Čagatajský chanát

Čagatajský chanát
Çagatay ulusu

←

1227 – 1687

→

vlajka

Geografia

chanát v roku 1250

Hlavné mesto

Almalik, Karši

Rozloha

1 000 000 km² (1310)

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie

vládnúca elita a príbuzenstvo:
Mongoli,
vojenská sila:
Ujgurské kmene
3 Oguzi
Kypčakovia
Kazachovia
Dulati

Jazyky

†čagatajčina, perzština

Náboženstvo

tengrizmus, budhizmus,
islam, kresťanstvo

Štátny útvar

Vznik

Zánik

Predchádzajúce štáty:

Mongolská ríša

Nástupnícke štáty:

	Hodžovia (Cháni)
	Tímúrovská ríša
	Džungarský chanát

Čagatajský chanát alebo Čagatajov ulus (významovo: Čagatajov ľud)^{[pozn. 1]} bol turkomongolský štát v Strednej Ázii, založený Čagatajom, druhým synom dobyvateľa Džingischána v roku 1227. Vládnucou dynastiou boli jeho potomkovia. Chanát vznikol osamostatnením na Mongolskej ríši. V roku 1360 stratil západnú polovicu svojho územia v prospech Tamerlánovej ríše, ale východná časť prežila až do roku 1687.

Historický priebeh

Alguovi následníci – Mubarak a Borak – vyhľadávali užšie vzťahy s obyvateľmi oblastí prijatím islamu. Navzdory tomu, že od začiatku Čagatajovej vlády bol islam takmer sto rokov zakazovaný, v roku 1326 sa stal oficiálnym náboženstvom Čagatajovho ulusu. Mongolské obyvateľstvo sa postupne turkizovalo.

V roku 1340 bol Čagatajov ulus rozdelený na viacero častí. Hranicou medzi chanátmi bolo pohorie Karatau, južná oblasť Balchašského jazera a pohoria Ťan-šan a Pamír.

V západnej časti chanátu vznikol Západočagatajský chanát (1343 – 1360). Jeho vládca Kazan-chán (1343 – 1346) však vládol krátko, pretože v roku 1346 bol zabitý Kazagan-emirom (1346 – 1358) z Karaunov.^[1]
Vo východnej časti chanátu vznikol Východočagatajský chanát (1347 – 1508, alebo inak Mogulistan), ^{[pozn. 2]} kde bol roku 1359 do vedenia dosadený Kazan-chánov syn Tughluk Timur-chán (1347 – 1362). Neskôr, v rokoch (1359 – 62) keď sa ríša opäť na krátko spojila, sa stal aj vládcom Čagatajského chanátu.

V roku 1360, ešte pred vytvorením Timúrovského štátu (1370 – 1526) v západnej časti, moc Čagatajcov v Maveraünnehiri (Transoxania) padla.

Čagatajský chanát pretrval do roku 1514. V dôsledku odtrhnutia sa od bývalého Mogulistanu vznikol Jarkandský Chanát.^{[pozn. 3]} Zakladateľom štátu bol Sultán Said-chán (Tughluk Timur-chánov vnuk). V roku 1678 sa stal vazalom Džungarského chanátu pri zachovaní väčšej nezávislosti. V tej dobe bol Čagatajský chanát zmietaný vnútornými nepokojmi. Jednak sa rozpadal na drobnejšie podchanáty, jednak v ňom vládol spor medzi dvoma krídlami hodžov, (Aktaglik a Karataglik), čo boli náboženskí učitelia. Galdan tieto rozbroje využil a najskôr v roku 1677 obsadil východnú časť Čagatajského chanátu v Tarimskej panve a potom v 1680 jeho západnú časť – Mogulistan. Pritom dobyl Taškent, podrobil si Čiernych Kirgizov a vyplienil Ferganské údolie. Ale jeho ďalšie výboje boli úspešné až v roku 1685, keď pod velením generála Cewen Rabtana vytlačil Kazachov ešte ďalej na západ.^[2]^[3]. V roku 1687 neúspešne obliehal Hazrat-e Turkestan, dôležité náboženské pútnické mesta moslimských Kazachov.

Cháni Čagatajovho ulusu

Čagataj, 1225 – 1242
Kara Hulagu, 1242 – 1247, 1252
Jesü Möngke, 1247 – 1252
- Orgina Hatun, Kara Hulaguho manželka 1252 – 1261^[4]
Algu, 1261 – 1266
Mubarak, 1266, 1266
Borak, 1266 – 1271
Negübeg, 1271 – 1272
Buga Timur, 1272 – 1291
Jesü Duva, 1291 – 1306
Könček, 1306 – 1308
Taligu, 1308 – 1309
Kebek, 1309, 1318 – 1326
I. Esen Buga, 1309 – 1318
Eldžidigej, 1326
Duva Timur, 1326
Alaeddin Tarmaširin, 1326 – 1334
Čangši, 1334
Buzan, 1334 – 1338
Jesün Timur, 1338 – 1342
Muhammad, 1342 – 1343
Kazan, 1343 – 1346
Tugluk Timur, Východní chanát 1347 – 1359, Čagatajský chanát 1359 – 1362
Iljaz Chodža, Čagatajský chanát 1362 – 1370, Východní chanát 1370 – 1383

Cháni v období rozdelenia Čagatajovho ulusu

Kazan, Západný emirát 1343 – 1346
- Kazagan Západný emirát 1346 – 1358
Danišmend-šach, Čagatajský chanát 1346
Bajan-kuli, Západný chanát 1348 – 1359
Timuršach, Západný chanát 1359
Tugluk Timur, Východný chanát 1347 – 1359, Čagatajský chanát 1359 – 1362
Iljaz Chodža, Čagatajský chanát 1362 – 1370, Východný chanát 1370 – 1383
Husajn, Západný emirát 1364 – 1370
Adil, Západný emirát 1370
Kabul-šach, 1359
Surkatmiš, Západný emirát 1370 – 1388
Sultán Mahmud, Západný chanát 1388 – 1398
Satuk, Západný chanát 1398 – 1405

Východočagatajský cháni (Mogulistan)

Tugluk Timur, 1347 – 1359, neskôr Čagatajský chanát 1359 – 1362

Čagatajský chanát

Iljaz Chodža, 1363 – 1390; Tugluk Timurov syn.
Hidir Chodža, 1390 – 1399; Tugluk Timurov ďalší syn.
Šem-i Džahan, 1399 – 1408; Hidir Chodžov syn.
Muhammed-chán, 1408 – 1416; Šem-i Džahanov brat.
Nakš-i Džahan, 1416 – 1418; Šem-i Džahanov syn.
Sultán Uvejs-chán, 1418 – 1421 a ešte 1425 – 1428; Šir Ali bin Hidirov syn.
Šir Muhammad, 1421 – 1425; Šach Džahan bin Hidirov syn.
Esen Jesü Buga, 1428 – 1462; Üvejs-chánov syn.^[4]
Junus-chán, 1462 – 1481; Üvejs-chánov ďalší syn.
Sultán Mahmud-chán, 1486 – 1508; Junus-chánov syn.
Mansur-chán, 1502 – 1543; Junus-chánov vnuk, vládca Mogulistanu.
Sultán Said-chán, 1514 – 1532; Mansur-chánov brat, v tom istom období vládca Altišahr (Jarkandský chanát).

Jarkandský cháni (Mogulia)

Sultán Said-chán, 1514 – 1532
Abdürrešid-chán, 1544 – 1570: Said-chánov syn.
Abdülkarim-chán, 1559 – 1591
Muhammad, 1591 – 1609
Šedžaeddin Ahmet, 1609 – 1638
Abdullah, 1638 – 1668
Izmail-chán, 1668 – 1680

Hrobky Jarkandských chánov

Poznámky

↑ v turkických jazykoch ulus, po mongolsky uls alebo öls v preklade znamená ľud, čo by sa vo všeobecnosti mohlo chápať ako horda
↑ termín Mogulistan sa odkazuje na východnú vetvu turkomongolských Čagatajských chánov
↑ inými názvami aj: Mogulia, Kašgarský chanát a často Saidia, tiež známy ako Altišahr, zahŕňal tieto mestá: Chotan, Jarkent, Jengihisar, Kašgar, Aksu, a Učturfan

Referencie

↑ Manz, s. 160
↑ Zlatkin, I.Ja. Istorija Džungarskogo chanstva (1635 – 1758). Moskva: Nauka, 1983. Dostupné online^{[nefunkčný odkaz]}. (po rusky)
↑ Khodarkovsky, Michael,. „Where Two Worlds Met: The Russian State and the Kalmyk Nomads, 1600 – 1771,“ str.211. (po anglicky)
↑ ^a ^b Souček, Svat., A History of Inner Asia, Cambridge University Press (Februar 2000) ISBN 978-0-521-65704-4 str. 321. a 322. (po anglicky)

Pozri aj

Turkomongolské kmene

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Chagatai Khanate na anglickej Wikipédii, Чагатайский улус na ruskej Wikipédii a Čagatajský chanát na českej Wikipédii.

[1] v turkických jazykoch ulus, po mongolsky uls alebo öls v preklade znamená ľud, čo by sa vo všeobecnosti mohlo chápať ako horda

[3] termín Mogulistan sa odkazuje na východnú vetvu turkomongolských Čagatajských chánov

[4] ými názvami aj: Mogulia, Kašgarský chanát a často Saidia, tiež známy ako Altišahr, zahŕňal tieto mestá: Chotan, Jarkent, Jengihisar, Kašgar, Aksu, a Učturfan

[2] Manz, s. 160

[5] Zlatkin, I.Ja. Istorija Džungarskogo chanstva (1635 – 1758). Moskva: Nauka, 1983. Dostupné online^{[nefunkčný odkaz]}. (po rusky)

[6] Khodarkovsky, Michael,. „Where Two Worlds Met: The Russian State and the Kalmyk Nomads, 1600 – 1771,“ str.211. (po anglicky)

[Soucek-7] Souček, Svat., A History of Inner Asia, Cambridge University Press (Februar 2000) ISBN 978-0-521-65704-4 str. 321. a 322. (po anglicky)

[pozn. 1]

[1]

[pozn. 2]

[pozn. 3]

[2]

[3]

[4]