4. návštevná expedícia (ISS)
 Emblém misie | |||||
| Počet členov posádky | 3 | ||||
|---|---|---|---|---|---|
| Dátum štartu | 30. október 2002 3:11 | ||||
| Štartovacia loď | Sojuz TMA-1 | ||||
| Dátum pristátia | 10. november 2002 0:04 UTC | ||||
| Pristávacia loď | Sojuz TM-34 | ||||
| Doba pripojenia | 8 dní, 15 hodín a 43 minút | ||||
| Trvanie misie | 10 dní, 20 hodín a 53 minút | ||||
| |||||
4. návštevná expedícia (skrátene EP-4; rus. Четвертая экспедиция посещения, ЭП-4) na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) bola krátkodobá výprava troch kozmonautov - Sergeja Zaľotina, Franka De Winne a Jurija Lončakova - na stanici, ktorej hlavnou úlohou bola zámena lode Sojuz slúžiacej ako záchranný čln pre stálu posádku stanice.
Posádka
[upraviť | upraviť zdroj]Hlavná
[upraviť | upraviť zdroj]
Sergej Zaľotin (2), veliteľ, CPK
Frank De Winne (1), palubný inžinier 1, ESA- Jurij Lončakov (2), palubný inžinier 2, CPK
V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.
Záložná
[upraviť | upraviť zdroj]- Jurij Lončakov, veliteľ, CPK
- Alexander Lazutkin, palubný inžinier, RKK Energija
Priebeh výpravy
[upraviť | upraviť zdroj]Prípravy
[upraviť | upraviť zdroj]Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) bola od začiatku novembra 2000 trvalo osídlená ľuďmi. Základné posádky stanice boli do havárie Columbie striedané raketoplánmi, ako záchranné člny im slúžili lode Sojuz . Sojuzy bolo nutné po pol roku striedať a vykonať striedanie bol hlavná úloha krátkodobých návštevných expedícií. Štvrté striedanie bolo naplánované na prelome októbra a novembra 2002.
V máji 2001 sa ESA dohodla s Roskosmosom na pravidelnej účasti európskych astronautov v návštevných expedíciach.[1] K letu v októbri-novembri 2002 bol určený belgický astronaut ESA Frank De Winne, jeho misia dostala názov "Odissea".
De Winne začal výcvik v Stredisku prípravy kozmonautov (CPK) vo Hviezdnom mestečku v auguste 2001, od decembra 2001 spolu so skúseným Sergejom Zaľotinom majúcim za sebou dvojmesačnú pobyt na Mire.[2] tretím členom posádky mal byť vesmírny turista - oficiálne účastník kozmického letu - hudobník, sólista americkej skupiny ’N Sync James Lansten «Lanke» Bass.[3] Bass na jar prešiel lekárskymi prehliadkami, od 4. júla 2002 sa pripravoval na let v CPK, 7. augusta bol oficiálne menovaný za tretieho člena posádky, ale už 3. septembra bol vyradený z prípravy pre nesplnenie finančných podmienok kontraktu.[4] Dňa 1. októbra 2002 bol na uvoľnené miesto vybraný veliteľ záložnej posádky Jurij Lončakov, pričom súčasne formálne zostal aj v záložnej posádke.[5]
Priebeh letu
[upraviť | upraviť zdroj]Trojica Zaľotin, De Winne, Lončakov odštartovala do vesmíru 30. októbra 2002 z kozmodrómu Bajkonur v lodi Sojuz TMA-1.[6] Po dvoch dňoch samostatného letu sa 1. novembra o 5:01 UTC spojili so stanicou.[6]
Po spojení sa kozmonauti privítali so stálou posádkou ISS, vyložili náklad na stanicu a začali vedecký program.
Ruskí kozmonauti v experimente Akustika (rus. Акустика) študovali zaťaženie posádky ISS hlukom, program Uragan (rus. Ураган) sledoval rozvinutie metód pozorovania prírodných a technologických katastrof s cieľom zníženia ich následkov, v experimente Diatomeja (rus. Диатомея) sa venovali monitorovaniu morí a oceánov s cieľom vytypovať bioproduktivne oblasti, sledovanie biologickej nebezpečnosti rastu plesní a mikroorganizmov na palube kozmickej stanice bolo obsahom experimentu Biodegradacija (rus. Биодеградация).[7] Zdravie kozmonautov sledovali experimenty Diurez (rus. Диурез) a Biotest (rus. Биотест).[8]
Frank De Winne sa v rámci programu Odissea venoval množstvu rôznorodých prác. V oblasti biotechnológií to bol súbor experimentov Aquarius-B skladajúci sa z experimentu Vitamin D - sledovanie vplyvu beztiaže na mechanizmus pôsobenia vitamínu D na kostné tkanivo cicavcov, experimentu Rhosignal - sledovanie vplyvu beztiaže na signálne molekuly enzýmu GTPasa u ľudských fibroblastov typu RHOSIG a experiment Ramiros - sledovanie vplyvu ťažkých nabitých častíc kozmického žiarenia na najdôležitejšie druhy tkanív cicavcov v podmienkach kozmického letu. Ďalej experiment Message - monitorovanie vplyvu podmienok kozmického letu na mikrobiologickú pohyblivosť a genetické procesy, príprava monokryštálov bielkovín metódou protiprúdnej difúzie - experiment GCF-B (angl. Granada Crystallization Facility - Belgium) a monitorovanie rastu bielkovín metódou protiprúdnej difúzie - experiment Promiss.[7][9]
K piatim lekárskobiologickým experimentom patrili experiment Cardiocog - sledovanie zmien srdcovocievneho systému človeka v podmienkach beztiaže, experiment Neurocog - vplyv podmienok kozmického letu na vnímanie a zapamätanie si pohybov tela v priestore, experiment Sympathy - sledovanie zmien sympatetickej časti nervového systému človeka na základe rozboru žilovej krvi, experiment Virus - odber slín pre zisťovania zmien protivírusovej imunity človeka a experiment Sleep - skúmanie vplyvu podmienok kozmického letu na spánok.[7]
Ďalej sa belgický astronaut venoval sledovaniu prenosu hmoty a koeficientu izotermálnej difúzie v dvoch a trojkomponentných zmesiach kvapalín - experiment DCCO (angl. Diffusion coefficients in Crude Oil), štúdiu tvorby nanoskopických vrstiev zeolitov - experiment Zeogrid a monitorovanie optických javov v atmosfére a ionosfére Zeme viazaných na búrkové a seizmické javy - experiment LSO-B (angl. Lightning and Sprite Observation - Belgium).[7]
Program Odissea zahŕňal aj popularizáciu de Winneho letu pri experimente Video - vyhotovenie videozáznamu jednoduchých fyzikálnych experimentov v beztiaži a experimentu ARISS - rádioamatérske spojenia s belgickými strednými školami.[7]
Po týždennom pobyte na ISS sa dňa 9. novembra 2002 o 20:44 UTC posádka 4. návštevnej expedície v Sojuze TM-34 odpútala od stanice a 10. novembra o 0:04 UTC pristála v severnom Kazachstane, 100 km severovýchodne od Arkalyku.[8]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku 4. návštěvní expedice (ISS) na českej Wikipédii.
- Tento text alebo jeho časť bola prevzatá z článku 2002-050A - Sojuz-TMA 1 (verzia 2010-03-20 13:13:30 UT) uverejneného na stránkach SPACE 40, ktorého autorom je Antonín Vítek
. (licencia GFDL a CC-BY-SA 3.0, povolenie autora)
- ↑ More missions for Europeans Astronauts [online]. ESA, rev. 2002-04-23, [cit. 2010-04-08]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ IVANOV, Ivan, a kol. Космическая энциклопедия astronóm [online]. Moskva: rev. 2009-11-01, [cit. 2010-04-08]. Kapitola Сергей Викторович Залётин. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ ŠAMSUTDINOV, Sergej Chisamovič. Лэнс Басс отстранен от подготовки в ЦПК. Новости космонавтики, október 2002, čís. 10. Dostupné online. ISSN 1561-1078. (po rusky)
- ↑ IVANOV, Ivan, a kol. Космическая энциклопедия astronóm [online]. Moskva: rev. 2007-09-30, [cit. 2010-04-08]. Kapitola James Lansten «Lanke» Bass. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ IVANOV, Ivan, a kol. Космическая энциклопедия astronóm [online]. Moskva: rev. 2009-12-31, [cit. 2010-04-08]. Kapitola Юрий Валентинович Лончаков. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ a b HOLUB, Aleš. MEK. Malá encyklopédia kozmonautiky [online]. REV. 2003-05-25, [cit. 2010-04-08]. Kapitola Sojuz TMA-1. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c d e VÍTEK, Antonín. SPACE 40. Veľká encyklopédia družíc a kozmických sond [online]. Praha: rev. 2010-03-20, [cit. 2010-04-09]. Kapitola 2002-050a - Sojuz-TMA 1. Dostupné online. Archivované 2008-12-16 z originálu. (po česky)
- ↑ a b Ракетно-космическая корпорация "Энергия" имени С.П. Королёва [online]. Moskva: RKK Energija, [cit. 2010-04-09]. Kapitola ЭКСПЕДИЦИЯ МКС-5 ЧЕТВЕРТАЯ РОССИЙСКАЯ ЭКСПЕДИЦИЯ ПОСЕЩЕНИЯ. Dostupné online. Archivované 2010-05-20 z originálu. (po rusky)
- ↑ Experiments in space [online]. ESA, rev. 2002-04-23, [cit. 2010-02-19]. Dostupné online. (po anglicky)
