Ľudovít Bertrand
| Ľudovít Bertrand Luis Beltrán | |
| rehoľník, misionár a svätec | |
 maľba od Francisca Zurbarána | |
| Štát pôsobenia |  Španielsko  Kolumbia |
|---|---|
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 1. január 1526 Valencia, Španielsko |
| Úmrtie | 9. október 1581 (55 rokov) Valencia, Španielsko |
| Svätenia | |
| Rehoľník | |
| Rehoľa | Rehoľa kazateľov |
| Vstup | 26. august 1544 (18 rokov) |
| Kňaz | |
| Kňazská vysviacka | 1547 Tomáš z Villanovy |
| Svätec | |
| Blahorečenie | 19. júl 1608 (82 rokov) Pavol V. |
| Kanonizácia | 12. apríl 1671 (145 rokov) Klement X. |
| Sviatok | 9. október (ľubovoľná spomienka) |
| Patrón | Kolumbie |
| Odkazy | |
 Ľudovít Bertrand | |
Ľudovít Bertrand, O.P. (špa. Luis Beltrán, Luis Bertrán,[1] katal. Lluís Bertran; * 1. január 1526, Valencia, Španielsko – † 9. október 1581, Valencia)[2] bol španielsky dominikánsky mních a populárny kazateľ. Pôsobil ako misionár v Južnej Amerike počas 16. storočia a zaslúžil sa o mnoho konvertitov na katolícku vieru medzi domorodcami. Je známy ako „apoštol Ameriky“ a jeden z prvých verejných obhajcov práv domorodého obyvateľstva. Katolícka cirkev ho uctieva ako svätého.
Skorý život
[upraviť | upraviť zdroj]Bertrand sa narodil vo Valencii Juanovi Bertrandovi a Juane Angele Exarch. Cez svojho otca bol v príbuzenskom vzťahu so sv. Vincentom Ferrerom, divotvorcom z dominikánskej rehole.[3] Mal osem súrodencov.[4] Už v ranom veku dostal Ľudovít myšlienku vstúpiť do tohto rádu a napriek tomu, že sa ho od toho snažil otec odradiť, prijal 26. augusta 1544[3] dominikánsky habit v kláštore svätého Dominika vo Valencii. Po obvyklej dobe noviciátu zložil rehoľné sľuby.[5]
Ľudovít Bertrand sa správal vážne a zjavne bez akéhokoľvek zmyslu pre humor, no napriek tomu mal nežnú a milú povahu, pre ktorú si ho veľmi obľúbili všetci, s ktorými prišiel do kontaktu. Hoci nemal prirodzený silný intelekt, vytrvalo sa venoval štúdiu. V roku 1547 ho arcibiskup z Valencie, sv. Tomáš z Villanovy, vysvätil za kňaza.[6][5] Bol neobvykle mladý, mal len 21 rokov.[7]
Bertrand bol vymenovaný za magistra novicov v kláštore vo Valencii.[6][8] Tieto povinnosti vykonával v rôznych intervaloch celkovo tridsať rokov.[5][6] Keď v roku 1557 vypukol vo Valencii mor, Bertrand sa venoval chorým a umierajúcim. Taktiež pripravoval mŕtvych na pohreb a pochovával ich vlastnými rukami.[9]
Keď mor ustúpil, rozhodol sa magister noviciátu rozšíriť svoju už aj tak veľkú službu o apoštolát kázania. Hoci sa hovorí, že „hlas mal chrapľavý a pamäť zradnú“, stal sa horlivým kazateľom.[10] K dispozícii mu dali katedrálu i najpriestrannejšie kostoly, ale ukázalo sa, že úplne nepostačujú na to, aby pojali všetkých ľudí, ktorí ho chceli počuť. Nakoniec bolo nevyhnutné, aby Ľudovít kázal na verejných mestských námestiach. Keď sv. Terézia z Ávily počula o Ľudovítových slávnych kázaniach, radila sa s ním v otázke reformy svojho rádu.[1][6] Ľudovít jej odporúčal, aby pokračovala v reforme karmelitánskeho rádu a predpovedal, že sa tento rád stane o päťdesiat rokov veľmi populárnym.[6]
Misijná práca v Južnej Amerike
[upraviť | upraviť zdroj]Bertrand v sebe dlho rozvíjal túžbu evanjelizovať Nový svet. Po získaní povolenia sa v roku 1562[1] plavil do Ameriky a pristál v kolumbijskej[3] Cartagene, kde okamžite nastúpil na dráhu misionára.[6]
V pápežskej bule vydanej pri jeho kanonizácii sa uvádza, že bol obdarený darom zázrakov[6] a keď kázal v rodnej španielčine, rozumeli mu v rôznych jazykoch.[1][9] V ďalších zdrojoch sa však uvádza, že jeho materinský jazyk stále niekto tlmočil.[9] K týmto charakteristikám pridáva Farmer aj schopnosť predpovedať budúcnosť.[6] S povzbudením misionára a biskupa Bartolomeja de las Casas bránil práva domorodcov proti španielskym dobyvateľom.[8] Z prvého pôsobiska v Cartagene bol Bertrand poslaný do Panamy[1], kde v pomerne krátkom čase obrátil asi 6 000 ľudí. Jeho ďalšia misia bola v Tubará,[9] ktorá sa nachádza v blízkosti pobrežia medzi mestom Cartagena a riekou Magdalena. O úspechu jeho úsilia na tomto mieste svedčia zápisy z krstných matrík, ktoré viedol sám Bertrand. Tie ukazujú, že všetci obyvatelia tohto miesta boli prijatí do cirkvi. Turon uvádza počet konvertitov v Tubará na 10 000.[chýba zdroj] Uvádzané čísla, ako poznamenáva Attwater, sú buď nadhodnotené, alebo bola pripravenosť na krst veľmi nízka.[1]
Z Tubará išiel Bertrand do Cipacoa a Paluata. Jeho úspech na bývalom mieste (ktorého presnú polohu nie je možné určiť) bol takmer rovnaký ako v Tubará. V Paluate boli výsledky jeho horlivého úsilia trochu skľučujúce. Z tejto náročnej oblasti sa Bertrand stiahol do provincie Santa Marta,[6] kde sa zopakovali jeho predchádzajúce úspechy, ktoré priniesli 15 000 konvertitov. Počas práce v Santa Marte sa k nemu prišiel dať pokrstiť kmeň z Paluata v počte 1 500 domorodcov, aj keď predtým túto sviatosť odmietli. Keď sa misia v Santa Marte skončila, neúnavný misionár sa ujal práce na obrátení bojovných Karibov, pravdepodobne obyvateľov Záveterných ostrovov.[3] Zdá sa, že jeho úsilie nemalo veľký úspech medzi príslušníkmi kmeňa.
Podľa legendy mu jeden z domorodých kňazov podal smrtiaci nápoj. Vďaka Božej intervencii jed nesplnil svoj účel.[7]
Ďalšou oblasťou Bertrandovej evanjelizačnej práce sa stalo Tenerife na Kanárskych ostrovoch. Neexistujú však žiadne záznamy, ktoré by naznačovali výsledok jeho pôsobenia. Bertrand navštívil aj niekoľko ostrovov tzv. Západnej Indie, najmä ostrovy sv. Vincenta a sv. Tomáša.[6]
Návrat do Španielska
[upraviť | upraviť zdroj]
Po siedmich rokoch misií v Južnej Amerike sa Bertrand v roku 1569 vrátil do Španielska, aby obhajoval utláčaných Indiánov. Zaraďuje sa tak medzi prvých zástancov práv utláčaného domorodého obyvateľstva.[6] Nebolo mu však dovolené vrátiť sa a pracovať medzi Indiánmi.[9] Využil svoju vlastnú rastúcu povesť svätosti, ako aj rodinné a iné kontakty na lobovanie v mene domorodých národov, s ktorými sa stretol, ako aj na službu vo svojej rodnej diecéze vo Valencii. Keďže sa tam vrátil ku svojej kazateľskej činnosti, stal sa aj duchovným radcom mnohých, vrátane svätej Terézie z Ávily. Posledné roky života strávil formovaním nových kazateľov. Ako uvádza Farmer, dobrým kazateľom sa podľa Ľudovíta stane ten, kto sa aj modlí, aj pracuje na sebe.[6]
V roku 1580 Bertrand ochorel a v tom roku mal aj poslednú verejnú kázeň v katedrále vo Valencii.[6] Zomrel o 18 mesiacov neskôr[6], 9. októbra 1581, ako údajne predpovedal.[2]
Jeho telesné pozostatky boli v roku 1936 počas španielskej občianskej vojny spálené.[8]
Uctievanie
[upraviť | upraviť zdroj]Pápež Pavol V. ho 19. júla 1608 vyhlásil za blahoslaveného.[2][7] Ľudovít Bertrand bol následne 12. apríla 1671[2] kanonizovaný pápežom Klementom X.[6][7] Jeho sviatok, ako sa uvádza v Rímskom martyrológiu, sa oslavuje 9. októbra. Ľudovít Bertrand je niekedy nazývaný „apoštolom Južnej Ameriky“. Je patrónom Kolumbie.[3][4][6]
Socha Ľudovíta Bertranda sa nachádza na severnej kolonáde Baziliky svätého Petra v Ríme.[11] V Seville je vystavený Ľudovítov obraz od Francisca Zurbarána.[6]
Festival známy ako La Tomatina sa koná v Buñol vo Valencii na počesť patrónov mesta Ľudovíta Bertranda a titulu Panny Márie Mare de Déu dels Desemparats (Matka Božia bezbranných).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f ATTWATER, Donald. The Avenel Dictionary of Saints. New York : Avenel Books, 1981. S. 377 (cit. s. 220). (po anglicky)
- ↑ a b c d Saints and Blesseds: Louis Bertrand, O.P. [online]. www.gcatholic.org, [cit. 2023-04-30]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e WATKINS, Basil. The Book of Saints. Comprehensive Biographical Dictionary.. 8. vyd. Londýn : Bloomsbury, 2016. ISBN 978-0-567-66414-3. S. 828 (cit. s. 436). (po anglicky)
- ↑ a b Ľudovít Bertrand, kňaz, rehoľník : Životopisy svätých [online]. [Cit. 2023-04-30]. Dostupné online.
- ↑ a b c CATHOLIC ENCYCLOPEDIA: St. Louis Bertrand [online]. www.newadvent.org, [cit. 2023-04-29]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q FARMER, David Hugh. The Oxford Dictionnary of Saints. 5. vyd. New York : Oxford University Press, 2003. S. 1050 (cit. s. 141-142). (po anglicky)
- ↑ a b c d FAURE, Jean-André. Vie de Saint Louis Bertrand. Paris : Sagnier et Bray, 1852. Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ a b c Ľudovít Bertrán [online]. dominikáni.sk, 2015-10-09, [cit. 2023-04-30]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e BUTLER, Alban. Lives of the Saints: October: 9. St. Dionysius and his Companions, Martyrs. St. Louis Bertrand [online]. www.sacred-texts.com, [cit. 2023-04-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ St. Louis Bertrand [online]. Dominican Friars Foundation, 9.10.2015, [cit. 2023-04-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ St Louis Bertrán - Colonnade Saints [online]. www.stpetersbasilica.info, [cit. 2023-04-29]. Dostupné online. (po anglicky)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ľudovít Bertrand
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Louis Bertrand (saint) na anglickej Wikipédii.