Ľudovít Oelschläger
Ľudovít Oelschläger | |
slovenský architekt | |
Dielo | |
---|---|
Významné stavby | Nová ortodoxná synagóga v Košiciach |
Významné projekty | Kino Slovan |
Osobné informácie | |
Narodenie | 5. marec 1896 |
Košice, Rakúsko-Uhorsko | |
Úmrtie | 1. september 1984 (88 rokov) |
Miškovec, Maďarsko | |
Profesia | architekt |
Odkazy | |
Ľudovít Oelschläger (multimediálne súbory na commons) | |
Ľudovít Oelschläger (resp. Ludwig/Lajos Oelschläger, neskôr známy pod menom Lajos Őry (maď. vitéz Őry Lajos); (* 5. marec 1896, Košice – † 1. september 1984, Miškovec, Maďarsko)[1] bol maďarský architekt, v medzivojnovom období žijúci na Slovensku. Narodil sa v Košiciach do rodiny obchodníka Ľudovíta a matky Etely rodenej Fiedlerovej.[1] V Košiciach pôsobil až do roku 1938. Košice boli svojou kultúrno–spoločenskou klímou veľmi blízke Budapešti, kde Oelschläger študoval. Už v prvých fázach jeho tvorby sa spoza štylizovanej tradicionality postupne vynára puristicky jednoduché pozadie. Bolo to spôsobené jednak vplyvom budapeštianskeho štúdia, ako aj vnímaním expresívnych nemeckých podnetov. Ľudovítovi Oelschlägerovi, ako jednému z mála architektov na Slovensku, vyšla začiatkom tridsiatych rokov útla monografia venovaná jeho práci. V nemčine ju v roku 1932 vydal bratislavský vydavateľ Otto Waldes. Po roku 1945 mu ako Maďarovi zhabali majetok a bol presídlený do Maďarska.[2] Zvyšok života prežil v Miškovci, kde v roku 1984 aj zomrel.
Tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Židovská synagóga a škola, Košice
[upraviť | upraviť zdroj]- Pre viac informácií o budove pozri Nová ortodoxná synagóga v Košiciach
Vďaka zaradeniu architekta medzi štyri hlavné osobnosti projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 bola vydaná vedecká monografia Priatková, Adriana – Pásztor, Peter: Architekt. Építész . Architect OELSCHLÄGER – ŐRY (Cena prof. Kusého a nominácia na výročnú cenu časopisu Pamiatky a múzeá za rok 2012) a zrealizovaná úspešná rovnomenná reprezentatívna výstava, ktorá mala 12 repríz (Slovensko, Ukrajina, Maďarsko a Rumunsko), ktorá bola nominovaná na cenu časopisu Pamiatky a múzeá.
Medzi Oelschlägerovymi prácami vyniká komplex synagógy a školy v Košiciach (1926 až 1935, Puškinova 3), na ktorom vidieť reprezentačnejší a viac do histórie obrátený variant jeho členenia priečelí. Arkáda s jednoducho obrubenými piliermi tu stráca tradičný vzhľad a oveľa viac pôsobí ako abstraktný rytmus zvislých línii. Atiku lemujú členité lastovičie chvosty - motív neklamne prevzatý z východoslovenskej renesancie.
Ortodoxná synagóga spolu so školou a rituálnym kúpeľom tvorili pôvodne uzavretý areál. Napriek tomu, že projekty jednotlivých budov vznikli súčasne, synagógu postavili skôr než školu. Ešte v roku 1932, keď vyšla publikácia o architektovi Oelschlägerovi, škola nestála. Projekt nesie charakteristické znaky ranej tvorby architekta, kde sa akási rondokubistická štylizácia spája s motívmi historickej, v tomto prípade renesančnej architektúry. Synagóga je založená na pozdĺžnej symetrickej dispozícii, kde hlavný modlitebný priestor lemuje galéria. Dvojposchodové krídlo školy je jednoduchou dvojtraktovou dispozíciou, pôvodne s piatimi triedami na jednom podlaží. V devädesiatych rokoch bolo v priestoroch bývalej izraelitskej školy osemročné evanjelické gymnázium.
Práve v čase, keď Oelschläger projektoval túto budovu, bola vo výstavbe druhom okraji centra mesta pre židovských neológov synagógu (1927, Moyzesova 66). Jej autor, budapeštiansky architekt Lajos Kozma, ju navrhol vo veľkoryso jasnom a monumentálne klasicistickom duchu. Domáci Oelschläger však kompiluje, tak charakteristicky pre perifériu, zmes mnohorakých podnetov, v ktorých sa skrýva väčšia živosť i kontakt s dobovými prúdmi.
Architekt postupne opúšťa historické predlohy na ďalších dielach s menšími nárokmi na tradičný vzhľad. Zostávajú po nich už len stopy ornamentov (interiér Kina Slovan), silne ich transformuje (napríklad plečnikovsky pretvorené nahor sa rozširujúce stĺpy s hlavicami z prehnutého plátu na budove bývalej Obchodnej a priemyselnej komory, dnes VÚB, 1930, Hlavná 112), alebo opakovane formuje okenné šambrány oblého profilu, ktoré plávajú na hladkých fasádach a odkazujú na smelú rondokubistickú dekoratívnosť (Hasičská kasáreň v Košiciach, 1927, Požiarnická 4). Z podobných profilov formuje výrazné horizontálne pásy členiace plochu fasád (priečelie spomínaného Kina Slovan).
Kino Slovan, Košice
[upraviť | upraviť zdroj]- Pre viac informácií o budove kina pozri Stará radnica (Košice)
Budovu kina postavili v rámci zadného dvora historického objektu na hlavnom košickom námestí. Napriek stiesnenej priestorovej situácii sa Oelschläger zhostil zadania komplexne a využil pritom aj celý diapazón svojich obľúbených architektonických článkov. Vstup do priestoru kina zvýrazňuje šestica kónicky sa dohora rozširujúcich stĺpov s lucernami namiesto hlavíc, na prvom podlaží sú to prevýšené arkádové okná a priečelie uzatvára vysoká atika s oblúčkovým ornamentom. Na koncentrovanej prehliadke motívov charakteristických pre Oelschlägera možno miestami sledovať podobnosť s dielom slovinského architekta Jože Plečnika.
Sanatórium, Tatranská Polianka
[upraviť | upraviť zdroj]Autorstvo tohto sanatória sa pripisuje Oelschlägerovi, ktorý budovu údajne projektoval v spolupráci s Gedeonom Majunkem. Dnešný odborný liečebný ústav respiračných chorôb a tuberkulózy nesie meno básnika Jiřiho Wolkra, ktorý sa tu za prvej ČSR liečil. Pozostáva z dvoch navzájom prepojených budov. Prvú postavili v duchu hrazdenej tatranskej architektúry pravdepodobne podľa projektu Majunkeho pre miestneho lekára Guhra. Neobvyklá je plochá strecha sčasti s cimburím. Lodžiové časti na južnej fasáde sú drevené, červené a okrové, predstavané pred murovanú konštrukciu. Východnú časť postavili v modernejšom poňatí koncom dvadsiatych rokov. Dispozícia nadväzuje na koncepciu staršej budovy. Izby sú orientované na dve strany, z prízemia je priamy priechod do jedálne medzi oboma budovami, ktorú postavili asi v čase spojenia oboch budov v roku 1934.
Ďalšie realizácie
[upraviť | upraviť zdroj]- Hasičská kasáreň, Košice, Požiarnická 2-4 (1927 – 1928)
- Mestský dom - radnica, Michalovce, Námestie osloboditeľov 30 (1927 – 1928)
- Dom JUDr. Ernesta Weisza, Košice, Drevný trh 7 (pred rokom 1932)
- Dom manželky Ľudovíta Burgera, Košice, Štúrova 21 (pred rokom 1932)
- Obchodná a priemyselná komora, Košice, Bačíkova ulica, 2 (1932 - 1933)[3]
- Evanjelický kostol, Tornaľa, Námestie SNP 8 (1933)
- Mestské kúpalisko, Košice, Staničné námestie 5 (1935)
- Rodinný dom E. K., Košice, Watsonova 25 (1936)
- Rodinný dom Dr.J.Schűtze, Košice, Národná trieda 20 (1936)
- Obchodný dom Ignáca Rotha, Košice, Pribinova 6 (1938)
- Ľudovít Oelschläger, M. Kopřiva, R. Brebta, E. Friedmann, J. Sipos: Výstavný areál EXPO Košice, Komenského park 19 (1938)
- Capitol (kino Mier), Michalovce, Námestie 26. Novembra 1
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b PRIATKOVÁ, Adriana; PÁSZTOR, Peter. Architekt építész architect Oelschläger-Őry.. Košice : Agentúra Sáša, 2012. ISBN 978-80-969537-9-0. S. 344. (slovenský, anglický, maďarský)
- ↑ Pozvánka na výstavu: Architekt Ľudovít Oelschläger – osobnosť EHMK Košice 2013 [online]. kosice2013.sk, [cit. 2024-05-15]. Dostupné online.
- ↑ Dulla M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok. Perfekt, Bratislava, 2007, S. 167
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ľudovít Oelschläger
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Dulla M., Moravčíková H.: Architektúra Slovenska v 20.storočí. Slovart, Bratislava, 2002
- Dulla M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok. Perfekt, Bratislava, 2007
- Matica slovenská, Slovenský biografický slovník, IV. zväzok, Martin 1992
- Arbeiten des Dipl. Ing. Architekt Ludwig Oelschläger Košice. Otto Waldes, Bratislava, 1932
- Priatková, A.: Architektonické osobnosti medzivojnového obdobia Košíc. In: Architektúra a končiace sa storočie. Zborník referátov. Ed. Matúš Dulla. Bratislava, ÚSTARCH SAV, FA STU, SAS 2000.
- Priatková, A., Pásztor, P.: Architekt építész architect Oelschläger-Őry. Košice, Agentúra Sáša 2012, 344 s. ISBN 978-80-969537-9-0.