Preskočiť na obsah

Štefan Toma

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Štefan Toma
slovenský chemik, univerzitný profesor
Narodenie11. september 1937 (87 rokov)
Veľké Uherce, ČSR
Alma materPrírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
ManželkaViera
DetiAlena (* 1967)
Vladimír (* 1996)

Prof. RNDr. Štefan Toma, DrSc. (* 11. september 1937, Veľké Uherce)[1] je slovenský chemik a vysokoškolský pedagóg.[1]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1952 – 1955 študoval na JSŠ v Prievidzi, kde maturoval. V roku 1955 študoval chémiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (PríF UK), ktorú ukončil v roku 1960.[2]

Po absolvovaní vysokej školy nastúpil na Katedru organickej chémie PriF UK ako asistent. Na tejto katedre pôsobil až do roku 2013, keď sa stal emeritným profesorom. V roku 1966 na Prírodovedeckej fakulte UK obhájil kandidátsku dizertačnú prácu z oblasti chémie ferocénu, prípravy jeho nových derivátov a získal vedecko-pedagogický titul CSc. V roku 1966 po rigoróznej skúške získal titul RNDr. V roku 1969 sa habilitoval na docenta organickej chémie. Vnútromolekulová Michaelova adícia ako metóda prípravy [m]metalocenofánov bola témou jeho doktorskej dizertácie, ktorú obhájil v roku 1982 a stal sa doktorom chemických vied (DrSc.), vedný odbor organická chémia. Od roku 1983 je univerzitným profesorom v odbore organická chémia na PriF UK. V rokoch 1970 – 1971 absolvoval študijný pobyt na University of Strathclyde Glasgow, Spojené kráľovstvo. V rokoch 1976 – 1995 a 1999 – 2003 zastával funkciu vedúceho katedry organickej chémie na PriF UK. Dekanom Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave bol v rokoch 1986 – 1991. Od roku 1981 bol vedeckým tajomníkom Slovenskej chemickej spoločnosti (SCHS) a v rokoch 1988 – 1990 jej predsedom.[3]

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]

Profesor Štefan Toma je priekopníkom zavádzania nových metód organickej syntézy nielen na Slovensku, ale aj v bývalom Česko-Slovensku. Okrem chémie organokovových zlúčenín sa profesor Toma veľkou mierou zaslúžil o rozvoj fotochémie, sonochémie, využitia mikrovlnného žiarenia v organickej syntéze, organokatalýzy a využitia iónových kvapalín. Venoval sa aj syntéze a aplikáciám nových chirálnych ferocénových ligandov a organokatalyzátorov v stereoselektívnej syntéze. Je autorom a spoluautorom viac ako 260 pôvodných vedeckých prác. Výsledky svojej vedeckej práce prezentoval na zahraničných univerzitách v Dijone, Štrasburgu, Grenoble, Paríži, Yorku, Kolíne, Nottinghame, Aachene, Grazi, Šige, Coventry, Bologni. Bol členom redakčnej rady medzinárodného časopisu Applied Organometallic Chemistry.[4]

Knižné publikácie (výber)

[upraviť | upraviť zdroj]
  • ELEČKO, Pavol, Štefan TOMA a Pavol HRNČIAR. Úvod do mechanizmov organických látok. Bratislava: SPN, 1969.
  • ELEČKO, Pavol a Štefan TOMA. Mechanizmy organických reakcií. Bratislava: Univ. Komenského, 1978, 3.
  • PETROVIČ, Pavel, Václav HABER a Štefan TOMA. Zaklady Koordinacnej Chemie: ..., Vaclav Haber,Štefan Toma. Bratislava: Univ. Komenského, 1983.
  • TOMA, Štefan, Radovan ŠEBESTA a Ján CVENGROŠ. Chémia a využitie organokovových zlúčenín [CD-ROM]. Bratislava: Omega Info, 2007. Chemická literatúra, 12. ISBN 978-80-89337-00-2.
  • ŠEBESTA, Radovan a Štefan TOMA. Mechanizmy organických reakcií. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2015. ISBN 978-80-223-3600-0.
  • PUTALA, Martin a Štefan TOMA. Štruktúra a reaktivita organických zlúčenín. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2015. ISBN 978-80-223-3813-4.
  • SUTORIS, Viktor, Pavol ELEČKO a Štefan TOMA. Základné cvičenie z organickej chémie. 2., preprac. vyd. Bratislava: SPN, 1972.

Ocenenia (výber)

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Zlatá medaila Prírodovedeckej fakulty UK
  • Zlatá medaila UK
  • Zlatá medaila SCHS
  • Hanušova medaila ČSCHS

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Toma, Štefan, 1937- [online]. Martin: Slovenská národná knižnica, [cit. 2024-11-29]. Dostupné online.
  2. ↑ Štefan Toma. In: Absolventi [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2024-11-29]. Dostupné online.
  3. ↑ BOJO, Pavel, ed. Who is who v Slovenskej republike: založené Ralphom Hübnerom ; životopisná encyklopédia [významných žien a mužov Slovenska] [CD-ROM]. 2. vyd. Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2005. Hübners Who is Who. ISBN 3-7290-0048-9.
  4. ↑ ŠEBESTA, Radovan and PUTALA, Martin. Professor Dr. Štefan Toma—excellent scientist and teacher—celebrates his 75th birthday. Chemical Papers 67 (1) 1–2 (2013)

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Štefan_Toma&oldid=7950342“