Červený a čierny
| Červený a čierny | |||||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Le Rouge et le Noir | |||||||||||||||||||||||||||||||||
 ' | |||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| |||||||||||||||||||||||||||||||||
| Autor | Stendhal | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Pôvodný jazyk | francúzsky | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Krajina vydania | Francúzsko | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Nakladateľstvo originálneho vydania | Levavasseur | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Dátum 1. vydania originálu | 1830 | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Literárne obdobie | realizmus | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Literárny druh | epika | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Literárny žáner | román | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Slovenské vydania knihy | |||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||
| Ďalšie odkazy | |||||||||||||||||||||||||||||||||
| Commons | Červený a čierny | ||||||||||||||||||||||||||||||||
Červený a čierny (orig. franc. Le Rouge et le Noir) je román francúzskeho spisovateľa Stendhala. Hrdinom románu je syn majiteľa vodnej píly, inteligentný Julien Sorel, ktorý chce v období francúzskej revolúcie presadiť svoj spoločenský vzostup. Jednou z interpretácií názvu románu je, že červená farba je farbou boja, revolty a odporu proti vtedajšiem režimu, ale tiež symbol slobody, slobodného života, lásky a nenávisti. Čierna je zase farbou tmy, ktorú vytvorila cirkev a despotizmus, ktorý nedovoľuje slobodne žiť a núti k pretvárke a klamstvu. Román bol publikovaný v roku 1830 v nakladateľstve Levavasseur. Po Armace ide o druhý Stendhalov román.
Obsah
[upraviť | upraviť zdroj]
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!Kniha prvá
[upraviť | upraviť zdroj]Dej románu sa odohráva vo Francúzsku v období reštaurácie, pravdepodobne medzi 1826 a 1830. Hlavná postava románu, Julien Sorel, je syn majiteľa vodnej píly vo fiktívnom francúzskom provinčnom sídle Verrières v departmente Jura v provincii Franche-Comté. Julien Sorel, je v protiklade k jeho bratom, skôr slabý, pekný a inteligentný a nezaujíma sa o spoluprácu na píle u otca, ktorý ním opovrhuje a bije ho. Julien je vášnivým prívržencom niekoľko rokov predtým zosadeného Napoleona Bonaparta. Čas trávi čítaním kníh o jeho hrdinstvách a snením o tom ako by sa v predošlej epoche i ako syn majiteľa píly mohol stať dôstojníkom v armáde, čo mu v tomto čase – období francúzskej reštaurácie – nie je umožnené.
V štrnástich rokoch sa Julien rozhodne, že sa chce stať kňazom, pretože sa mu to za súčasných podmienok javí ako vhodná možnosť uniknúť stereotypnému životu provincie. Bez toho, aby vyvinul nejaké hlbšie teologické chápanie, sa začne učiť naspamäť latinskú verziu Biblie a miestny duchovný Chélan ho vyučuje teológiu. Prostredníctvom získaných vedomostí sa mu podarí získať miesto domáceho učiteľa v domácnosti starostu Verrières, pána de Rênal pričom využije konkurenčný vzťah medzi starostom a vedúcim domova pre chudobných pánom Valenodom aby si svoje postavenie učiteľa upevnil.
Ako prívrženec Napoleona, fakt, ktorý v dome Rênalovcov musí tajiť, pohŕda po bohatstve a tituloch túžiacom a kráľovi vernom Monsieurom Valenodom. Začne aféru s pani Rênalovou, ktorú dobýja s veľkou ctižiadostivosťou a chladnou vypočítavosťou, najskôr skôr z pocitu povinnosti a potom z túžby. Potom ako sa táto skutočnosť prostredníctvom domácej slúžky Elisy, ktorú si chcel Julien vlastne zobrať za ženu, dostane na verejnosť, musí Julien mestečko Verrières opustiť. Prostredníctvom duchovného Chélana odíde na kňažský seminár do mesta Besançon.
Tam zistí, že hlavnou motiváciou väčšiny seminaristov stať sa kňazom je v porovnaní s ich sedliackym pôvodom lepší životný štandard, aký kňazom prináleží. Zbožnosť je tu len hraná, čo dokážu ostatní seminaristi lepšie ako Julien. Ostatní seminaristi ním opovrhujú a on považuje seminár za odpudzujúce miesto. Julien sa stane chránencom vedúceho kňažského seminára Abbé Pirarda. Ten z interných cirkevných politických dôvodov musí miesto opustiť, ale stihne Juliena šikovne umiestniť na miesto sekretára z exilu sa vráteného diplomata markíza de la Mole v Paríži.
Kniha druhá
[upraviť | upraviť zdroj]Julien sa rýchlo učí dobre plniť úlohy a získa si priazeň a uznanie svojho zamestnávateľa. Veľkú časť času trávi šľachta a šľachtická spoločnosť okolo Marquisa de la Mole v parížskych salónoch, do ktorých má vďaka svojej práci pre diplomata prístup i Julien. V nich je vychýrený zjav Mathildy, mladej dcéry markíza de la Mole, o ktorú sa zaujíma viacero šľachticov. Ona je svojimi nápadníkmi znudená. Julien sa o Mathildu sprvu nezaujíma. Má obavu, že by svojou odvážnosťou mohol uraziť jej úctu. Práve tento nezáujem dráždi Mathildinu samoľúbosť. Predstavuje si Juliana ako nového Dantona, revolučného génia v protiklade k z jej pohľadu jednotvárnym nápadníkom, oplývajúcim slávou svojich predkov. Zaľúbi sa do neho a pošle mu ľúbostný list. Julien to najprv považuje za úskok šľachty a o zámer ho kompromitovať. Aj keď neskôr po Mathilde naozaj túži, správa sa k nej odmerane a chladne, aby zachoval jej pravý dôvod zaľúbenosti.
Mathilda sa vrhá čím ďalej, tým viac do lásky k prostému, chudobnému Julienovi aj napriek tomu, že je to proti všetkých konvenciám, ktorých sa sama prísne pridŕža. Keď otehotnie, rozhodne sa priznať svoju lásku ocovi. Ten je zdesený zradou ním tak váženého Juliena. Napriek tomu chce dať Julienovi falošnú identitu šľachtického dôstojníka a súhlasiť so svadbou, aby tak neohrozil česť svojej rodiny.
Potom ako markíz získal ďalšie informácie o Julienovej minulosti, obdrží list od pani de Rênal, ktorá Juliena v liste označuje ako lámača sŕdc, ktorého zaujímajú len peniaze bohatých dám. Pani Rênal sa medzičasom zamotala do silných pocitov pokánia a tento list jej nadiktoval jej jezuitský spovedník, ktorý sa z kariérnych dôvodov chcel zapáčiť markízovi de la Mole. Keď sa Julien dozvie o liste, ktorý mu krátko pred uskutočnením jeho dávneho sna stať sa dôstojníkom, zničil kariéru, odcestuje do Verrières a postrelí pani Rênalovú.
Pani de Rênal sa zo svojich zranení uzdraví a vo väzení sa zmieri s Julienom. Julien pochopí, že ona je jediná, ktorá ho naozaj ľúbila. Mathildou, ktorá veľmi na pani Rênal žiarli, Julien pohŕda. Radšej ako by mal žiť s ponížením za to, čo spravil, chce zomrieť. Svojím úprimným prejavom natoľko zraní hrdosť poroty, že ho odsúdia na trest smrti.
Film
[upraviť | upraviť zdroj]- 1947: Il corriere del re
- 1954: Le Rouge et le Noir; réžia Claude Autant-Lara
- 1961: Le Rouge et le Noir; (TV)
- 1997: Le Rouge et le Noir; (TV), réžia Jean-Daniel Verhaeghe
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rot und Schwarz na nemeckej Wikipédii.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Červený a čierny
Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Červený a čierny- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Červený a čierny
