Židia vo Viedni
Židia vo Viedni sa podľa zmienok v análoch po prvýkrát objavujú v 12. storočí. Na konci 19. a začiatku 20. storočia predstavovala Viedeň vôbec jedno z najväčších centier židovské kultúry v Európe. Za časov nacionálneho socializmu v Rakúsku bolo židovské obyvateľstvo Viedne v priebehu holokaustu takmer celkom vyvraždené alebo vyhostené. Po roku 1945 došlo k miernemu znovuoživeniu židovskej kultúry a života vo Viedni.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]
Stredovek
[upraviť | upraviť zdroj]Prítomnosť Židov je vo Viedni doložená od roku 1194. Prvým Židom známym podľa mena je istý Schlom alebo Schlomo, ktorý bol až do svojho zavraždenia v roku 1197 mincmajstrom vojvodov Leopolda V. a Friedricha I. a o. i. spravoval výkupné za Richarda Levie srdce. Patrili mu štyri pozemky na území dnešnej Seitenstettengasse. Približne od roku 1250 sa židia usadzovali v mieste dnešného Judenplatz, vtedy označovaného ako „Viedenské židovské mesto (Wiener Judenstadt)“.[1] Tu sa tiež nachádzalo ich centrum od 13. do 15. storočia, než boli v dobe viedenskej gezery v rokoch 1420 a 1421 za vlády Albrechta V. vyhnaní, popravení, alebo spáchali samovraždu v synagóge, keď boli nútení ku krstu. V roku 1238 udelil cisár Friedrich II. Štaufský Židom privilégium, a od 14. storočia sú záznamy v obci o zriadení synagógy, špitálu a mäsného dvora. Viedenské mestské právo ustanovilo pre prípad sporov medzi kresťanmi a židmi „sudcu pre židovské otázky“ (nem. Judenrichter). Na vnútorné konflikty medzi Židmi sa jeho právomoc nevzťahovala, okrem prípadov kedy jedna zo strán vzniesla u neho žalobu.
Novovek
[upraviť | upraviť zdroj]| Povolanie | Podiel |
|---|---|
| Lekári | 51,6 % |
| Lekárne | 31,5 % |
| Kreditné služby | 82,0 % |
| Autoškoly | 13,0 % |
| Pekári * | 60,0 % |
| Banky | 75,0 % |
| Drogisti | 26 % |
| Mäsiari | 9 % |
| Fotografovia | 34 % |
| Kaderníci, holiči | 9,4 % |
| Garáže a parkovanie | 15,5 % |
| Zlatníci, šperkári | 40 % |
| Kaviarníci | 40 % |
| Kiná | 63 % |
| Kožušníci | 67,6 % |
| Modisti | 34 % |
| Optici | 21,5 % |
| Obchodníci s kožou | 25 % |
| Právnici | 85,5 % |
| Reklamné kancelárie | 96,5 % |
| Výčapníci | 4,7 % |
| Zámočníci | 5,5 % |
| Obuvníci | 70 % |
| Klampiari | 20 % |
| Textilné odvetvie | 73,2 % |
| Hodinári | 32 % |
| Zubní technici | 31 % |
| Cukrári | ≤ 70 % |
| Šrot a obchod s kovmi | ≤ 100 % |
| Obchodníci s benzínom a olejmi | 70 % |
| Obchodníci s hydinou | 60 % |
| Obchodníci s drevom a papierníci | ≤ 70 % |
| Obchodníci s nábytkom nábytkári | 85 % |
| Obchodníci s elektrospotrebičmi | ≤ 80 % |
| Obchodníci s vínom | 73,6 % |
| *vrátane všetkej produkcie chleba | |
Od roku 1736 existovala vo Viedni malá sefardská komunita, ktorá už za vlády Márie Terézie mala svoju náboženskú obec s vlastnou synagógou; toto privilégium bolo aškenazskej väčšine poskytnuté až za vlády cisára Františka Jozefa.
Pod vplyvom osvietenstva vydal cisár Jozef II. Tolerančný patent, ktorý otvoril cestu k emancipácii Židov. Po prvýkrát im boli priznané niektorá občianske práva a zrušené diskriminačné nariadenia. Naďalej však zostával v platnosti zákaz vytvárania obcí a verejné poriadanie bohoslužieb.
Začiatok 20. storočia – Zničenie monarchie a prvá Rakúska republika
[upraviť | upraviť zdroj]S koncom monarchie, kedy sa Židia mohli slobodne pohybovať po celom spoločnom území Rakúska-Uhorska, dosiahla židovská obec zhruba takého rozsahu, ktorý si udržala až do počiatku prenasledovania Židov v 30. rokoch. Viedenské židovstvo sa delilo na najčastejšie na už tu žijúcich alebo narodených Židov, ktorí sa spoločensky asimilovali a na časť ortodoxných, ktorí chceli žiť podľa tradičných vzorov a zvykov. Pri sčítaní ľudu z roku 1923 okrem toho udávalo 2 434 osôb ako svoj hlavný dorozumievací jazyk jidiš, a v roku 1934 len 510.[3]
1938 až 1945
[upraviť | upraviť zdroj]
Už deň po anexii Rakúska Nemeckou ríšou v marci 1938 boli Židia šikanovaní, boli hnaní ulicami Viedne, ich príbytky a obchody boli rabované a bolo začaté s ich arizáciou. Vrchol týchto výtržnosti dosiahli za krištáľovej noci z 9. na 10. novembra 1938. Všetky viedenské synagógy a modlitebne boli zničené – jediný Stadttempel nemohol byť vypálený kvôli svojej polohe vo vnútri obytnej štvrti. Väčšina židovských obchodov bola vyrabovaná a uzavretá, cez 6 000 Židov bolo tej noci zatknutých a väčšina z nich bola následujúceho dňa odvlečená do KT Dachau. Norimberské zákony začali od mája 1938 platiť aj v obsadenom Rakúsku, zostrené navyše o početné protižidovské nariadenia. Krok za krokom viedli k úplnému okliešteniu práv na slobodu, k vylúčení Židov takmer zo všetkých hospodárskych odvetví, zo škôl a univerzít, k očividnej diskriminácii v podobe povinnosti nosiť označenie žltou hviezdou.
Židovské organizácie a inštitúcie boli zrušené. Nacionálni socialisti tým chceli Židov donútiť k emigrácii, čo sa im podarilo. Do konca roku 1941 sa podarilo s príležitostnou finančnou podporou medzinárodných organizácií pre pomoc utiecť viac než 130 000, z toho viac než 30 000 emigrovalo do USA. Museli pritom opustiť prakticky celý svoj majetok a okrem toho zaplatiť poplatok za opustenie ríše (nem. Reichsfluchtsteuer). Po Konferencii vo Wannsee v januári 1942, na ktorej bol schválený plán celkovej likvidácie Židov, padla väčšina vo Viedni stále ešte prebývajúcich Židov za obeť vražednej mašinérii nacistov: z viac ako 65 000 viedenských Židov, ktorí boli odvlečení do koncentračných táborov, prežilo len niečo málo cez 2 000.
Kultúra
[upraviť | upraviť zdroj]Prvé jidiš súbory vystupovali vo Viedni v rokoch 1900 až 1908 v Leopoldstädter Volksorpheum (na Rotensterngasse 7a). Prvé židovské (a tiež jidiš) divadlo vo Viedni a zároveň to, ktoré malo najdlhšie neprerušené trvanie, bola Jüdische Bühne okolo Schulima Podzamcze, ktorá hrala najprv v hale hotela Stefanie (kde tiež dlhé roky hral orchester Budapester Orpheum, ktorý zostával predovšetkým zo židovských spevákov a komikov a ktorý uvádzal aj jednoaktovky). Po Hitlerovom chopení sa moci v Nemecku roku 1933 emigrovalo mnoho nemeckých Židov najprv do Viedne a nachádzali zamestnanie predovšetkým u Jüdisches Kulturtheater.
Židovské divadlá vo Viedni pred rokom 1938:[4]
- 1908–1938: Jüdische Bühne (jazyk: jidiš)
- 1919–1922: Freie Jüdische Volksbühne (jidiš)
- 1925–1931: Jüdisches Künstlerkabarett (jidiš)
- 1928–1938: Jüdische Künstlerspiele (jidiš)
- 1928–1938: Jüdisch-Politisches Kabarett (nemecky)
- 1935–1938: Jüdisches Kulturtheater (nemecky)
Súčasné židovské divadlá vo Viedni (jediné v Rakúsku):
- od roku 1999: Jüdisches Theater Austria (založený v Grazi, od roku 2001 vo Viedni)
- od roku 2009: Theater Hamakom Nestroyhof
Synagógy
[upraviť | upraviť zdroj]
V priebehu dejín vzniklo vo Viedni 93 synagóg. Jediná historická synagóga, ktorá prežila novembrové pogromy v čase Nacionálneho socializmu v Rakúsku, je Stadttempel. Medzitým opäť vzniklo niekoľko nových synagóg a pomníkov.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Kurt Schubert: Die Geschichte des österreichischen Judentums. Str. 20f.
- ↑ Údaje rakúskeho sčítania ľudu z 22. marca 1934. Spracované Spolkovým úradom pre štatistiku. Österreichische Staatsdruckerei, Viedeň 1935.
- ↑ Statistisches Jahrbuch der Stadt Wien, 1934, Str. 12
- ↑ Brigitte Dalinger: Verloschene Sterne. Geschichte des jüdischen Theaters in Wien. Vydavateľstvo Picus, Viedeň 1998, S. 46–122
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Židia vo Viedni
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Židé ve Vídni na českej Wikipédii.