Jamina (vrch vo Volovských vrchoch)
Jamina | |
vrch | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Košický |
Okres | Gelnica |
Obec | Smolník |
Pohorie | Volovské vrchy |
Podcelok | Zlatý stôl |
Povodie | Hnilec |
Nadmorská výška | 1 241,3 m n. m. |
Súradnice | 48°45′08″S 20°39′08″V / 48,7521°S 20,6522°V |
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | po modrej značke zo Starej Vody |
Poloha v rámci Košického kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Jamina[1] (1 241,3 m n. m.[2]) je vrch v pohorí Volovské vrchy, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží nad obcou Stará Voda, približne 12 km severovýchodne od Rožňavy.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Zlatý stôl.[3] Leží v Košickom kraji, v okrese Gelnica a na katastrálnom území obce Smolník[1], čiastočne i Švedlár. Najbližšími sídlami sú južne situovaná Úhorná, východne leží Smolník a Smolnícka Huta, severovýchodne Stará Voda a Švedlár a severozápadne Henclová.[4]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Jamina leží v hrebeni, vedúcom z Bielych skál (1 252 m n. m.) na Zlatý stôl (1 322 m n. m.). Východne sa nachádza Kobyliar (1 271 m n. m.), Veľký Vtáčí vrch (1 121 m n. m.), Malá Hekerová (1 089 m n. m.) a Malý Suchý vrch (1 133 m n. m.), južne Hekerová (1 260 m n. m.), Pod Bukovinami (1 191 m n. m.) a Okrúhly chrbát (1 205 m n. m.), západne Ramzová (1 245 m n. m.), Tri chotáre (1 245 m n. m.), Žobrácka poľana (1 219 m n. m.) a Suchý vrch (1 218 m n. m.) a severne Poľana (961 m n. m.), Veľké sedlo (1 122 m n. m.), Zlatý stôl (1 322 m n. m.) a Drahov (1 136 m n. m.).[2] Oblasť patrí do povodia rieky Hnilec, kde vodu z južných a západných častí odvádza potok Stará voda a z východných Bystrý potok. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva nesúvislý, miestami riedky lesný porast[5], ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít s nízkou vegetáciou je možné pozorovať okolité vrcholy pohoria, no tiež Slanské vrchy, Vysoké a východnú časť Nízkych Tatier, časť Stolických vrchov a vrchy severného Maďarska.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no neďaleko prechádza východným úbočím modro značená trasa zo Starej Vody cez Zlatý stôl (1 322 m n. m.) do sedla Krivé. Tu sa chodník križuje s červeno značenou Cestou hrdinov SNP.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-02-16]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b Volovské vrchy – Krompachy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-02-16]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-02-16]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-02-16]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-02-16]. Dostupné online.