Tovarné
| Tovarné | |
| obec | |
 Kostol sv. Jozefa
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Vranov nad Topľou |
| Región | Horný Zemplín |
| Vodný tok | Ondavka |
| Nadmorská výška | 140 m n. m. |
| Súradnice | 48°54′44″S 21°45′27″V / 48,912222°S 21,757500°V |
| Rozloha | 7,71 km² (771 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 977 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 126,72 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1215 |
| Starosta | Kvetoslava Mižáková[3] (HLAS-SD, SMER-SD) |
| PSČ | 094 01 |
| ŠÚJ | 529192 |
| EČV (do r. 2022) | VT |
| Tel. predvoľba | +421-57 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Tovarné 4 |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 057 / 449 52 31 |
| Fax | 057 / 449 52 31 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Tovarné | |
| Webová stránka: tovarne.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Tovarné je obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec leží na južnom okraji Ondavskej vrchoviny a Nízkych Beskýd a severnom okraji Východoslovenskej pahorkatiny. Územie obce je dosť členité, v povodí rieky Ondavy a Ondavky sú pozemky nížinného charakteru s nadmorskou výškou 120 – 130 m. Ostatné pozemky a lesy sú prevažne svažité a málo priepustné.
Prírodné podmienky
[upraviť | upraviť zdroj]Vodné toky
[upraviť | upraviť zdroj]Rieka Ondava, ktorá tečie chotárom obce je na úseku Slovenská Kajňa – Hencovce celoročne splavná. Poskytuje vhodné podmienky na vodnú turistiku aj pre úplnych začiatočníkov. V blízkosti obce funguje aj požičovňa lodí, ktorá organizuje splavy na riekach Ondava, Laborec, Topľa a Latorica.
Obcou tečie potok Mydlina a rybník Bor ktorý sa nachádza kúsok za obcou.
Fauna a flóra
[upraviť | upraviť zdroj]Vyskytujú sa tu druhy fauny a flóry, ktoré sú pozoruhodné aj z celoštátneho hľadiska. Túto oblasť botanicky preskúmal RNDr. Ľudovít Dostál, rodák z Tovarného. Medzi vzácne rastlinstvo patrí porast zimozelene menšej, ibiš lekársky a hojný porast cesnaku medvedieho, sú tu vzácne druhy lián, kríkov mahónie, brečtanu popínavého. V blízkosti sa nachádza chránený areál Štefanovská borina.
V minulosti sa v obci nachádzal kaštieľ, ktorý obkolesoval pekný a upravený park, kde sú doteraz zachované vzácne 150 – 200 ročné dreviny. Z pôvodného zastúpenia drevín sa zachovali najmä mohutní jedinci duba letného a červeného, borovica vejmutovka, douglaska tisolistá a zelená, jedľovec kanadský, Gledíčia trojtŕňová, gaštanovník siaty, topoľ biely a čierny, smrek pichľavý, tis obyčajný, pagaštan konský, lipa, agát, platan, ktorý je zákonom chránený. Niektoré jeho dreviny sú prestarnuté a čoskoro im hrozí zánik. Medzi zachovanými vzácnymi rastlinami je cyklámen európsky, ktorý sem bol dovezený z maďarského Keszthely. Je to botanická rarita.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Pomenovanie obce sa počas storočí mierne obmieňalo: 1479 Thavarna, 1773 Tawarna, 1808 Towarné, maď. Tavarna. Lingvista Pavol Hunfalvy vo vestníku Maďarskej akadémie vied uverejnil svoje jazykovedné štúdie o význame a vzniku názvu obce Tavarna. Podľa neho výraz Tavarna znamená poklad, majetok, bohatstvo, a z neho pochádza slovo „tavernicorum magister“ ako aj staromaďarský výraz „tár“, po slovensky erár. Prvá písomná zmienka o obci je rozporuplná. Podľa vlastivedného slovníka obcí na Slovensku, pochádza z roku 1479 a podľa Samuela Borovského (Župy a mestá v Uhorsku) už z roku 1215. Tovarné sa spomína ako pradávna obec, ktorá bola súčasťou hradu Zemplín a neskoršie hradu Čičva. V starších prameňoch sa často spomína tovarnianske panstvo a jeho príslušenstvá. Archeológovia našli pri Tovarnom zvyšky slovienskych sídliskových objektov z 9. storočia. Názov Tavarna vyjadroval funkčnosť miesta ako komory, skladišťa produktov, tovarov vyberaných od poddaných z okolitých dedín, patriacich kniežaťu v 9. storočí, prípadne od 11. – 12. storočia kráľovi. Z uvedeného vyplýva, že tamojšie sídlo jestvuje od 9. storočia a patrilo k najstarším slovienským sídlam v priľahlej časti doliny Ondavy, najneskôr však od 11. – 12. storočia.
Majiteľmi obce boli v r. 1479 Drugetovci, niektoré časti vlastnil Juraj Olchváry, neskôr Gabriel Révay a po nich sa stali zemepánmi obce Barkóczyovci. Ich rod bol jedným z najstarších, spomína sa už pred rokom 1270. Rod používal prídomok „szalai“ a „tavarnai“, teda Tovarné. Posledným potomkom „szalai“ a tovarnianského rodu Barkóczyovcov bol Hadik - Barkóczy Endre, ktorý dal na vlastné náklady postaviť v obci školu. Barkóczyovci postavili v obci aj kaštieľ, ktorý bol následkom zemetrasenia v roku 1778 úplne zničený. Gróf Ján Barkóczy ho dal v roku 1832 znovu postaviť a v roku 1851 rozšíriť o pravé a ľavé krídlo. Zariadený bol veľmi prepychovo a pohodlne. Ďalšie zemetrasenie dňa 17. augusta 1885 zničilo v obci kostol a všetky vyššie budovy, medzi nimi aj kaštieľ. Gróf Hadik - Barkóczy Endre dal všetky kostoly, kaštiele a kúrie patriace pod tovarnianske panstvo, ktoré boli poškodené zemetrasením opraviť na vlastné náklady. V Tovarnom jestvoval kostol zaiste už pred 17. storočím, avšak písomné zmienky o ňom sú od 17. storočia. Doklady z rokov 1666 a 1700 dosvedčujú, že kostol bol postavený z dreva a patril evanjelikom augsburského vyznania. Nový katolícky kostol bol postavený v roku 1794 a jestvuje doteraz.
V roku 1557 mala 8 port, v roku 1715 mala obec 18 opustených a 9 obývaných domácností, v roku 1787 mala 67 domov a 445 obyvateľov, v roku 1828 mala 61 domov a 462 obyvateľov. Obyvatelia pracovali ako roľníci a ovocinári.
Počas druhej svetovej vojny v novembri 1944 bola obec vypálená. Zhorela celá obec aj kaštieľ.[4]
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Počet obyvateľov v obci k 31. 12. 2009 bol 1070, z toho 546 mužov a 524 žien.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Súbor pravekých a starovekých sídlisk, archeologické lokality z obdobia od doby kamennej po stredovek. Nachádzajú sa v lokalitách Pod Hurku, Pod chabzdou a Palenčareň, juhovýchodne od obce.[5]
- V obci sa pôvodne nachádzal klasicistický kaštieľ, ktorý vlastnil gróf Hadik-Barkóci. Stál na terajšej ploche veľkého ihriska.
Pravidelné podujatia
[upraviť | upraviť zdroj]Mesiac jún patrí deťom z obce, ktoré spolu s rodičmi vystupujú v programe Rodičia deťom, deti rodičom.
Každoročne sa okolo 1. septembra konajú v obci Slávnosti kultúry na Ranči.
V októbri turisti z obce organizujú výstup na hrad Čičva (v rámci výstupov na 101 hradov) a v škole je deň otvorených dverí spojený s predajom vlastných výrobkov detí pod názvom Európsky deň škôl a celý mesiac sa nesie v znamení úcty k starším.
Remeselníci sa každoročne tešia na výstavu remesiel, ktorú obec organizuje spolu s obcou Sedliská pod názvom Prechádzka storočiami.
Občianska a technická vybavenosť
[upraviť | upraviť zdroj]V obci sa nachádza predajňa potravinárskeho tovaru, pohostinské odbytové stredisko, samostatná ambulancia praktického lekára pre deti, samostatná ambulancia praktického lekára pre dospelých, samostatná ambulancia praktického lekára, stomatológa, pošta, futbalové ihrisko, verejný vodovod, verejná kanalizácia, kanalizačná sieť pripojená na ČOV, rozvodná sieť plynu, materská škola, základná škola, klub mladých.
Sociálne a zdravotné služby
[upraviť | upraviť zdroj]Obec je známa aj sídlom Centra sociálnych služieb AMETYST v ktorom má trvalý pobyt 170 ľudí, o ktorých sa stará 77 pracovníkov zariadenia. Okrem Centra sociálnych služieb AMETYST sa v obci nachádza aj zdravotné stredisko, ktoré slúži pre celú spádovú oblasť. V zdravotnom stredisku sa nachádza detský lekár, lekár pre dospelých, zubný lekár a sú tu poskytované aj masérske služby.
Školstvo
[upraviť | upraviť zdroj]V obci sa nachádza predškolské zariadenie ako aj plne organizovaná základná škola. Kapacita materskej školy je 30 žiakov. Základná škola má kapacitu 350 žiakov. Vyučujú sa tu ročníky 1. – 9. Okrem žiakov z Tovarného ju navštevujú aj žiaci z priľahlých obcí (Tovarnianska Polianka, Štefanovce, Ondavské Matiašovce). Súčasť školského areálu dotvára aj školská družina a jedáleň.
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Jozef Belani, v roku 2001 natočil dokument pod názvom „Obecný kronikár“, kde kronikár Ján Géci vyrozprával všetko to čo zaznamenával do obecnej kroniky a o svojej celoživotnej práci učiteľa, riaditeľa a kronikára. Tento video dokument ako súčasť Obecnej kroniky sa v roku 2005 zúčastnil súťaže o najlepšiu kroniku okresu, kde komisia ocenila prácu už nebohého kronikára a Vlastivedné múzeum v Hanušovciach Jánovi Gécimu udelilo diplom in memoriam za celoživotnú úspešnú prácu pri písaní obecnej kroniky v Tovarnom.
- Ľudovít Dostál, botanik. Medzi publikácie, ktoré vydal patrí Ochrana prírody okresu Bardejov.
- Andrea Kováčová, MISS DANCE Slovak Republic 2013. V roku 2014 sa zúčastnila ako MISS DANCE SR 2013 svetovej súťaže krásy zameranej na pohybový prejav a talent MISS ALL NATIONS 2014 v meste Nanjing v Čine.
Pôsobili tu
[upraviť | upraviť zdroj]- Štefan Kasarda (* 1935 - † 2006), autor rozhlasových hier, poviedok a dramatizácií, za ktoré získal viacero domácich i medzinárodných ocenení, niektoré odvysielali aj zahraničné rozhlasové stanice.
- Ján Géci, riaditeľ základnej školy, obecný kronikár. Obecnú kroniku začal písať od roku 1956 a písal ju až do roku 2003.
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[6] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[7][8]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ MANIAK, Marcel. Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí. [Poprad] : Popradská tlačiareň, vydavateľstvo s.r.o., 2019. 231 s. ISBN 978-80-89613-26-7. S. 89.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tovarné
