Hencovce
Hencovce | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Prešovský kraj |
Okres | Vranov nad Topľou |
Región | Horný Zemplín |
Vodný tok | Ondava |
Nadmorská výška | 123 m n. m. |
Súradnice | 48°52′20″S 21°43′48″V / 48,872222°S 21,730000°V |
Rozloha | 5,76 km² (576 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 1 315 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 228,3 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1372[3] |
Starosta | Matúš Tomáš[4] (HLAS-SD) |
PSČ | 093 02 (pošta Vranov nad Topľou 2) |
ŠÚJ | 581674 |
EČV (do r. 2022) | VT |
Tel. predvoľba | +421-57 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Hencovce Sládkovičova 1995 |
E-mailová adresa | ouhencov@he.psg.sk |
Telefón | 443 15 98 |
Fax | 443 15 98 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Hencovce | |
Webová stránka: hencovce.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Hencovce sú obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Hencovce ležia pri západnom brehu Ondavy, v nadmorskej výške asi 123 m n. m.. Podhorský stupeň Nízkych Beskýd tvoria mladotreťohorné uloženiny (vápnité íly, tufity, pyroklastiká ryodacitov, sliene, zlepence a flyšoidné vrstvy) na rovine prikryté mocnou vrstvou štvrtohorných piesčito - kalových usadenín. V chotári sa nachádzajú železnaté, sírne a slané pramene. Priemerná ročná teplota je 8-9°C a ročný priemerný úhrn zrážok okolo 650 mm.
Ulice
[upraviť | upraviť zdroj]Hencovská, Sládkovičova, Mládežnícka, Nová, Letná, Rastislavova (Topolina)
Vodné toky
[upraviť | upraviť zdroj]- rieka Ondava
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Obec pravdepodobne založil šoltýs nemeckého pôvodu z Košíc alebo Prešova podľa zákupného práva v prvej polovici 14. storočia. Prvá písomná zmnienka je z roku 1372.[3]
Obec patrila panstvu Čičava (15. – 16. storočie). Vlastnili ju postupne šľachtici z Rozhanoviec, od roku 1519 Bátoriovci, v 17. storočí Nádašdiovci, Ňáriovci, Esterháziovci, Bornemisovci a Drugetovci.[3]
Obyvatelia obce boli zdanení: 1567 3, 1582 3, 1610 1,25 a 1635 0,25 porty.[3]
Urbár z roku 1585 predpisoval napr. tieto povinnosti: šoltýs mal pre panstvo vychovať lovného krahulca. Sedliacke domácnosti mali zaplatiť daň 14 zlatých, odovzdať vola, 1,5 gbela semena konope, pintu masla a od zemepánov odkúpiť pšenicu za 7 zlatých a sud vína (spolu s obyvateľmi Majeroviec a Sedlíc) za 16 zlatých. Každá sedliacka domácnosť ešte musela odovzdať sliepky, husi, gbel chmeľu a 25 hlávok kapusty. Podobné povinnosti boli aj podľa urbára z roku 1635, v ňom obyvateľom pribudla povinnosť, ak pásli svine v lese, z desiatich dve odovzdať panstvu.[3]
Obec bola na konci decembra 1944 vypálená počas ústupových bojov, nemeckými vojakmi. Zhorelo 80 domov.[5]
Občianska vybavenosť
[upraviť | upraviť zdroj]V obci sa nachádza verejná knižnica. Nachádzajú sa tu dva moderné kostoly, rímskokatolícky kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho z rokov 1958-1969 a evanjelický kostol z roku 2006.[6]
Školstvo
[upraviť | upraviť zdroj]- Cirkevná základná škola sv. Jána Pavla II.
Hospodárstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Dôležité firmy
[upraviť | upraviť zdroj]- Skupina spoločností BUKÓZA HOLDING, a.s.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 158 – 159.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ MANIAK, Marcel. Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí. [Poprad] : Popradská tlačiareň, 2019. 231 s. ISBN 978-80-89613-26-7. S. 34.
- ↑ Cirkev [online]. Oficiálne stránky obce Hencovce. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hencovce