Preskočiť na obsah

Kolačkov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kolačkov
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Stará Ľubovňa
Región Spiš
Nadmorská výška 758 m n. m.
Súradnice 49°16′00″S 20°37′00″V / 49,266667°S 20,616667°V / 49.266667; 20.616667
Rozloha 17,42 km² (1 742 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 271 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 72,96 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1312
Starosta Pavol Zamiška[3] (nezávislý)
PSČ 065 11 (pošta Nová Ľubovňa)
ŠÚJ 526797
EČV (do r. 2022) SL
Tel. predvoľba +421-52
Adresa obecného
úradu
Kolačkov 30
Telefón 432 20 33
Fax 436 31 31
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Kolačkov
Webová stránka: kolackov.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Kolačkov je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa, v Prešovskom kraji.

Obec sa nachádza v severnej časti Levočských vrchov pod južnými a východnými svahmi Levočskej vrchoviny a severnými svahmi Kolačkovského chrbta. Obcou preteká Kolačkovský potok. Najbližšia susedná obec je Nová Ľubovňa.

Časti obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Obec má dve miestne časti: Pastovník a Rovienka.

Obec vznikla koncom 13. storočia na území, ktoré dal roku 1293 Ondrej III. Spišskému prepošstvu. V metačnej listine z roku 1312 sa uvádza ako Calacz. Od roku 1390 ju vlastnil prepošt na polovicu s kapitulou. Okolo roku 1460 bola zničená. V roku 1464 dáva prepošt Petrovi z Chmeľnice šoltýske práva, aby ju znovu osídlil.

V roku 1787 mala obec 72, v roku 1828 127 domov. V 1. polovici 19. storočia tu bol v prevádzke železný hámor, ktorý v 60. rokoch 19. storočia zanikol. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, pastierstvom, drevorubačstvom, výrobou dreveného náradia a súkna. V obci bolo niekoľko zemanov a želiarov. Po roku 1918 sa hlavné zamestnanie obyvateľstva nezmenilo. 12. mája 1941 bolo založené Potravné družstvo, ktoré sa 1. februára 1952 zlúčilo s Jednotou OSD.

Počas SNP operovali v chotári viaceré partizánske skupiny. Pri oslobodzovaní obce došlo k tuhému boju, v ktorom zahynulo 7 Nemcov a 1 sovietsky poručík. Obec bola oslobodená jednotkami 320. gardového streleckého pluku 24. januára 1945. Revolučný národný výbor bol utvorený 28. januára 1945 - predsedom bol Rudolf Reľovský, podpredsedom Karol Duračinský a tajomníkom Tomáš Žoldák. Vo voľbách 1946 zvíťazila Demokratická strana, z 333 hlasov získala 315, KSS 11, Strana práce 1 a Strana slobody 6 hlasov.

Po oslobodení bol v obci zavedený telefón, elektrická sieť (1955), miestny rozhlas, verejné osvetlenie, vodovod (1993), postavené boli nové rodinné domy, škola, budova MNV, kultúrny dom (1974), miestne komunikácie, uskutočnila sa regulácia potoka a postavili ďalšie objekty.

Administratívne začlenenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Kolačkov povodne patril pod Spišskú župu, v rokoch 1923-1928 pod Podtatranskú a v rokoch 1940-1945 pod Tatranskú župu. Následne bol začlenený do okresu Stará Ľubovňa do 1960, neskôr Poprad (1960-1968). Od 1968 patrí pod okres Stará Ľubovňa.

Vývin názvu obce

  • 1312Calacz
  • 1361Kolach
  • 1390Kalach
  • 1431Kollacz
  • 1773Kolaszko, Klotz
  • 1786Klotsch, Kolacschko
  • 1808Kolácskó, Kolačkov, Klautsch
  • 1863Kolácskó
  • 1877Kolácskó
  • 1907Kalács nem. Klotsch, Klautsch
  • 1920Kolačkovo
  • 1948Kolačkov

Starostovia obce

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1990 - 1993: Ján Zamiška (KDH)
  • 1993 - 1994: Veronika Krajčovičová (NEKA)
  • 1994 - 1998: Mária Reľovská (KDH)
  • 1999 - 2002: Marek Reľovský (NEKA)
  • 2002 - 2006: Veronika Krajčovičová (KSS + SDĽ)
  • 2006 - 2010: Ján Horanský (HZDS)
  • 2010 - 2014: Ján Horanský (NEKA)
  • 2014 - 2018: Pavol Zamiška (NEKA)
  • 2018 - 2022: Pavol Zamiška (NEKA)

Obecné zastupiteľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1990 - 1994 - 12 poslancov
  • 1994 - 1998 - 12 poslancov
  • 1998 - 2002 - 12 poslancov (10 KDH, 1 HZDS, 1 SDĽ)
  • 2002 - 2006 - 9 poslancov (4 KDH, 3 HZDS, 2 SDKÚ)
  • 2014 - 2018 - 9 poslancov
  • 2018 - 2022 - 9 poslancov

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj obyvateľstva od roku 1787:

Rok sčítania Počet obyvateľov Počet domov
1787 502 -
1828 923 -
1869 755 -
1880 785 -
1890 690 -
1900 648 -
1910 570 -
1921 533 118
1930 561 -
1940 637 -
1948 687 -
1961 683 -
1970 696 -
1980 760 -
1991 884 174
2001 1 026 -

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (1921):

Počet obyvateľov
Rímskokatolícka cirkev 527
Gréckokatolícka cirkev 3
Evanjelická cirkev a. v. 2
Ostatné a nezistené 1


Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):

Počet obyvateľov
Rímskokatolícka cirkev 1 012
Gréckokatolícka cirkev
Evanjelická cirkev a. v.
Ostatné a nezistené

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Rímskokatolícky kostol sv. Michala archanjela, jednoloďová pôvodne ranogotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku 1300. Úpravami prešiel v období klasicizmu po roku 1787, keď vznikla súčasná úprava veže. Ďalšími obnovami prešiel v roku 1912, keď bol upravený jeho interiér.[4] Hlavný oltár je ranobarokový z druhej tretiny 17. storočia, doplnený novšími sochami. Bočný neogotický oltár sv. Anny obsahuje neskorogotickú sochu Metercie zo začiatku 16. storočia a dve maľované krídla z rovnakého obdobia s postavami Jána Krstiteľa a sv. Michala na vnútornej strane, sv. Rocha a Sebastiána na vonkajšej strane. Ďalej sa tu nachádza klasicistická kazateľnica z konca 18. storočia a organ z roku 1912. Krstiteľnica so sochou krstu Krista je taktiež z 18. storočia. Zo stredovekých detailov sa dochoval gotický portál zo 14. storočia na západnej strane lode. V exteriéri je na opornom pilieri umiestnený renesančný epitaf zemana Samuela Kolačkovského (Samuela Kolacskovzského, * cca 1578)[5] z roku 1612. Fasády kostola sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami striedanými opornými piliermi. Veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou.[6] Fasády sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Veža je ukončená zvonovitou helmicou s laternou. Nachádza sa tu klasicistický zvon z roku 1808.

V obci je materská škola aj základná škola.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  5. Martin Bartoš, Počiatky rodu Kolacskovszkých z Kolačkova, Historica Carpatica, roč 45, 2014, str 13
  6. Kostol sv. Michala Archanjela (13.st.) [online]. Oficiálne stránky obce Kolačkov. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kolačkov

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]