Mauzóleum Rakovských
Mauzoléum Rakovských je neogotická stavba na pôdoryse gréckeho kríža s polygonálnym záverom z roku 1906. Nachádza sa na cintoríne v Rakove.
Hrobka je poslednou existujúcou stavebnou pamiatkou spojenou s významným zemianskym rodom Rakovských. Rod Rakovských sa v bývalej Turčianskej stolici zásadne podieľal na hospodárskom, spoločenskom a kultúrnom rozvoji regiónu.
Mauzóleum je dôležitou architektonicko – urbanistickou dominantou obce Rakovo. Architektonický koncept stavby navrhol v roku 1906 staviteľ Stanislav Zachar. Autor vďaka dômyselnej členitej hmotovej skladbe objektu s výraznou štíhlou vežou na južnom priečelí, dosiahol monumentálne pôsobenie stavby. Stavba je navrhnutá v elegantnom neogotickom slohu, inšpirovaná sakrálnou architektúrou, na pôdoryse gréckeho kríža, s polygonálnym uzáverom. Jedinečnosť stavby zvýrazňuje celistvosť architektonického výrazu exteriéru a interiéru, s náročne spracovanými detailmi konštrukcií a štukovej i maliarskej výzdoby.
Štefan Rakovský (Rakovszky István, 1847 - 1910) sľúbil bratovi Ivanovi, že po jeho smrti dá postaviť mauzóleum – rodinnú hrobku v Rakove. K tomuto miestu mali obaja silný vzťah, narodili sa tu. Sľub dodržal. K Turcu a svojmu rodisku Rakovu mal silný vzťah. Natoľko ho fascinovalo tunajšie kultúrne prostredie, že sa ako dospelý naučil po slovensky. Na jeho žiadosť boli po smrti jeho manželky Idy ich telesné pozostatky a ich prvorodeného syna Andreja v roku 1913 prevezené do Mauzólea v Rakove.
V Mauzóleu sú pochovaný:
- Iván Rakovszky (1826 – 1905)
- Sarlota Rakovszky, rod. Keviczky (1849 – 1887)
- Angelika Rakovszká (1862 – 1878)
- Štefan Rakovský (1847 – 1910), jeho manželka
Súčasnosť Mauzólea
[upraviť | upraviť zdroj]Mauzóleum až do roku 2008 chátralo, objekt sa dostal do havarijného stavu, hrozil jeho zánik, ohrozoval aj návštevníkov cintorína. Vďaka iniciatíve obce, bol výnimočný objekt vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a naštartoval sa príbeh jej záchrany a obnovy.
Prvé etapy obnovy sa sústredili na odborný výskum, precíznu diagnostiku stavebných porúch, obnovu strechy objektu vrátane klampiarskej výbavy. Nasledovala nevyhnutná sanácia zemnej vlhkosti, obnova pôvodných dverných výplní a rekonštrukcia vitrážových okenných výplní. V kritickom stave je naďalej fasáda a interiérová výzdoba mauzólea.