska bolo ich potomkami.

Vnútrodynastické spory

Nástupnícka politika určovala, že vládcom sa stáva najstarší žijúci potomok rodu (tzv. seniorát), čo viedlo k vnútrodynastickým sporom a občianskym vojnám v Uhorsku v prípade, že aktuálne vládnuci panovník túto politiku nerešpektoval a chcel presadiť iného kandidáta na trón, či v prípade, keď sa objavili iní pretendenti na uhorský trón. Tieto konflikty sa navonok prejavovali aj ako boje medzi centrálnou kráľovskou mocou a údelnými kniežatstvami - Nitrianskym, Biharským. Takýmito konfliktami boli:

boj o trón po smrti Štefana I.. Štefan nezanechal mužského potomka a zároveň chcel zabrániť nástupníctvu svojho bratranca Vazula (toho dal v roku 1031 uväzniť a v roku 1037 oslepiť a jeho synov vyhnať. O nástupníctvo sa strhol boj medzi Štefanovým synovcom Petrom (1038 – 1041, 1044 – 1046), synom jeho sestry Márie a benátského dóžu z rodu Orseolo, a medzi Samuelom z rodu Aba (1041 – 1044). Po Abovom zavraždení a vyhnaní Petra získal nakoniec trón Zoltánov pravnuk, vnuk Michala a syn Vazula (Vasila) Ondrej I. Všetci nasledujúci arpádovskí uhorskí panovníci sú potomkami Vazula (Vasila).

konflikt medzi Ondrejom I. a jeho bratom Belom (neskorším kráľom Belom I.) potom, ako Ondrej nechal za kráľa korunovať svojho maloletého syna Šalamúna vyvrcholiaci bitkou na rieke Tisa.

konflikt medzi kráľom Šalamúnom a jeho bratrancami Gejzom (neskorším kráľom Gejzom I. a Ladislavom (neskorším kráľom Ladislavom I. Svätým) vyvrcholiaci bitkou pri Mogyoróde.

konflikt medzi kráľom Kolomanom a jeho bratom nitrianskym kniežaťom Álmošom vyvrcholiaci oslepením Álmoša a jeho syna Bela (neskoršieho kráľa Bela II. Slepého)

konflikt medzi neuznaným synom kráľa Kolomana Borisom Kolomanovičom a kráľmi Belom II. Slepým (vyvrcholiaci bitkou na rieke Slaná) a Gejzom II. (vyvrcholiaci bitkou na rieke Fischa)

uhorsko – byzantské konflikty medzi Štefanom III. a byzantským cisárom Manuelom podporujúcim v nárokoch na uhorský trón Štefanových strýkov Ladislava II., Štefana IV. a Štefanovho brata Bela

konflikt medzi kráľom Belom IV. a jeho synom Štefanom V. v rokoch 1264 – 1265 vyvrcholiaci bitkou pri Isaszégu.

Arpádovci vymreli roku 1301.

Zoznam

Arpádovci, ktorí vládli Uhorsku

Poznámka: Všetci uhorskí vládcovia a dátumy pred Gejzom sú historicky sporné. V skutočnosti tiež existovali viacerí náčelníci jednotlivých kmeňov. Najskôr od Gejzu možno tiež hovoriť o uhorskom štáte.

Arpád, približne 890 (?)– po r. 900 (do r. 903 asi popri náčelníkoch nazývaných Kursan, Kende a Gyula (Ďula) – poslední dvaja sú však často považovaní len za tituly, nie mená)
Sabolč (po roku 900(?907) –?(?947), ne-Arpádovec), Fajs/Fali(tzi)/Fales (c.?(?947) – cca 955, Arpádovec, Arpádov vnuk)
- podľa iných názorov: Tarhoš (po roku 900(?907) – po 922, Arpádovec), Zoltán (po 922 – cca 947, Arpádovec), Fajs/Fali (cca 947 – cca 955, Arpádovec)
- podľa iných názorov: Zoltán (po roku 900(?907) – cca 947, Arpádovec), Fajs/Fali (cca 947 – c. 955, Arpádovec)
Takšoň (Taksony), približne 955 – približne 971 (Arpádov vnuk)
Gejza, približne 971 – 997 (Arpádov pravnuk)
Štefan I., Svätý 997 – 1038 (prvý kráľ Uhorska od 26. 12. 1000 alebo 1. 1. 1001)
ne-Arpádovec Peter Orseolo
Domoslav 1042 len v dnešnom západnom Slovensku
ne-Arpádovec Samuel Aba
Ondrej I., 1046 – 1060/1061
Belo I., 1060/1061 – 1063
Šalamún, 1063 – 1074 (a 1074 – 1081 ako protikráľ)
Gejza I., 1074 – 1077
Ladislav I., Svätý 1077 – 1095
Koloman, 1095 – 1116
Štefan II., 1116 – 1131
Belo II., 1131 – 1141
Gejza II., 1141 – 1162
Štefan III., 1162 – 1172, z toho 1162 – 1163 fakticky len v Bratislave s okolím
Ladislav II., 1162 – 1163
Štefan IV., 1163
Belo III., 1172 – 1196
Imrich, 1196 – 1204
Ladislav III., 1204 – 1205
Ondrej II., 1205 – 1235
Belo IV., 1235 – 1270
Štefan V., 1270 – 1272 (a 1262 – 1270 len vo východnej časti Uhorska)
Ladislav IV., 1272 – 1290
Ondrej III., 1290 – 1301

Arpádovci, ktorí vládli Nitriansku

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vládcov Nitrianskeho kniežatstva

Lél (c. 920 – 955) (maďarský vojvodca, ne-Arpádovec, podľa ojedinelých názorov Arpádovec)
Zoltán(955 – 971?) [podľa niektorých prameňov: Takšoň A (955 – ?), Gejza (? – 971, budúce veľkoknieža Uhorska)]
Michal (971 – 995) [podľa niektorých prameňov: Michal (971 – c. 977), Ladislav Lysý A (977 – 995)]
Vajk (995 – 997) [budúci kráľ Uhorska známy pod menom Štefan Veľký]
? (997 – 1001) [podľa niektorých prameňov: znova Ladislav Lysý A (997 – 1001)]
Ladislav Lysý (1001 – cca 1029)
Vazul (c. 1029 – cca 1030)
? (c. 1030 – 1042) [podľa niektorých prameňov: ne-Arpádovec Samuel Aba (1038 – 1041, neskôr kráľ Uhorska)]
Domoslav (1042) [dočasne dosadený Čechami]
? (1042 – 1048)
Belo I. (1048 – 1060/1063) [neskôr kráľ Uhorska]
Gejza I. (1063/1064 – 1074) [neskôr kráľ Uhorska]
Ladislav I. (1063 a 1074 – 1077) [neskôr kráľ Uhorska]
Lampert (1077 – 1095)
Álmoš (1095 – 1108)

Arpádovci, ktorí vládli v južnom pohraničnom vojvodstve

Referencie

↑ Arpádovci. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok I a – k. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1959. 815 s. Dostupné online. S. 46.
↑ Arpádovci. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk).
↑ Árpádovci. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok I. A – D. Bratislava : Veda, 1977. 624 s. S. 73.

Ďalšia literatúra

ŽEMLIČKA, Josef. arpádovská dynastie. In: Akademická encyklopedie českých dějin. Ed. Jaroslav Pánek. Zväzok 1 A – C. Praha : Historický ústav AV ČR, 2009. 384 s. Dostupné online. ISBN 978-80-7286-147-7. S. 97 – 98.

Pozri aj

Externé odkazy

Arpádovci (audio)

[1] Arpádovci. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok I a – k. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1959. 815 s. Dostupné online. S. 46.

[2] Arpádovci. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk).

[3] Árpádovci. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok I. A – D. Bratislava : Veda, 1977. 624 s. S. 73.

[1]

[2]

[3]