Preskočiť na obsah

Železnice Slovenskej republiky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Súradnice: 48°08′36″S 17°07′07″V / 48,143455°S 17,118604°V / 48.143455; 17.118604

Železnice Slovenskej republiky
Železnice Slovenskej republiky
Právna formainá právna forma[1]
Odvetviedoprava
Založená1. január 2002
(po transformácii)
ZakladateľMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
SídloKlemensova 8, 813 61 Bratislava, Slovensko
PôvodSlovensko
VedenieJUDr. Alexander Sako
Zisk▼ 2,14 mil. EUR (2023)[2]
Zamestnancov▼ 12 869 (k 1. 3. 2024)[2]
Vlastník100% Slovenská republika
Farby spoločnosti    
Webwww.zsr.sk
Sídlo na Klemensovej 8 v Bratislave

Železnice Slovenskej republiky (skr. ŽSR) sú štátny podnik spravujúci železničnú infraštruktúru vlastnenú štátom (do roku 2001 aj železničnú dopravu) na Slovensku.[1]

ŽSR sú podľa zákona prevádzkovateľom železničnej dráhy na území Slovenska. Vyplýva im z toho povinnosť zabezpečovať a obsluhovať celoštátne a regionálne dráhy a organizovať na týchto dráhach dopravu pre všetkých prevádzkovateľov dopravy v zmysle dopravnej politiky štátu, a to bez akýchkoľvek diskriminačných obmedzení.

ŽSR k 31. decembru 2023 spravovali 3 630 kilometrov tratí, t. j. 6 821 km koľají. Spravuje tiež 8 244 kusov výhybiek, 2 065 priecestí, 2 326 mostov s celkovou dĺžkou 52 244 m a 78 tunelov s celkovou dĺžkou 47 954 m. Vlastnia tiež 4 697 budov. Elektrifikovaných tratí bolo 1 585 km. V sieti ŽSR bolo 1017 dopravní, z toho 291 železničných staníc a 22 pohraničných staníc.[3]

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Pred rokom 2001

[upraviť | upraviť zdroj]

Spoločnosť bola založená v roku 1993 ako nástupca Česko-slovenských štátnych dráh (ČSD) pre územie Slovenska. Po svojom vzniku boli ŽSR unitárnou železnicou, podobne ako jej predchodca ČSD sa zaoberala prevádzkovaním dráhy aj dopravou na dráhe.

Spočiatku mali ŽSR monopol garantovaný zákonom. Hoci prijatím zákona NR SR č. 164/1996 Z.z. bol umožnený vstup iným dopravcom do infraštruktúry ŽSR, zostal monopol v podstate zachovaný, pretože jediným iným dopravcom, ktorý prevádzkoval železničnú dopravu na sieti ŽSR, boli Východoslovenské železiarne Košice (dnes U. S. Steel Košice).

Po roku 2001

[upraviť | upraviť zdroj]

Na základe Projektu transformácie a reštrukturalizácie ŽSR prijala Národná rada SR zákon č. 259/2001 Z.z., ktorý novelizoval pôvodný zákon Národnej rady SR č. 258/1993 Z.z. o Železniciach Slovenskej republiky. Na základe tejto novelizácie bola k 1. januáru 2002 od ŽSR oddelená časť podniku zaoberajúca sa prevádzkovaním dráhovej dopravy a ŽSR ostalo len prevádzkovanie dráhy: údržba a modernizácia železničných tratí. Osobná a nákladná doprava bola vyčlenená do novo vytvorenej spoločnosti s názvom Železničná spoločnosť, a.s.. Tá bola v roku 2005 rozdelená na podniky Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. (ZSSK) zabezpečujúcu osobnú dopravu a Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. (ZSSK Cargo) zabezpečujúcu nákladnú dopravu. Všetky tri podniky dodnes vlastní štát.

Následkom liberalizácie prístupu dopravcov na trate ŽSR na nich pôsobí niekoľko desiatok prevádzkovateľov nákladných vlakov.[4] V osobnej preprave pôsobila od júla 2003 do januára 2005 Bratislavská regionálna koľajová spoločnosť.[5] Od 4. marca 2012 bola prevádzkovateľom osobnej dopravy na trati Komárno - Dunajská Streda - Bratislava spoločnosť RegioJet.[6] Od 13.12. 2020 prevádzku na tejto trati prebrala slovenská štátna ZSSK a rakúska štátna ÖBB.[1]

Hospodárenie spoločnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Za rok 2006 ŽSR vykázali zisk 10,8 miliardy Sk, čo bol medziročne lepší výsledok hospodárenia takmer o 11,1 miliardy Sk. [7] V roku 2011 bol celkový výsledok hospodárenia opäť stratový, -31,784 mil €. Tento výsledok bol však lepší od plánu o 161,3 mil € a dosiahol lepší zisk o 69,7 mil. € ako v predošlom roku 2010.[8] V roku 2017 dosiahli ŽSR zisk 101 879,23 €. V roku 2009 pracovalo v ŽSR 17 264 osôb[9], v roku 2017 to už bolo len 13 781. Z celkového počtu zamestnancov ŽSR je 76 % mužov a 24 % žien.[2] ŽSR sú subjekt verejnej správy, ktorého príjmy a výdavky sú napojené na Rozpočet verejnej správy. Rok 2023 bol ukončený so ziskom 2.14 mil. eur.

Vedenie spoločnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Aktuálnym generálnym riaditeľom ŽSR je Alexander Sako, ktorý bol do funkcie vymenovaný 8. novembra 2023 ministrom dopravy SR Jozefom Rážom.

Infraštruktúra

[upraviť | upraviť zdroj]
Stanica ŽSR Bratislava-Petržalka
Oblúky na trati Prešov - Plaveč

Trate

[upraviť | upraviť zdroj]

ŽSR majú v súčasnosti v správe 69 tratí, z toho na 5 je pre zlý technický stav pozastavená akákoľvek doprava, a to na tratiach (úsekoch tratí):

V uplynulom období boli zrušené trate:

Koridory

[upraviť | upraviť zdroj]

ŽSR majú v správe taktiež 3 paneurópske koridory, a to:

V záujme zlepšenia stavu tratí, ktoré sú súčasťou paneurópskej siete, majú ŽSR v pláne zmodernizovať trate tak, aby dosahovali požadované technické parametre, najmä rýchlosť minimálne 160 km/h a odstránenie všetkých úrovňových krížení. Tento cieľ sa ŽSR darí plniť len čiastočne. Na území Slovenska sú zmodernizované:

  • takmer celá trať 120 od stanice Bratislava Rača (vrátane) do stanice Žilina (mimo), uzol Žilina je aktuálne vo výstavbe.
  • úsek trate 180 od stanice Žilina (mimo) po stanicu Varín (vrátane), od výhybne Lučivná (vrátane) po stanicu Poprad Tatry, aktuálne je vo vystavbe úsek od stanice Poprad Tatry (mimo) po stanicu Vydrník (vrátane)
  • úsek trate 127 od stanice Žilina (mimo) po stanicu Krásno nad Kysucou (vrátane)

Mapa železničnej siete

[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2019-01-12]. Dostupné online. Archivované 2019-01-13 z originálu.
  2. ↑ a b c ŽSR. Výročná správa 2017 [online]. Bratislava: Železnice Slovenskej republiky, 2017-12-31, [cit. 2020-08-02]. Dostupné online. Archivované 2021-12-16 z originálu.
  3. ↑ ŽELEZNICE SLOVENSKEJ REPUBLIKY VÝROČNÁ SPRÁVA 2021 (Bratislava: Železnice Slovenskej republiky), s. 14-16. Dostupné online [cit. 2022-06-13]. Archivované 2022-06-15 z originálu.
  4. ↑ ŽSR - Dopravcovia [online]. [Cit. 2012-02-08]. Dostupné online. Archivované 2009-12-14 z originálu.
  5. ↑ Vlaky.net
  6. ↑ Zmluva o dopravných službách vo verejnom záujme pri prevádzkovaní osobnej dopravy na železničnej trati Bratislava – Dunajská Streda – Komárno [online]. [Cit. 2012-02-08]. Dostupné online. Archivované 2018-03-02 z originálu.
  7. ↑ Výročná správa ŽSR za rok 2006 [online]. Bratislava: Železnice Slovenskej republiky, 2007, rev. 2019-01-12, [cit. 2019-01-12]. Dostupné online. Archivované 2020-06-10 z originálu.
  8. ↑ Výročná správa ŽSR za rok 2011 [online]. Bratislava: Železnice Slovenskej republiky, 2012, rev. 2019-01-12, [cit. 2019-01-12]. Dostupné online. Archivované 2019-01-13 z originálu.
  9. ↑ Výročná správa ŽSR za rok 2009 [online]. Bratislava: Železnice Slovenskej republiky, 2010, rev. 2019-01-12, [cit. 2019-01-12]. Dostupné online. Archivované 2019-01-13 z originálu.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Železnice_Slovenskej_republiky&oldid=7932051“