Žobrácka poľana
| Žobrácka poľana | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okresy | Rožňava, Gelnica |
| Obce | Pača, Švedlár |
| Pohorie | Volovské vrchy |
| Podcelok | Zlatý stôl |
| Povodie | Hnilec |
| Nadmorská výška | 1 218,7 m n. m. |
| Súradnice | 48°45′20″S 20°37′06″V / 48,7556°S 20,6183°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z Henclovej |
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Žobrácka poľana[1] (1 218,7 m n. m.[2]) je vrch v pohorí Volovské vrchy, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží nad obcou Henclová, približne 11 km severne od Rožňavy.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Zlatý stôl.[3] Leží v Košickom kraji, na hranici okresov Rožňava a Gelnica a zasahuje na katastrálne územie obce Švedlár a Pača.[1] Najbližším sídlom je severne situovaná Henclová, severovýchodne leží Stará Voda a Švedlár, východne Smolník, juhovýchodne Úhorná, južne Pača a juhozápadne Čučma a Betliar.[4]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Žobrácka poľana leží v rázsoche, vybiehajúcej severným smerom z masívu Troch chotárov (1 255 m n. m.) v hlavnom hrebeni medzi Skaliskom (1 293 m n. m.) a Ramzovou (1 245 m n. m.). Severne sa nachádza Úherčíková (1 066 m n. m.), Breziny (1 029 m n. m.), Suchý vrch (1 218 m n. m.) a Veľké sedlo (1 122 m n. m.), východne Kobyliar (1 271 m n. m.), Zlatý stôl (1 322 m n. m.), Jamina (1 241 m n. m.) a Hekerová (1 260 m n. m.), južne Okrúhly chrbát (1 205 m n. m.), Biele skaly (1 252 m n. m.), Ramzová (1 245 m n. m.) a Tri chotáre (1 255 m n. m.) a západne Malá skala (1 225 m n. m.), Skalisko (1 293 m n. m.), vyšší (1 284 m n. m.) aj nižší Volovec (1 213 m n. m.) a Čertova hoľa (1 245 m n. m.).[2] Oblasť je súčasťou povodia rieky Hnilec, kde vodu z južných a východných svahov odvádza Starovodskou dolinou potok Stará voda, západnú časť odvodňuje prítok Tichej vody. Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[4]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrývajú nesúvislé fragmenty lesa po plošnej ťažbe[5], ktoré umožňujú rozhľad. Pri vhodných podmienkach je tak možné pozorovať okolité vrcholy pohoria, no tiež Branisko, Levočské vrchy, Vysoké a časť Nízkych Tatier a vrchy severného Maďarska.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný neznačenými chodníkmi a lesnými cestami z okolia, alebo odbočením z 
červeno značenej hrebeňovky (Cesta hrdinov SNP).
- po
červeno značenej trase cez Tri chotáre (1 255 m n. m.):
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-02-19]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b Volovské vrchy – Krompachy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-02-19]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-02-19]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-02-19]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-02-19]. Dostupné online.