Šimon Való
| Šimon Való | |
| uhorský kňaz, doktor teológie, kanonik bratislavskej kapituly, pápežský tajný komorník | |
| Štát pôsobenia | Uhorsko |
|---|---|
| Biografické údaje | |
| Varianty mena | maď. Való Simon |
| Narodenie | 2. október 1846 Veľká Lehota, Uhorsko |
| Úmrtie | 12. apríl 1923 (76 rokov) Bratislava, ČSR |
| Svätenia | |
| Cirkev | Rímskokatolícka cirkev |
| Kňaz | |
| Kňazská vysviacka | 31. júl 1871 (24 rokov) Budapešť |
Mons., ThDr. Šimon Való (maď. Való Simon; * 2. október 1846, Veľká Lehota – † 12. apríl 1923, Bratislava) bol uhorský rímskokatolícky kňaz, doktor teológie, člen bratislavskej kapituly, pápežský tajný komorník. Člen oddelenia literatúry a vedy spoločnosti svätého Štefana, autor viacerých básní a odborných kníh.[1][2][3]
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa vo Veľkej Lehote pri Novej Bani. Gymnázium navštevoval v Leviciach a Ostrihome a následne vyštudoval katolícku teológiu v Budapešti, kde bol 31. júla 1871 vysvätený za kňaza. Po vysviacke bol kaplánom v Mojmírovciach a v Budapešti v Józsefvárosi.[1] V roku 1874 bol študijným prefektom Ústredia študentského dozoru a vyučujúcim náboženstva na univerzite v budapeštianskom kňazskom seminári, kde od roku 1876 ako doktor prednášal katolícku teológiu. V roku 1883 po založení svätoštefanskej vedeckej a literárnej spoločnosti ho zvolili za vedúceho vedeckého literárneho oddelenia. Pápež Lev XIII. vymenoval za komorníka a pravotára Apoštolskej Stolice. V roku 1892 ho budapeštiansky arcibiskup vymenoval za prokurátora. 3. októbra 1889 bol vymenovaný za člena bratislavskej kapituly.[3][1][2] Bol členom Nábožného združenia saleziánskych spolupracovníkov (tretí rád saleziánov), ktorý založil v roku 1876 taliansky kňaz Ján Bosco.[4] Zaslúžil sa o postavenie Kostola svätej Alžbety v Bratislave (tzv. Modrý kostolík). Je pochovaný na Ondrejskom cintoríne v Bratislave.[1]
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Valóvo najväčšie dejepisné dielo bol životopis Jána Huňadyho.[1] V almanachu Koszorú (slov. Veniec) uverejnil od roku 1865 viacero básní, kritických článkov a poviedok. Za svoju dizertačnú prácu z oblasti histórie práva získal dve ocenenia. Je autorom viacerých hesiel uvedených v Pallas Nagy Lexikona. Jeho príležitostné práce, recenzie kníh, kázne a podobne sa objavili aj v cirkevných periodikách a časopisoch.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e Valo, Šimon. In: Zoznam kňazov [online]. Žilina: Dominikánsky knižný inštitút, [cit. 2024-08-24]. Dostupné online.
- ↑ a b c Való Simon. In: BOROVSZKY, Samu. Magyarország vármegyéi és városai [online]. arcanum.com, [cit. 2024-08-24]. Dostupné online.
- ↑ a b Való Simon. In: SZINNYEI, József. Magyar írók élete és munkái. Kötet 14. Telgárti – Zsutai. Budapest : Hornyánszky Viktor akadémiai könyv- kereskedése, 1914. Dostupné online.
- ↑ KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN ISBN 978-80-8074-436-6. S. 21.
Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Való Simon. In: Magyar Katolikus Lexikon. Kötet XIV. Titel – Veszk. Budapest : Szent István Társulat, 2009. Dostupné online.