Štátny sekretár Vatikánu
(22. februára 2014)
Štátny sekretár Vatikánu oficiálne Štátny sekretár Jeho Svätosti, vedie Štátny sekretariát Svätej stolice, ktorý je najdôležitejším dikastériom Rímskej kúrie. Vo všeobecnosti ho vedie kardinál. Ak sa úrad kardinála štátneho sekretára uvoľní, pápež môže vymenovať pro-sekretára štátu (ktorý ešte nie je kardinálom). Od apoštolskej konštitúcie Praedicate evangelium môžu byť kuriálni prefekti v úrade, aj bez dôstojnosti kardinála.
Kardinál štátny sekretár je z veľkej časti zodpovedný za politické a diplomatické aktivity Svätej stolice, a preto sa o ňom neformálne hovorí ako o vatikánskej dvojke.[1]
Funkčné obdobie sekretára končí buď odvolaním pápežom, prijatím demisie alebo automaticky sedisvakanciou. Po jej skončení môže novozvolený pápež znovu potvrdiť bývalého štátneho sekretára v jeho úrade. Doposiaľ v troch prípadoch (1655, 1667 a 1939) bol za pápeža zvolený kardinál štátny sekretár.
Súčasným úradujúcim štátnym sekretárom Vatikánu je kardinál diplomat Pietro Parolin.[2]
Zoznam štátnych sekretárov Vatikánu
[upraviť | upraviť zdroj]- Silvio Valenti (do roku 1605)
- Scipione Borghese ako kardinál Nepot (1605 – 1621)
- Ludovico Ludovisi ako kardinál Nepot (1621 – 1623)
- Lorenzo Magalotti prvý štátny tajomník spolu s kardinálom nepotom (1624 – 1628)
- Giovanni Giacomo Panciroli (1644 – 1651)
- Fabio Chigi, budúci pápež Alexander VII. (1651 - 1655)
- Giulio Rospigliosi, budúci pápež Klement IX. (1655 – 1667)
- Decio Azzolini mladší (1667 – 1669)
- Federico Borromeo mladší (1670 – 1673)
- Francesco Nerli mladší (1673 – 1676)
- Alderano Cibo (1676 – 1689)
- Giambattista Rubini (1689 – 1691), synovec pápeža Alexandra VIII.
- Fabrizio Spada (1691 – 1700)
- Fabrizio Paolucci (1700 – 1721)
- Giorgio Spinola (1721 – 1724)
- Fabrizio Paolucci (1724 – 1726) (2. funkčné obdobie)
- Niccolò Maria Lercari (1726 – 1730)
- Antonio Banchieri (1730 – 1733)
- Giuseppe Firrao (1733 – 1740)
- Silvio Valenti Gonzaga (1740 – 1756)
- Alberico Archinto (1756 – 1758)
- Ludovico Maria Torriggiani (1758 – 1769)
- Lazzaro Opizio Pallavicini (1769 – 1785)
- Ignazio Gaetano Boncompagni-Ludovisi (1785 – 1789)
- Francesco Saverio de Zelada (1789 – 1796)
- Ignazio Busca (1796 – 1797)
- Giuseppe Doria Pamphilj (1797 – 1799)
- Ercole Consalvi, štátny tajomník (1800); kardinál štátny sekretár (1800 – 1806)
- Filippo Casoni (1806 – 1808)
- Giulio Gabrielli (1808 – 1814)
- Giuseppe Doria Pamphilj, prosekretár (1808)
- Bartolomeo Pacca, štátny tajomník (1808 – 1814)
- Ercole Consalvi (1814 – 1823)
- Giulio Maria della Somaglia (1823 – 1828)
- Tommaso Bernetti (1828 – 1829)
- Giuseppe Albani (1829 – 1830)
- Tommaso Bernetti, štátny tajomník (1831); kardinál štátny sekretár (1831 – 1836)
- Luigi Lambruschini (1836 – 1846)
- Tommaso Pasquale Gizzi (1846 – 1847)
- Gabriele Ferretti (1847 – 1848)
- Giuseppe Bofondi (1848)
- Giacomo Antonelli (1848)
- Antonio Francesco Orioli (1848) (dočasne)
- Giovanni Soglia Ceroni (1848)
- Giacomo Antonelli (1848 – 1876)
- Giovanni Simeoni (1876 – 1878)
- Alessandro Franchi (1878)
- Lorenzo Nina (1878 – 1880)
- Lodovico Jacobini (1880 – 1887)
- Mariano Rampolla del Tindaro (1887 – 1903)
- Rafael Merry del Val y Zulueta (1903 – 1914)
- Domenico Ferrata (1914)
- Pietro Gasparri (1914 – 1930)
- Eugenio Pacelli, budúci pápež Pius XII. (1930 – 1939) (tiež kardinál komorník )
- Luigi Maglione (1939 – 1944)
- Úrad neobsadený (1944–1952), Pius XII. prevzal agendu sám
- Domenico Tardini, štátny tajomník pre mimoriadne cirkevné záležitosti (1952 – 1958)
- Giovanni Battista Montini, budúci pápež Pavol VI., štátny tajomník pre bežné záležitosti (1952 – 1954)
- Domenico Tardini (1958 – 1961)
- Amleto Giovanni Cicognani (1961 – 1969)
- Jean-Marie Villot (2. mája 1969 – 9. marca 1979)
- Agostino Casaroli, štátny tajomník (28. apríla – 30. júna 1979); Štátny kardinál kardinál (1. júla 1979 – 1. decembra 1990)
- Angelo Sodano, štátny tajomník (1. decembra 1990 – 28. júna 1991); Štátny kardinál kardinál (29. júna 1991 – 15. septembra 2006)
- Tarcisio Bertone (15. septembra 2006 – 15. októbra 2013)
- Pietro Parolin, štátny tajomník (15. októbra 2013 – 21. februára 2014); Štátny sekretár (od 22. februára 2014)[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Vatican News. Die Kardinalsfrage [online]. catholicnewsagency.com. Dostupné online. (po nemecky)
- ↑ a b Vatican News. Pietro Parolin zum neuen Staatssekretär ernannt [online]. catholicnewsagency.com. Dostupné online. (po nemecky)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kardinalstaatssekretär na nemeckej Wikipédii.