Ramzová (vrch vo Volovských vrchoch)
| Ramzová | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Obce | Pača, Rožňava |
| Pohorie | Volovské vrchy |
| Podcelok | Zlatý stôl |
| Povodia | Hnilec, Slaná |
| Nadmorská výška | 1 244,8 m n. m. |
| Súradnice | 48°44′13″S 20°37′10″V / 48,737°S 20,6195°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  červenej značke z Úhornianskeho sedla
|
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ramzová[1] (1 244,8 m n. m.[2][3]) je vrch v pohorí Volovské vrchy, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad obcou Čučma, približne 10 km severovýchodne od Rožňavy.[5]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Zlatý stôl.[4] Leží v Košickom kraji, v okrese Rožňava a na katastrálnom území obce Pača[1], čiastočne i mesta Rožňava. Najbližším sídlom je juhovýchodne situovaná Úhorná a severne ležiaca Henclová, východne sa nachádza Smolník, severovýchodne Švedlár a Stará Voda a juhozápadne Čučma a Pača.[5]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Ramzová leží v hlavnom hrebeni, vedúcom od Skaliska (1 293 m n. m.) juhovýchodným smerom na Biele skaly (1 252 m n. m.). Severne ležia Tri chotáre (1 255 m n. m.), Suchý vrch (1 218 m n. m.), Žobrácka poľana (1 219 m n. m.) a Zlatý stôl (1 322 m n. m.), východne Jamina (1 241 m n. m.), Okrúhly chrbát (1 205 m n. m.) a Hekerová (1 260 m n. m.), južne Biele skaly (1 252 m n. m.), Panský vrch (1 058 m n. m.) a Ostrý vrch (882 m n. m.) a západne Stredný vrch (856 m n. m.), Skalisko (1 293 m n. m.) a Volovec (1 284 m n. m.).[3] Severovýchodnú časť masívu odvodňuje potok Stará voda do rieky Hnilec, južnú Rožňavský potok a západnú jeho prítok Zlatý potok do Slanej. Vrcholovou časťou vedie značená Cesta hrdinov SNP.[5]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý, miestami riedky les[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít s riedkou vegetáciou a holín je možné pozorovať okolité vrcholy pohoria, no tiež Levočské vrchy, Vysoké a časť Nízkych Tatier, Stolické vrchy, Revúcku vrchovinu, Slovenský kras a vrchy severného Maďarska.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
červenej turistickej značke (Cesta hrdinov SNP):
- od severozápadu zo sedla Súľová cez Skalisko (1 293 m n. m.)
- od juhovýchodu z Úhornianskeho sedla (999 m n. m.) cez rázc. Biele skaly a sedlo Krivé
- po
modro značenom chodníku cez sedlo Krivé:
- od juhozápadu z obce Čučma cez rázc. Grexa
- od severovýchodu z obce Stará Voda cez Zlatý stôl[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-02-17]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 63.
- ↑ a b Volovské vrchy – Krompachy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-02-17]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-02-17]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-02-17]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-02-17]. Dostupné online.