Šambron
Šambron | ||
Шамброн | ||
obec | ||
Chrám ochrany Presvätej Bohorodičky
| ||
|
||
Štát | Slovensko | |
---|---|---|
Kraj | Prešovský kraj | |
Okres | Stará Ľubovňa | |
Región | Šariš | |
Vodné toky | Šambronka, Uhliskový potok | |
Nadmorská výška | 672 m n. m. | |
Súradnice | 49°13′32″S 20°44′59″V / 49,2256°S 20,7496°V | |
Rozloha | 17,16 km² (1 716 ha) [1] | |
Obyvateľstvo | 369 (31. 12. 2023) [2] | |
Hustota | 21,5 obyv./km² | |
Prvá pís. zmienka | 1345 | |
Starosta | Štefan Petrus[3] (SMER-SD, HLAS-SD) | |
PSČ | 065 45 (pošta Plavnica) | |
ŠÚJ | 527033 | |
EČV (do r. 2022) | SL | |
Tel. predvoľba | +421-52 | |
Adresa obecného úradu |
Obec Šambron Šambron 25 065 45 Plavnica | |
E-mailová adresa | sambron@slnet.sk | |
Telefón | 052 / 432 31 87-8 | |
Poloha obce na Slovensku
| ||
Interaktívna mapa obce
| ||
Wikimedia Commons: Šambron | ||
Webová stránka: sambron.sk | ||
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
Freemap Slovakia: mapa | ||
OpenStreetMap: mapa | ||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Šambron (rusín. Шамброн, maď. Feketekút, nem. Schonbrunn) je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec sa nachádza na východnom Slovensku, v Prešovskom kraji v okrese Stará Ľubovňa v prostredí Levočských vrchov. Stred obce má nadmorskú výšku 672 m, výškové rozpätie katastrálneho územia obce je 580 – 1330 m. Najvyšší vrch týčiaci nad obcou sú Siminy (1287 m). Z geologicko-geomorfologického hľadiska sa obec nachádza vo flyšovom pásme západných Karpát. Nachádza sa tu sírouhlíkový prameň Smerďačky.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Obec bola založená po roku 1366, keď kráľ Ľudovít I. daroval územie obce zemanovi Jakubovi. Prvýkrát sa obec písomne spomína v roku 1411 ako Fekethekuth, keď ju kúpil šľachtic Henrich. Neskoršie sa obec spomínala ako Swarczbron, Sambron a Šambron. V 15. alebo 16. storočí v obci postavili pravoslávny chrám (obec bola silne osídlená Rusínmi), ktorý v roku 1872 prebudovali na gréckokatolícky. Je zasvätený Panne Márii Ochrankyni.
Šambron počas 2. svetovej vojny
[upraviť | upraviť zdroj]Začiatkom 20. storočia obec postihlo silné vysťahovalectvo. Počas 2. svetovej vojny (od roku 1943) bol Šambron prechodnou základňou partizánskych skupín. Pri prechode frontu cez obec Šambron, v januári roku 1945, nemecké vojská nasadili v bojoch delostrelectvo. Vojaci Červenej armády odpovedali paľbou z raketometov. Následkom týchto tvrdých bojov celá obec vyhorela a obyvatelia obce si holé životy zachránili útekom do neďalekého lesa Hajnica. Po návrate do dediny ich čakal nemilosrdný pohľad, keďže z ich domovov zostali len spálené trosky. Zničených bolo 145 domov, 168 stodôl, 155 maštalí a 140 sypancov. Časť obyvateľov, ktorí ostali bez strechy nad hlavou, prichýlili v obciach Chmeľnica, Lomnička, Hniezdne a Podhorany. [4]
-
Stred obce z roku 1945
-
Pamätník oslobodenia obce
Názvy obce
[upraviť | upraviť zdroj]- Vývin názvu obce
- 1411 - Fekethekuth
- 1470 - Swarcbron
- 1773 - Sambron, Feketekuth, SchonBrun
- 1786 - Schambron, Feketekut, Schonbrunn
- 1808 - Feketekút, Schonbrunn, Ssambron
- 1863 - Feketekút
- 1920 - Šanbron
- 1927 - Šambron
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Gréckokatolícky chrám ochrany Presvätej Bohorodičky, jednoloďová neorománska stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1872. Úpravami prešiel v roku 1934 a po poškodení v druhej svetovej vojne.[5] Interiér je zaklenutý valenými a pruskými klenbami. Vnútorné zariadenie chrámu s ikonostasom je mladšie. Bočný neobarokový oltár pochádza z doby vzniku chrámu. Z jeho inventára pochádza kalich z roku 1636, ktorý je súčasťou zbierok Šarišského múzea v Bardejove. Fasády sú členené pilastrami a polkruhovo ukončenými oknami. Oktogonálna veža je členená lizénami a kordónovou rímsou a ukončená oblúčkovým vlysom a ihlancovou helmicou.[6]
-
Chrám ochrany Presvätej Bohorodičky
-
Portál chrámu
-
Pohľad na dom smútku, a v pozadí obecný úrad
-
Zmodernizovaná budova bývalej školky a školy
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[7] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[8][9]
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
- Prof. Ing. Štefan Sokol, PhD. (* 1948), vedúci Katedry geodézie Stavebnej fakulty (SvF) Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave
- Ing. Peter Sokol (SMER-SSD) (*1959), poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
- Ľudmila Lukačíková Kozmenko, herečka v Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2017-08-22]. Dostupné online. Archivované 2017-08-22 z originálu.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Šambron - Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- BARTKO, Vlastimil; DERFIŇÁK, Patrik. Šambron. Šambron : Obecný úrad v Šambrone, 2010. 200 s. ISBN 978-80-971318-5-2.
- ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Šariša. Vyd. 1. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1990. 513 s. ISBN 80-85174-03-0. S. 305.