Ďurďoš
| Ďurďoš | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Vranov nad Topľou |
| Región | Šariš |
| Vodný tok | Topľa |
| Nadmorská výška | 175 m n. m. |
| Súradnice | 49°02′54″S 21°31′34″V / 49,0482°S 21,5260°V |
| Rozloha | 6,14 km² (614 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 265 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 43,16 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1363[3] |
| Starosta | Miroslav Mikeľ[4] (SRK) |
| PSČ | 094 31 (pošta Hanušovce nad Topľou) |
| ŠÚJ | 544183 |
| EČV (do r. 2022) | VT |
| Tel. predvoľba | +421-57 |
| Adresa obecného úradu |
Obec Ďurďoš
Ďurďoš 36, 094 31 Ďurďoš |
| Telefón | 445 23 20 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Ďurďoš | |
| Webová stránka: durdos.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Ďurďoš je obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou.
Časti obce
[upraviť | upraviť zdroj]- Ďurďoš
- Grodzín
- Kolónia
- Viduma
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Ďurďoš leží vo východnej časti doliny strednej Tople. Nadmorská výška v strede obce je 175 m. n. m. a v chotári 160 - 490 m. n. m. Mierne členitý povrch chotára tvoria horniny bradlového pásma, treťohorný flyš a štvrtohorné náplavy Tople. Stredná časť obce je odlesnená, v ostatných častiach sa nachádza les.[5]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1363 (obec však jestvovala už skôr) a názov obce uvedený ako Gurgus, neskôr ako Gyvrges (1410), Djurďaš (1808), Dzurdzoš (1920), Ďurďoš (1927) po maďarsky Gyöfgyös. Jej variant je totožný s nárečovým variantom mena Juraj, mužo s takým menom bol pravdepodobne prvý miestny šoltýs.[3] Sídlisko pravdepodobne založil šoltýs s poddanými podľa zákupného práva v prvej polovici 14. storočia.[3] V Ďurďoši v roku 1493 hospodárilo šesť sedliackych domácností. Polia pre ďalších šesť usadlostí ležali opustené, ich bývalí obyvatelia sa vysťahovali alebo pomreli. V roku 1550 tam bývalo vo vlastných domoch osem sedliackych domácností. V roku 1567 bývala iba jedna rodina miestneho slobodníka (ostatné domácnosti sa buď odsťahovali alebo vymreli). Do roku 1570 sídlisko úplne spustlo, dedinu však zakrátko oživili noví usadlíci.[3] V roku 1582 boli nové sedliacke usadlosti zdanené daňou kráľovi od 2,25 porty. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných osem poddaných domov a možno aj dom šoltýsa. Na prelome 16. a 17. storočia bol Ďurďoš malou dedinou s poddaným obyvateľstvom. V roku 1610 žilo v Ďurďoši len málo sedliackych a železiarskych domácností, lebo v tomto roku ich spolu zdanili iba od 0,5 porty. V období rokov 1630-1635 tam poddanskí obyvatelia nežili. Neskôr Ďurďoš opäť obnovili prisťahovalci.[3] Ich zásluhou bol Ďurďoš začiatkom 18. storočia malou dedinou. V roku 1715 tam žilo osem (šesť opustených), v roku 1720 len päť poddanských domácností, v roku 1787 mala obec 28 domov a 179 obyvateľov, v roku 1828 mala obec 20 domov a 155 obyvateľov. Zaoberali sa chovom dobytka a poľnohospodárstvom. V 19. storočí patrila rodine Blašovcov. Za 1. ČSR pracovali v lesnom hospodárstve a v poľnohospodárstve. V čase SNP v chotári pôsobili partizánske skupiny - Čapajev. Dňa 7. 9. 1944 fašisti zastrelili troch obyvateľov obce. JRD bolo založené v roku 1958. Časť obyvateľov v čase socializmu pracovala v priemyselných podnikoch v Prešove a Košiciach. Pod správu obce a jej katastra dnes patrí aj blízka osada Grodzin.[5]
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Vývin názvu obce
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Gréckokatolícky kostol Nanebovstúpenia Pána, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1781.[6] Zariadenie chrámu, baldachýnový oltár a ikonostas, pochádza z prvej polovice 20. storočia. Fasády sú hladké, členené polkruhovo ukončenými oknami. Veža je ukončená výraznou barokovou helmicou s laternou.
Politika
[upraviť | upraviť zdroj]Zoznam starostov
[upraviť | upraviť zdroj]- 1973 - 1986 Štefan Belaj
- 1986 - 1991 Andrej Sabo
- 1991 - 1995 Štefan Straka
- 1995 - 1999 Juraj Labanc
- 1999 - 2006 Emília Marcinková
- 2006 - 2010 Marta Jurčová
- 2010 - 2018 Emília Marcinková
- 2018 - Miroslav Mikeľ
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 132.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ a b c Úvod | Ďurďoš | Oficiálne stránky obce [online]. Ďurďoš, [cit. 2020-08-17]. Dostupné online.
- ↑ Grécko-katolícke kostoly v okrese Vranov nad Topľou [online]. Krížom-krážom. Dostupné online. Archivované 2020-03-23 z originálu.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ďurďoš
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |