Preskočiť na obsah

Jože Plečnik

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jože Plečnik
slovinský architekt a urbanista
Portrét Jože Plečnika, 1943
Portrét Jože Plečnika, 1943
Dielo
Významné stavbyZacherlov palác, Viedeň, Rakúsko-Uhorsko, 1905
Kostol sv. Ducha, Ottakring, Rakúsko-Uhorsko, 1910
Národná knižnica, Ľubľana, Juhoslávia 1936 – 1941
Významné projektyPražský hrad, Česko-Slovensko, rekonštrukcia 1920 – 1935
Plečnikov parlament, Ľubľana, Juhoslávia, nezrealizovaný 1947
Osobné informácie
Narodenie23. január 1872
 Ľubľana, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie7. január 1957 (84 rokov)
 Ľubľana, Juhoslávia
Odkazy
Spolupracuj na Commons Jože Plečnik
(multimediálne súbory na commons)

Jože Plečnik alebo aj Josip Plečnik, (* 23. január 1872, Ľubľana – † 7. január 1957, Ľubľana) bol slovinský architekt a urbanista.

Svojou prácou v 20. a 30. rokoch 20. storočia pre česko-slovenskú prezidentskú kanceláriu významne prispel k súčasnému vzhľadu Pražského hradu.

Biografia

[upraviť | upraviť zdroj]
Prvé roky (1872 – 1892)
  • 1872 – J. Plečnik sa narodil 23. januára ako tretí zo štyroch detí (Marija, Andrej, Jože, Janez) rodičom Andrejovi Plečnikovi a Helene Molka.
  • 1886 – 1888 – Bol učňom v otcovej stolárskej dielni (Otec si želal, aby prevzal rodinnú stolársku dielňu).
  • 1888 – 1892 – Vďaka štátnemu štipendiu sa v roku 1888 dostal na priemyselnú školu v Grazi, kde študoval stolárstvo a príbuzné odbory. Stretol sa tu s profesormi, architektmi, predovšetkým Leopoldom Theyerom a Adolfom Wagnerom Na škole sa dostal do kontaktu so študentmi staviteľstva. Naučil sa od nich toľko, že ho profesor L. Theyer prijal ako kresliča do svojho ateliéru. Nečakaná smrť otca (medzi rokmi 1889 – 1892) zapríčinila, že sa z Plečnika nestal stolár, ale architekt. Matka so starším bratom sa zhodli na tom, že na prevzatie otcovej dielne je Josip ešte príliš mladý.
Viedeň (1892 – 1910)
  • 1892 – 1894 – Dva roky pracuje ako kreslič v továrni na nábytok K. K. Hof-Bau-Kunsttischlerei J. W. Muller (pod vedením Theodora Mullera, bývalého Thayerovho študenta). Mal pocit, že sa nerozvíja a aj jeho rodina ho varovala pred stagnáciou. Odporúčali mu, aby sa zamyslel nad zmenou povolania z profesionálneho kresliča na výtvarníka, architekta. Práca kresliča v továrni bola pre neho dobrá, aj keď veľmi tvrdá škola, a sám na toto obdobie svojho života spomínal len veľmi nerád.
  • 1894 – 1895 – Pracoval vo viedenskom architektonickom štúdiu Otta Wagnera. Ten si hneď všimol Plečnikov talent a v ďalšom roku ho prijal do svojej Akadémie.
  • 1895 – 1898 – Študoval architektúru u O. Wagnera na viedenskej Akadémii. Wagner si Plečníka počas jeho štúdií veľmi obľúbil. V poslednom roku štúdia ho pozval do svojho ateliéru na pomoc pri vytváraní finálnych plánov viedenskej mestskej železnice.
  • 1898 – 1899 – Jeho prvé verejné prezentovanie – navrhol výstavu v Rotunde v Prátri pre milovníkov rakúskeho Arts and Crafts. Prácu mu poskytol O. Wagner. Promoval 20. septembra 1898. Za diplomový projekt (témou bola urbanistická úprava morských kúpeľov Schvelingen pri Haagu) dostal Rímsku cenu. Získané štipendium mu umožnilo cestovať. Na odporúčania svojho profesora cestoval po južnej Európe, kde sa zoznamoval s potrebami moderného človeka. V novembri 1898 odišiel do Benátok, cestoval po Taliansku a svoju cestu ukončil vo Francúzsku (Paríž). V lete 1899 sa kvôli úmrtiu svojej matky vracia z Paríža späť do rodnej Ľubľany. Na prelome augusta a septembra odchádza do Viedne k Wagnerovi.
  • 1900 – Vo Viedni založil vlastnú projekčnú kanceláriu, kde pôsobil do roku 1910.
  • 1901 – Stal sa členom Viedenskej secesie (do roku 1909).
  • 1902 – Spoznal vlastníka továrne Johanna Evangelista Zacherla, ktorý sa stal jeho dôležitým sponzorom, ale i priateľom.
  • 1903 – 1905 – Zacherl poveril Plečnika projektovaním obchodno-obytnej budovy v centre Viedne, Zacherlov palác, ktorý sa stal jeho najvýznamnejšou viedenskou realizáciou. Bol Plečnikovou prvou modernou architektúrou.
  • 1904 – Vyhral zlatú medailu za vytvorenie sály pre medzinárodnú výstavu v Saint Louis.
  • 1905 – Vytvoril dvadsiatu štvrtú výstavu secesie, ktorá poukázala na jeho progresívne chápanie kostola.
  • 1910 – 1912 – Prvý železobetónový kostol – Kostol sv. Ducha v Ottakringu (šestnásty viedenský obvod). Kostol bol negatívne prijatý verejnosťou, dokonca bol kritizovaný korunným princom Františkom Ferdinandom. Plečnik pochopil, že v budúcnosti nebude vytvárať architektúru Viedne a rozhodol sa prijať pozvanie do Prahy.
Praha (1911 – 1921)
  • 1911 – Plečnik prišiel na pozvanie svojho bývalého spolužiaka, českého architekta, Jana Kotěru do Prahy. Tu prevzal jeho miesto a stal sa profesorom dekoratívnej architektúry na Umeleckopriemyslovej škole, kde učil do roku 1921. K jeho najvýznamnejším žiakom patrili napr. F. J. Gahura, J. Fuchs či B. Feuerstein.
  • 1912 – 1913 – Viedenská Umelecká Akadémia trikrát navrhovala Plečnika za Wagnerovho nástupcu, ale korunný princ František Ferdinand vždy zmaril jej voľbu (Plečnik v tých dňoch prakticky nemal šancu dostať sa na post Wagnerovho nástupcu, pretože bol Slovinec a politické rozpory medzi krajinami to neumožňovali).
  • 1920 – Po tom, ako preukázal svoje mimoriadne schopnosti pri návrhu úprav Južných záhrad a prezidentskej letnej rezidencie v Lánoch (k riešeniu týchto projektov sa dostal po odporúčaní spolkom Mánes), ho T. G. Masaryk vymenoval do funkcie hradného architekta.
Schodisko do Španielskej sály Pražského hradu
  • 1920 – 1935 – Plečník napĺňa Masarykovu ideu premeny Pražského hradu z monarchického sídla na centrum moderného demokratického štátu. Po druhýkrát sa stretáva s nepriazňou spoločnosti (vo chvíľach neistoty a pri útokoch zvonku sa mohol Plečnik vždy spoľahnúť na podporu a ochranu prezidenta a predovšetkým jeho dcéry Alice, čo dokazuje ich vzájomná korešpondencia). Počas svojho neobmedzeného 15-ročného pôsobenia na tomto významnom poste vtlačil Plečnik výraznú pečať mnohým miestam Hradu. Upravil dve hradné nádvoria, časť interiérov Nového kráľovského paláca, vrátane bytu prezidenta, a niektoré záhrady Hradu. Do tohto historického prostredia vstupoval vždy s nesmiernou pokorou, citlivo, no súčasne s veľkou odvahou. Jeho zásahy nepôsobia v žiadnom prípade rušivo, pôvodné prostredie však obohacujú o nové prvky a symboly.Symbolizmus môžeme vidieť napríklad medzi III. nádvorím a Južnými záhradami, kde sa nachádza Býčie schodiště, ktoré vyjadrovalo základnú myšlienku otvárania feudálneho hradu verejnosti. Symbolicky znovu prepojil hrad s mestom tiež znížením južnej obrannej steny. Plečnik inšpiráciu nečerpal len z architektúry minulých epoch Pražského hradu, ale i z historickej nadčasovej architektúry Stredomoria. Do hradných záhrad a nádvorí umiestnil mnoho historických elementov, ktorým však vtisol osobitú podobu: obelisk, pyramída, pavilón, kamenná váza – ktoré ako akcenty usadil do významných ťažísk. Práce pre hrad bral ako veľkú poctu a vykonával ich zadarmo. Napriek jeho odchodu do Ľubľany začaté práce na hrade pokračovali pod dozorom jeho žiaka a asistenta Otta Rothmayera. Súčasne projektoval a realizoval návrhy v Slovinsku aj inde v Čechách.
  • 1935 – Abdikuje súčasne s prezidentom Masarykom, no v intenciách jeho diela O. Rothmayer pokračuje až do roku 1952. Pavel Janák bol menovaný za oficiálneho Plečnikovho nástupcu.
Ľubľana (1921 – 1957)
  • 1921 – Plečnik prijal pozvanie Ivana Vurnika a koncom marca sa vrátil do Ľubľany. Žije s bratom v dome na Karunovej ulici 4, ktorý zrenovoval a rozšíril. 30. septembra je vymenovaný za profesora architektúry na novozaloženej Technickej univerzite v Ľubľane. Oproti pražskej univerzite tu panovali celkom odlišné pomery. Škola nedisponovala množstvom finančných prostriedkov, chýbali priestory, odborná literatúra. Vyprojektoval teda skromnú jednoposchodovú budovu v Aškenazovej ulici a na jeseň v nasledujúcom roku v nej privítal prvých študentov.
  • 1925 – Jeho prvá dôležitá zákazka v Ľubľane – Kostol sv. Francis v Šiške.
  • 1925 – 1941 – Realizoval veľa projektov do začiatku 2. svetovej vojny v Ľubľane a na ďalších miestach Slovinska, Chorvátska, Bosny a Hercegoviny, v Belehrade a Prahe. Vytvoril rozsiahle dielo zahrňujúce väčšiu a menšiu architektúru, dizajn, interiérové návrhy a urbanistické plány rozvoja miest.
Kostol Najsvätejšieho Srdca Pána na Vinohradoch
  • 1928 – 1932 – Vytvoril nový typ kostola – Kostol Najsvätejšieho Srdca Pána v Prahe-Vinohradoch
  • 1938 – 1940 – Mesto smrti – Žale (cintorín v severnej časti Ľubľany)
  • 1952 – 1956 – Po 2. sv. vojne zanechal všetky zákazky. Jedinou výnimkou je renovovanie Križanky.
  • 1952 – Na jeho osemdesiate narodeniny mu bol udelený čestný doktorát od Viedenskej Technickej univerzity a Technickej univerzity v Ľubľane.
  • 1953 – Bol vyhlásený za čestného člena R.I.B.A. (Royal Institution of British Architects).
  • 1956 – Dostal zákazku od vtedajšieho prezidenta Juhoslávie Tita navrhnúť prezidentský pavilón v Brioni.
  • 6. januára 1957 zomrel vo svojom dome v Ľubľane. Bol pochovaný do rodinného hrobu v Žale. Pár rokov pred smrťou navrhol a sám vytesal svoj náhrobný kameň.

Funkcionalistická generácia odmietla Plečnika, jeho príklad sa iba príležitostne ozval v dielach niektorých žiakov. Plečnikov tvorivý odkaz je nesporne inšpiratívny, zdá sa však, že zatiaľ viac pre dejepis umenia než pre architektonickú tvorbu.

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]

K najvýznamnejším dielam tohto otca postmoderny generácie Jana Kotěru, Josefa Hoffmanna a Adolfa Loosa patria:

Zacherlov palác vo Viedni
Železobetónový Kostol sv. Ducha v Ottakringu

Z neralizovaných diel je významný Plečnikov parlament, tiež známy ako Katedrála slobody z roku 1947. V tej dobe bol namiesto jeho projektu zvolený viac konvenčný dizajn. Slovinsko sa k pamiatke Plečnika vrátilo, keď na svoju euromincu uviedlo tento motív.

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jože_Plečnik&oldid=7945272“