Štefan Rakovský (verejný činiteľ)
| Štefan Rakovský | |
| uhorský politik, právnik, statkár | |
 Portrét z Nedeľných novín (Vasárnapi Ujság) ako poslanca snemu | |
| Narodenie | 26. september 1847 Kočovce, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko) |
|---|---|
| Úmrtie | 4. marec 1910 (65 rokov) Budapešť, Rakúsko-Uhorsko (dnes Maďarsko) |
| Manželka | Ida Szilassyová |
| Odkazy | |
| Commons |  Štefan Rakovský |
Štefan Rakovský[1] (maď. Rakovszky István; * 26. september 1847, Kočovce – † 4. marec 1910, Budapešť) bol uhorský politik, poslanec uhorského snemu, vnútorný tajný radca a predseda „Proti-súbojového združenia“.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Pochádzal z hlavnej vetvy starobylého uhorského šľachtického rodu Rakovských. Bol druhým dieťaťom Karola Rakovského (1814 – 1891) a Judity Vagyonovej (1813 – 1875) zo šiestich. Od piatich rokov žil v Pešti, kde absolvoval stredoškolské aj právnické vysokoškolské štúdiá. Podnikol niekoľko zahraničných študijných ciest do Francúzska, Nemecka a Anglicka. V roku 1869, keď bola zriadená Národná garda, napriek svojmu zrakovému hendikepu dobrovoľne narukoval a po absolvovaní dôstojníckej skúšky bol vymenovaný do hodnosti poručíka. Po obsadení Bosny Rakúsko-Uhorskom v roku 1878, zostal v armáde až do roku 1884.
Bol členom redakcie právnického časopisu Jogtudományi Közlöny a časopisu Domovina (Hon) a písal politické články do mnohých ďalších novín.
V roku 1869 bol zvolený za čestného podžupana Peštianskej župy a stal sa župným úradníkom. O rok neskôr sa stal riadnym podnotárom. Koncom roka 1877 sa zo zdravotných dôvodov vzdal svojich župných funkcií, avšak v tom istom roku sa stal predsedom a tajomníkom štátneho výboru pre uhorskú účasť na svetovej výstave 1878 v Paríži.
V roku 1878 bol zvolený za poslanca uhorského snemu vo volebnom okrsku Ráckeve a v roku 1881 vo volebnom okrsku Sučany ako člen Liberálnej strany. Aby sa dorozumel so svojimi voličmi v Sučanoch, naučil sa po slovensky. Ako informoval stranícky časopis Szabadelvűpárti Naptár zviedol tuhý boj o poslanecké kreslo „v srdci panslavizmu s Pavlom Mudroňom“.[2] Počas výkonu poslaneckého mandátu bol členom mnohých výborov a od roku 1887 bol predsedom záverečnej účtovnej komisie.
V roku 1893 ho spoločne dolná aj horná snemovňa nominovali na funkciu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.
Aktívne sa spolupodielal na organizácii osláv milénia v roku 1896, ako aj svetovej výstavy v roku 1900. V roku 1899 predsedal medzinárodnému kongresu pre ochranu detí, ktorý sa konal v Budapešti.
Popri politike sa aktívne zapájal aj do verejného života. Bol jedným zo zakladateľov viacerých charitatívnych a verejnoprospešných združení a spolkov. Aktívne sa tiež podieľal na činnosti uhorského slobodomurárstva ako veľmajster Veľkej lóže. Bol aj členom predstavenstva prvej uhorskej sporiteľne a predsedom tlačiarenskej spoločnosti Pallas.
Manželstvo a deti
[upraviť | upraviť zdroj]Štefan Rakovský sa oženil s Idou Szilassyovou (1851 - 1913) v Budapešti v roku 1872 a narodilo sa im 10 detí:
- Judita (1873 – 1952)
- Etelka (1874 – 1928)
- Ida (1876 – 1963), manžel Lajosa Mártona generálneho riaditeľa Maďarského národného múzea
- Andrej (1878 – 1881)
- Marta (1881 – 1936)
- Mária (1883 – 1935)
- Ivan (1885 – 1960), poslanec a minister vnútra (1922 – 1926), predseda Rady verejných prác,
- Štefan (1885 – 1953), predseda Maďarského tenisového zväzu;
- Ladislav (1889 – 1970), vojak a podžupan
- Meňhart (1894 – 1959), sudca
Štefan Rakovský zomrel na infarkt 4. marca 1910. Po smrti jeho manželky Idy v roku 1913 boli ich pozostatky spolu s pozostatkami prvorodeného syna Andreja prevezené do rodinného mauzólea v Rakove.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ RAKOVSKÝ, Štefan. In: Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990). Zväzok V. R – Š. Martin : Matica Slovenská, 1992. Dostupné online. ISBN 80-7090-2167. S. 34.
- ↑ Rakovszky István [online]. [Cit. 2023-03-25]. Dostupné online.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rakovszky István (belső tanácsos) na maďarskej Wikipédii.