Ľudo Ondrejov

Ľudo Ondrejov
slovenský básnik a prozaik
Narodenie	19. október 1901 Slanje, Rakúsko-Uhorsko, dnes Chorvátsko
Úmrtie	18. marec 1962 (60 rokov) Bratislava, ČSSR, dnes Slovensko
Odkazy
Commons	Ľudo Ondrejov
Biografický portál

Ľudo Ondrejov, vlastným menom Ľudovít Mistrík, iný pseudonym Ľ. M. Ondrejovič (* 19. október 1901, Slanje, Rakúsko-Uhorsko, dnes Chorvátsko – † 18. marec 1962, Bratislava) bol slovenský básnik, prozaik a arizátor židovského kníhkupectva Steiner v Bratislave.

Životopis

Narodil sa v slovenskej rodine stolára v chorvátskom Slanje (dnes časť obce Donji Martijanec, Varaždínska župa), väčšinu detstva však prežil na Slovensku, v obci Kostiviarska (dnes súčasť Banskej Bystrice).

Hrob na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie

Vzdelanie získal v Banskej Bystrici. Najprv pôsobil ako notár, neskôr pracoval v automobilových dielňach a ako šofér z povolania. Bol tiež úradníkom Matice slovenskej v Martine. V roku 1938 sa presťahoval do Bratislavy a stal sa profesionálnym spisovateľom. V tomto období arizoval antikvariát patriaci židovskej rodine (viac nižšie). V rokoch 1944-45 bol členom partizánskej skupiny, po oslobodení sa stal referentom na Povereníctve pre informácie, od roku 1947 bol redaktorom časopisu Partizán a neskôr správcom Domova Zväzu slovenských spisovateľov v Budmericiach. Od roku 1950 bol v plnom invalidnom dôchodku. Zomrel v roku 1962 v Bratislave.

Tvorba

Svoje prvé básnické diela uverejňoval v Národných novinách, Proletárke či Slovenskom učiteľovi. V roku 1928 mu uverejnili báseň i Slovenské pohľady, ktoré sa stali jeho obľúbeným časopisom, v ktorom vydával najmä svoju poéziu. Prvá kniha mu vyšla až v roku 1932. Písal poéziu a prózu nielen pre dospelých, ale i pre detských čitateľov. Svojou tvorbou sa radí medzi neosymbolických a naturistických autorov. Jeho lyrika je emotívna, hľadá východiská v ideách ľudskosti, slobody a rovnosti, ktoré stelesňuje túžba po diaľkach, no zároveň si uvedomuje márnosť svojho snenia. V próze sa venuje napr. písaniu cestopisov, ktoré však nie sú dokumentárnymi dielami, ale autorskou fikciou.

Kritika

Počas druhej svetovej vojny arizoval antikvariát židovskej rodiny Steinerovcov v Bratislave. Navyše, keď sa začali deportácie, vyhlásil, že vo svojom podniku žiadnych židov nepotrebuje a ohlásil ich úradom:

„Prehlasujem, že vo svojom kníhkupectve nepotrebujem týchto Židov: Maxa Steinera, Jozefa Steinera, Žigmunda Steinera a Viliama Steinera. Zaistením a odtransportovaním týchto Židov neutrpí obchod ani Slovenský štát nijakú hospodársku ujmu, lebo som si našiel náhradu v árijskej osobe pána Viliama Fábryho z Turč. Sv. Martina.“ Z listu Ondrejova datovaného 12. júna 1942.

Títo ľudia neskôr zahynuli v koncentračnom tábore.

Reakcia Vladimíra Mináča

Vladimír Mináč v knihe rozhovorov s Petrom Holkom (V košeli zo žihľavy) pripomína, že kritika Ondrejova nastala potom, ako sa pokúsil skopírovať texty Heleny Vozanskej:

„Helena Vozanská mala vtedy mocných prihováračov v Prahe. Nejako sa zoznámila s manželkou generálneho tajomníka KSČ Slánskeho, ktorý pripravoval procesy pre iných, kým iní pripravovali proces preňho. S pani Slánskou prišla na Slovensko a urobila obrovský krik: vyhlásila Ondrejova za ľudáka a arizátora. Arizátorom bol, ľudákom nebol. Dali mu arizovať kníhkupectvo, ktoré nikdy za života ani poriadne nevidel. Ak tam chodieval na päť minút, tak iba preto, aby si zobral peniaze, keďže to bolo na Korze a v starom meste bolo obrovské množstvo krčiem, peniaze mu nevystačili, ani kým došiel za Michalskú bránu, bol on človek veľmi radodajný. Napokon sa proces nekonal: rukopis ako dokument, ako hlavný usvedčujúci predmet v spore, sa zabudol v jednej z mnohých krčiem, ktoré vtedy existovali. Usvedčujúci predmet prestal existovať a Ľubo Ondrejov dostal iba 12-tisíc korún v starej mene, čo bol mizerný honorár“

Dielo

Poézia

• 1932 – Martin Nociar Jakubovie, básnická skladba
• 1932 – Bez návratu, zbierka veršov
• 1936 – Mámenie, zbierka veršov
• 1941 – Pijanské piesne
• 1956 – Básne

Próza pre mládež

• 1932 – Rozprávky z hôr
• 1933 – Tátoš a človek
• 1935 – O zlatej jaskyni
• 1936 – Africký zápisník, cestopis
• 1936 – Horami Sumatry, cestopis

• 1937 – Zbojnícka mladosť, román (1. diel voľnej trilógie) – jeho vrcholné dielo, chcel napísať "knihu naplnenú slnkom a radosťou". Vrchol v umeleckom modelovaní svojho ideálneho sveta dosiahol obrazom detstva a mladosti v dvojici románov o vrchárskom chlapcovi. V románe sa odráža sociálna skutočnosť aj so svojimi zápornými stránkami, ale jeho váha spočíva vo vykreslení ideálnych ľudských vzťahov. Akokoľvek však dielo prekypuje predmetovo-zmyslovou nasýtenosťou a akokoľvek majú scény, udalosti a ľudské typy reálnu historickú základňu, román si vyžaduje "metaforické čítanie", ktoré prenáša celé rozprávanie do roviny symbolu. Zbojnícka mladosť, primitívny život vrchárskych ľudí, je iba konkrétno-zmyslovou šifrou na vyjadrenie predstavy o ideálnom svete, v ktorom vládnu najušľachtilejšie hodnoty: priateľstvo, láska, odvaha, krása, telesné i duševné zdravie a sila. Zbojnícka mladosť predstavuje v istom zmysle mýtus o oslobodenom človeku. Ustavičná túžba hlavného hrdinu "letieť ako vták" a "mať krídla" je iba detským a rozprávkovým slovníkom vyslovená túžba po odpútaní sa od všetkých príťaží, nízkostí a malicherností, snaha po rozvinutí všetkých dobrých ľudských síl.
• 1939 – Jerguš Lapin, román, (2. diel voľnej trilógie)
• 1940 – Príhody v divočine, cestopis
• 1950 – Na zemi sú tvoje hviezdy, románový náčrt (3. diel voľnej trilógie)
• 1952 / 1953 – Výšiny, novela
• 1956 – Slnko vystúpilo nad hory, súborné vydanie trilógie
• 1958 – Šibeničné pole, novela
• 1963 – Keď pôjdeš horou

Externé odkazy

• Osobnosti.sk - Ľudo Ondrejov
• FDb.cz - Ľudo Ondrejov (po česky)