Preskočiť na obsah

Štefan Kukura

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Štefan Kukura
chirurg
Dielo
Polia pôsobnostivšeobecná chirurgia
Významní profesoriJúlius Ladziansky
Stanislav Kostlivý
Ján Červeňanský
Významní študentiKarol Džupa
Osobné informácie
Narodenie27. júl 1914
Krompachy, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko)
Úmrtie1. máj 1984 (69 rokov)
Michalovce, ČSSR (dnes Slovensko)
Národnosťslovenská
Miesto pobytuMichalovce (? – 1934)
Praha (1934 – 1939)
Bratislava (1939 – 1946)
Michalovce (1946 – 1984)

MUDr. Štefan Kukura, CSc. (* 27. júl 1914, Krompachy – † 1. máj 1984, Michalovce) bol slovenský chirurg, ktorý sa významnou mierou podieľal na rozvoji nemocnice v Michalovciach, ktorá bola v roku 1996 na jeho počesť premenovaná na Nemocnicu s poliklinikou Štefana Kukuru Michalovce. V rokoch 1946 – 1984 v tejto nemocnici pôsobil ako primár chirurgického oddelenia.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť, stredoškolské a vysokoškolské štúdium

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine robotníka a štátneho úradníka Andreja Kukuru (* 1879 – † 1958) a Anny rod. Vrábeľovej (* 1884 – † 1969).[1] Bol jedným z ôsmich súrodencov. Z nich sa do všeobecného povedomia dostal jeho starší brat Andrej (* 1912 – † 1986), ktorý bol tiež chirurgom,[2] a mladší brat Jozef] (* 1919 – † 1990), ktorý bol hygienikom.[3]

Základné vzdelanie získal v Šariši.[4] Gymnaziálne štúdium začal v Prešove na Šafárikovom československom štátnom reálnom gymnáziu,[5] avšak po pracovnom preložení jeho otca do Michaloviec doštudoval a v roku 1933 zmaturoval na tunajšom Československom štátnom reálnom gymnáziu.[6][7]

Následne po absolvovaní základnej vojenskej služby nastúpil v roku 1934 na Lekársku fakultu Karlovej univerzity (LF KU) v Prahe,[8] kde pôsobil aj ako demonštrátor a vedecká pracovná sila na Ústave normálnej a topografickej anatómie LF KU, kde pracoval pod vedením profesorov (prof.) Karla Weignera, Ladislava Borovanského a Karla Žlábka. Avšak pre politickú situáciu v krajine[pozn 1] roku 1939 prestúpil na Lekársku fakultu Univerzity Komenského (LF UK; v rokoch 1939 – 1954 Lekárska fakulta Slovenskej univerzity) do Bratislavy, kde 15. marca 1940 promoval v odbore všeobecného lekárstva.[7][9][10][9]

Pôsobenie v Trnave a Bratislave (1940 – 1946)

[upraviť | upraviť zdroj]

Po promóciach pracoval ako asistent normálnej anatómie na Anatomickom ústave LF UK pod vedením profesora Júliusa Ladzianskeho.[7] O zhruba pol roka neskôr nastúpil na chirurgickú kliniku LF UK vedenú prof. Stanislavom Kostlivým a neskôr prof. Konštantínom Čárskym. Do 31. marca 1942 pracoval na chirurgickom oddelení nemocnice v Trnave pod vedením Mikuláša Nádašiho,[11] popredného žiaka S. Kostlivého. Popri tom si doplnil vzdelanie na ortopedickej klinike LF UK u prof. Jána Červeňanského.[12] Následne prestúpil na chirurgickú kliniku LF UK, „kde sa zdokonalil v široko založených teoretických i klinických vedomostiach“.[7]

„ Pobyt na tomto pracovisku [na Anatomickom ústave LF UK], za vedenia vynikajúcej osobnosti prof. Ladzianskeho, zanechal na Kukurovi hlboké stopy a mal rozhodujúci vplyv na jeho voľbu venovať sa chirurgii. “
– K. Čársky v jubilejnom článku o Kukurovi (1964).[7]

Pôsobenie v Michalovciach (1946 – 1984)

[upraviť | upraviť zdroj]

1. apríla 1946 nastúpil do nemocnice v Michalovciach, ktorá sa – s krátkym prerušením na prelome rokov 1951 a 1952, kedy pôsobil ako chirurg v Palúdzke a Lučenci – stala jeho pôsobiskom po nasledujúcich 38 rokov. V rokoch 1946 – 1950 vykonával tiež funkciu riaditeľa nemocnice.[12]

„ Michalovce sa mi stali domovom. Moja vďačnosť a úcta k Michalovciam a k obyvateľom Zemplína nepozná hraníc. Bez ich materiálnej a morálnej pomoci by som nikdy nebol vyštudoval gymnázium a nemohol rozvinúť prácu ako chirurg. “
– Š. Kukura vo svojom životopise.[13]

Zastával názor o prvoradom postavení všeobecnej chirurgie, až na ktorej silných základoch možno budovať špecializovanú a špecifickú chirurgiu. Ako uvádza jeden z jeho žiakov, chirurg K. Džupa, aktívne sa zaujímal o nový vývoj v medicíne, pričom ho fascinovali interdisciplinárne súvislosti a deje.

„ Často prizvukoval, že moderný chirurg dneška je vlastne operujúci internista. Obrazne tým zvýrazňoval nutnosť celoživotného a neustáleho štúdia. Svojich podriadených vychovával nepretržite, počas 24 hodín dňa a patrične autoritatívne. V tejto oblasti sa tradovali a pretrvávajú mnohé najrozmanitejšie príhody. Zacitujem preto aspoň zo spomienok Prof. MUDr. Martina Janeca, DrSc., ktorý rád a neraz pri osobnom stretnutí spomínal, že mnohí bratislavskí profesori chirurgie žartom hrozili, najmä mladším spolupracovníkom, že ak nezlepšia prístup k práci a štúdiu, pôjdu na ‚výchovu‘ do Michaloviec, kde je disciplína ako remeň... “
– K. Džupa v biografii o Š. Kukurovi.[14]

Stáže, študijné a pracovné pobyty

[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1947 – 1948 Š. Kukura absolvoval zahraničnú stáž v Ženeve u prof. Jentzera, v Zürichu u prof. Brunnera a v Štrasburgu u prof. Fontainea. Počas nej sa venoval chirurgii bolesti, endokrinochirurgii, torakálnej chirurgii a operatíve vegetatívneho systému.[12]

V rokoch 1956 – 1958 absolvoval jeden- až trojmesačné stáže u priekopníkov československej kardiochirurgie – u prof. Jana Navrátila na chirurgickej klinike Fakultnej nemocnice v Brne a u prof. Karola Šišku na chirurgickej klinike LF UK. V rámci nich sa zameriaval na chirurgiu srdca, hrudníka, ciev a pľúc.[12]

26. januára 1968 získal vedeckú hodnosť kandidáta vied (CSc.) v odbore chirurgia na LF UK[12][10] a v nasledujúcom roku mu Svetová zdravotnícka organizácia udelila štipendijný pobyt vo Francúzsku, Belgicku, Spojenom kráľovstve a Švajčiarsku, počas ktorého sa venoval štúdiu intenzívnej terapie. Niekoľko pobytov absolvoval na chirurgickej klinike v Martine u svojho brata prof. A. Kukuru. Pracovne navštívil aj Sovietsky zväz.[12]

Pamiatka

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1994, pri príležitosti 80. výročia narodenia Š. Kukuru, mu bola na čelnej stene chirurgického pavilónu Nemocnice s poliklinikou Michalovce odhalená pamätná tabuľa datovaná 19. májom 1994.[15] 13. septembra 1996 bola na jeho počesť nemocnica premenovaná na Nemocnicu s poliklinikou Štefana Kukuru Michalovce.[16]

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]
Učebnice
  • Kukura, Štefan; Pastorová, Jana; Kučerová, Karla (1970), Chirurgia II. : Učebný text pre stredné zdravotnícke školy, odbor zdravotných sestier, Martin: Osveta , 233 s.
    • V češtine: Kukura, Štefan; Pastorová, Jana; Kučerová, Karla (1970), Chirurgie II. : Učební text pro střední zdravotnícke školy, obor zdravotných sestěr, Praha: Avicenum, OCLC 320058631 , 207 s.
Popularizačné články
  • Kukura, Štefan (1958), „Príspevok k vývinu zdravotníctva v Zemplíne“, Almanach Zemplína, Michalovce: Okresný výbor Komunistickej strany Slovenska, str. 187-188 

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Pozri dejiny Česko-Slovenska, vznik Slovenského štátu a Protektorát Čechy a Morava.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ „Kukura, Štefan“, Biografický lexikón Slovenska, Martin: Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav, 2013, str. 504, ISBN 978-80-8149-011-8 .
  2. ↑ „Kukura, Andrej“, Biografický lexikón Slovenska, Martin: Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav, 2013, str. 502, ISBN 978-80-8149-011-8 .
  3. ↑ „Kukura, Jozef“, Biografický lexikón Slovenska, Martin: Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav, 2013, str. 503, ISBN 978-80-8149-011-8 .
  4. ↑ Džupa 1995, s. 9.
  5. ↑ O gymnáziu v medzivojnovom období pozri Hrehor 2013.
  6. ↑ Džupa 1995, s. 9-10.
  7. ↑ a b c d e Čársky 1964, s. 125.
  8. ↑ Kováč 1990, s. 225. „MUDr. Štefan KUKURA, narodený r. 1914 v Krompachoch. Študoval medicínu na KU. Významný chirurg.“
  9. ↑ a b Džupa 1995, s. 10.
  10. ↑ a b Osoby, ktoré získali titul na UK, Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, c2015, http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do, dost. 2017-12-27 . Do vyhľadávača zadaj „Štefan Kukura“.
  11. ↑ Pozri: História a charakteristika kliniky, [Trnava]: Fakultná nemocnica Trnava, Chirurgická klinika, c2017, http://www.fntt.sk/index.php/chirurgicka, dost. 2017-12-28 .
  12. ↑ a b c d e f Džupa 1995, s. 12.
  13. ↑ Džupa 1995, s. 20.
  14. ↑ Džupa 1995, s. 18.
  15. ↑ Džupa 1995, s. 21, obr. 18.
  16. ↑ História, [Bratislava]: Svet zdravia, c2017, https://web.archive.org/web/20170131192250/http://mi.svetzdravia.com/historia, dost. 2017-01-31 .´Archivovaná verzia prostredníctvom Internet Archive Wayback Machine.

Použitá literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Štefan_Kukura&oldid=7464406“