Železničná zastávka Bratislava-Železná studienka
Bratislava-Železná studienka | |
Všeobecné informácie | |
---|---|
Štát | Slovensko |
Mesto | Bratislava |
Mestská časť | Karlova Ves |
Prevádzkovateľ | ŽSR |
Dátum otvorenia | 1904 |
Bývalý názov | Bratislava-Červený most; Červený most |
Prevádzkové informácie | |
Počet nástupíšť | 2 |
Počet nástupných hrán | 2 |
Prístup k nástupištiam | úrovňový |
Predaj cestovných lístkov | nie |
Železničné trate | |
100, 110 | |
Poloha | |
48°10′29″S 17°04′22″V / 48,174607°S 17,07272°VSúradnice: 48°10′29″S 17°04′22″V / 48,174607°S 17,07272°V | |
Poloha stanice v rámci Slovenska
|
Železničná zastávka Bratislava-Železná studienka (do roku 1951 Bratislava-Červený most, do roku 1947 Červený most, resp. do roku 1918 po maďarsky Vöröshíd[1]) je železničná zastávka na okraji mestskej časti Karlova Ves v štvrtom okrese v Bratislave pri rekreačnej lokalite Železná studnička. Nachádza sa pri východnom konci Červeného mosta, na kopci nad Cestou mládeže vedúcou do bratislavského lesoparku. V súčasnosti je málo frekventovaná, zastavujú tu len osobné vlaky linky IDS BK a nenachádza sa tu ani predajňa cestovných lístkov.
V súčasnosti je tvorená troma samostatnými stavbami - pri koľaji smerom do Bratislavy stojí samotná historická budova zastávky a pri koľaji smerom do Kútov historický strážny domček spolu s menším murovaným prístreškom pre cestujúcich.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Aj keď prvý vlak prešiel po trati z Viedne do Bratislavy 20. augusta 1848, zastávka bola na tomto mieste zriadená až v roku 1904 pod názvom Červený most.[2] V roku 1947 bol názov upravený na Bratislava-Červený most a v roku 1951 dostala zastávka svoj dnešný názov podľa obľúbenej rekreačnej lokality Bratislavčanov. Postupne sa však začala osobná doprava utlmovať a zastávka začala chátrať. V roku 2002 boli budovy čakárne na nástupišti smer Lamač a výpravnej budovy na nástupišti smer Hlavná stanica zapísané do zoznamu národných kultúrnych pamiatok.[3] V roku 2010 však úplne zhorela stará čakáreň na lamačskom nástupišti z roku 1904 po tom, ako v nej pravdepodobne založili oheň prespávajúci bezdomovci.[4] Namiesto nej bol pre cestujúcich postavený malý murovaný prístrešok, no historická výpravná budova zastávky aj naďalej chátra.
V populárnej kultúre
[upraviť | upraviť zdroj]Slovenská hudobná skupina Elán nakrúcala na zastávke časť videoklipu k ich piesni Človečina z roku 1983, ktorá vyšla na albume Elán 3. Na týchto záberoch je ešte možné vidieť aj čakáreň, ktorá vyhorela v roku 2010. [5]
Vlaková doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Predchádzajúca stanica | Kategória vlaku | Nasledujúca stanica | Interval |
---|---|---|---|
Bratislava hl. st.
zo smeru Nové Zámky, BA-Nové Mesto alebo Pezinok počiatočná stanica |
Osobný vlak (linka S20 IDS BK) | Bratislava-Lamač | 60 min., cez pracovné dni v rannej a poobednej špičke 30 min. |
Bratislava-Lamač
zo smeru Břeclav, Kúty alebo Malacky |
Osobný vlak (Linka S20 IDS BK) | Bratislava hl. st.
smer Pezinok alebo Leopoldov konečná stanica |
60 min., cez pracovné dni v rannej a poobednej špičke 30 min. |
Dopravné spojenie
[upraviť | upraviť zdroj]Fotogaléria
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Zastávka Bratislava - Železná Studienka [online]. VLAKY.NET, [cit. 2023-08-19]. Dostupné online.
- ↑ RED. VO VLAKU [online]. 2017-05-09, [cit. 2019-08-26]. Dostupné online. Archivované 2019-08-26 z originálu.
- ↑ Pamiatkový objekt - podrobnosti [online]. www.pamiatky.sk, [cit. 2019-08-26]. Dostupné online.
- ↑ FILO, Jaroslav. Aktuálne: Vlaková zastávka Železná studnička horela, Bratislava prišla o ďalšiu technickú pamiatku – www.veterany.eu – magazín o veteránoch, historii dopravy a dopravnej technike [online]. [Cit. 2019-08-26]. Dostupné online.
- ↑ ELÁN - Človečina (Official Video) [online]. [Cit. 2023-08-19]. Dostupné online.