Čynadijovo
| Čynadijovo (Чинадійово) | |||
| mesto | |||
 Zámok
| |||
|
|||
| Oficiálny názov: Чинадійово - "Čynadijovo" | |||
| Štát |  Ukrajina
| ||
|---|---|---|---|
| Región | Zakarpatská oblasť | ||
| Okres | Mukačevský rajón | ||
| Rieka | Latorica | ||
| Súradnice | 48°28′48″S 22°49′48″V / 48,48000°S 22,83000°V | ||
| Obyvateľstvo | 6 688 | ||
| Časové pásmo | VEČ (UTC+2) | ||
| - letný čas | VELČ (UTC+3) | ||
| PSČ | 89640 | ||
  Poloha v rámci Ukrajiny
| |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Čynadijovo (ukr. Чинадійово rusín. Чинадьово, maď. Szentmiklós, predtým Beregszentmiklós alebo Szolyvaszentmiklós, rus. Чинадиево – Činadijevo) je rurálne sídlisko medzi mestami Mukačevo a Svaľava, v údolí rieky Latorica v Zakarpatskej oblasti na Ukrajine. Spadá do Mukačevského rajónu. V roku 2022 malo 6688 obyvateľov.
V meste prevláda drevospracujúci priemysel. Je tu železničná stanica na hlavnej trati Ľvov – Stryj – Čop, kde zastavujú prímestské vlaky Mukačevo – Lavočne. Prechádza tadiaľto aj ukrajinská diaľnica M06, ktorá je súčasťou európskej cesty E50.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Osada získala svoj maďarský názov podľa kostola sv. Mikuláša (Szentmiklós). Jeho história siaha až do 13. storočia. Kráľ Belo IV. daroval toto územie svojmu zaťovi Rostislavovi Michajlovičovi v roku 1247. V 14. storočí veľakrát zmenilo majiteľa. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1336.
Peter Perényi, ktorý začiatkom 15. storočia vlastnil Szentmiklós, začal stavať hrad (zámok). V roku 1657 utrpelo Čynadijovo vážne poškodenie od vojsk Jerzyho Sebastiana Lubomirského. Zachovaná budova je výsledkom obnovy Františka I. Rákóciho. Po prehratom povstaní Františka II. Rákociho dal cisár Karol VI. Mukačevo a Čynadijovo arcibiskupovi Lotharovi Františkovi von Schönborn. O rok neskôr prešiel na jeho synovca, biskupa Fridricha Karla von Schönborn.
Schönbornská éra pokračovala v Čynadijove až do 20. storočia. Ich panstvo Mukačevo-Čynadijovo bolo jedným z najväčších vo východnej Európe. V roku 1731 malo panstvo 200 dedín a 4 mestá na ploche približne 2 400 km². Najvýraznejšou pamiatkou mesta je poľovnícky zámoček Schönbornovcov, poľovnícky zámoček Beregvar, pôvodne postavený z dreva, ale v 90. rokoch 19. storočia prestavaný na veľké vidiecke sídlo do fantazijného dizajnu.
Patrilo do Rakúsko-Uhorska a od jeho rozpadu v roku 1918 až do roku 1938 bolo súčasťou Česko-Slovenska v rámci Podkarpatskej Rusi. V roku 1944 bolo mesto s okolím pripojené k Ukrajinskej SSR.
Do 26. januára 2024 bolo Čynadijovo sídlisko mestského typu. V tento deň vstúpil do platnosti nový zákon, ktorý tento štatút zrušil a Čynadijovo sa stalo rurálnym sídliskom.
Pamiatky a cirkevné stavby
[upraviť | upraviť zdroj]- V roku 1928 kúpil kupec Šebela drevený kostol Sv. Prokopa a Barbory z priľahlej obce Hliňance a nechal ho rozobrať, previezť do Kunčic pod Ondřejníkem na Morave a tam v tom istom roku znovu postaviť. Je ho tam vidieť dodnes, vrátane nádherného ikonostasu.
- Gréckokatolícky kostol sv. Ilji z prelomu 19. a 20. storočia.
- Kostol sv. Mikuláša Divotvorcu založený v 15. storočí; kostol bol spočiatku rímskokatolícky, neskôr gréckokatolícky a potom pravoslávny.
- Kláštor Počajivskej ikony Matky Božej – mužský kláštor Mukačevskej diecézy Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi.
- Zámok z 15. storočia.
- V blízkej obci Karpaty je zámok zo 16. storočia, ktorý predtým patril rodu Schönbornovcov.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čynadijovo
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Čynadijovo na českej Wikipédii a Chynadiiovo na anglickej Wikipédii.