Expedícia 2
Emblém misie | |||||
Počet členov posádky | 3 | ||||
---|---|---|---|---|---|
Dátum štartu | 8. marec 2001 11:42:09 UTC | ||||
Štartovacia loď | Discovery STS-102 | ||||
Dátum pristátia | 22. august 2001 19:24:06 07:32 UTC | ||||
Pristávacia loď | Discovery STS-105 | ||||
Miesto pristátia | Kennedyho vesmírne stredisko | ||||
Doba pripojenia | 163 dní 8 hodín 13 minút | ||||
Trvanie misie | 167 dní 7 hodín 41 minút | ||||
Počet obehov | 2614 | ||||
Preletená vzdialenosť | ~111 152 720 km | ||||
zľava: James Voss, Jurij Usačov a Susan Helmsová | |||||
| |||||
Expedícia 2 bola druhá posádka dlhodobo obývajúca Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). Veliteľom stanice bol ruský kozmonaut Jurij Usačov, letovými inžiniermi Susan Helmsová a James Voss (obaja USA). Hlavnými cieľmi misie bolo pokračovanie v aktivácii stanice a oživení systémov a tiež zabezpečenie spojenia s raketoplánmi, Sojuzmi a nákladnými loďami Progress.
Posádka
[upraviť | upraviť zdroj]- Jurij Usačov (4), veliteľ ISS – RKA
- Susan Helmsová (5), letový inžinier – NASA
- James Voss (5), letový inžinier – NASA
V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.
Záložná posádka
[upraviť | upraviť zdroj]- Jurij Onufrijenko, veliteľ ISS – RKA
- Dan Bursch, letový inžinier – NASA
- Carl Walz, letový inžinier – NASA
Priebeh misie
[upraviť | upraviť zdroj]Štart, pripojenie k ISS
[upraviť | upraviť zdroj]Raketoplán Discovery odštartoval na let STS-102 z Kennedyho vesmírneho strediska 8. marca 2001 o 11:42:09 UTC. Na palube štartovali na svoju dlhodobú misiu posádka Expedície 2. K ISS sa raketoplán pripojil 10. marca. Dňa 19. marca 2001 došlo k výmene stálych posádok, členovia Expedícia 1 (William Shepherd, Sergej Krikaľov a Jurij Gidzenko) odovzdali stanicu novej posádke a vrátili sa s Discovery na Zem.
V priebehu prvých týždňov pobytu na stanici sa posádka venovala experimentom a oživovaniu ďalších častí stanice. 16. apríla 2001 bola od stanice odpojiť nákladnú loď Progress M-44, ktorá potom zanikla v hustých vrstvách atmosféry. V rámci príprav na prílet raketoplánu Endeavour (STS-100) bol 18. apríla Sojuz TM-31 preparkovaný z portu na spodnej strane modulu Zarja na zadný port modulu Zvezda. Posádka ISS v skafandroch nastúpila do Sojuzu. Loď pilotoval Jurij Usačov. Po kontrole hermetickosti sa posádka opäť vrátila na ISS.
STS-100
[upraviť | upraviť zdroj]Raketoplán Endeavour pri misii STS-100 sa k prednému portu modulu Destiny pripojil 21. apríla 2001 (PMA-2). Astronauti z raketoplánu namontovali na stanicu manipulátor Canadarm 2 SSRMS (angl. Space Station Remote Manipulátor System) a pripojili k ISS viacúčelový logistický modul Raffaello. Náklad z modulu bol presunutý do priestorov ISS. Došlo aj k poruche komunikácia medzi riadiacim centrom a stanicou, riadenie stanice musel prevziať raketoplán. Problém bol do odletu raketoplánu 29. apríla vyriešený.
Sojuz TM-32
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 30. apríla 2001 pristála na spodnom porte modulu Zarja kozmická loď Sojuz TM-32 s posádkou Talgat Musabajev, Jurij Baturin a prvý vesmírny turista Dennis Tito. Cieľom tejto misie bola výmena záchrannej kozmickej lode pripojenej k ISS. Po prenesení nákladu a presunutí tvarovaných sedadiel do staršieho Sojuzu odleteli Musabajev, Baturin a Tito so Sojuzom TM-31 6. mája 2001 späť na Zem.
Posádka ISS sa potom venovala testom manipulátora SSRMS a experimentom. 23. mája 2001 sa k zadnému portu modulu Zvezda pripojila nákladná loď Progress M1-6. Progress na stanicu dopravil 2400 kg nákladu, vrátane pohonných hmôt. Pri testoch manipulátora sa zistilo, že záložný riadiaci systém nepracuje správne. Štart raketoplánu Atlantis (STS-104) bol zatiaľ odložený, pretože pri umiestnení prechodovej komory Quest, ktorú mal raketoplán priviesť, musel byť manipulátor plne funkčný. Technici upravili riadiaci program manipulátora, po ďalších testoch sa už závady neprejavovali a tak bol let raketoplánu povolený.
STS-104
[upraviť | upraviť zdroj]Atlantis sa pri misii STS-104 spojil s ISS 14. júla 2001 a počas troch výstupoch do vesmíru astronauti presunuli z raketoplánu prechodový modul Quest a pripojili ho k modulu Unity. Po úspešnom splnení úloh raketoplán stanicu 22. júla opustil.
STS-105, ukončenie misie
[upraviť | upraviť zdroj]Raketoplán Discovery (STS-105) priletel na ISS 12. augusta 2001. So sebou priviezol nákladný modul Leonardo so zásobami, ktoré boli presunuté do priestorov ISS. Posádka raketoplánu počas dvoch výstupov do vesmíru pokračovala v montáži a zapájaní stanice. Na palube Discovery bola aj nová stála posádka ISS Expedícia 3 (Frank Culbertson, Vladimir Dežurov a Michail Ťurin). Dlhodobé posádky si stanicu odovzdali, členovia Expedície 2 sa stali členmi posádky raketoplánu. Raketoplán sa od stanice odpojil a Usačov, Voss a Helmsová sa s ním dostali 22. augusta 2001 späť na Zem.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Expedícia 2
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Expedice 2 na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Expedícia 2 v MEK (po česky)
- Expedition Two Crew – NASA Archivované 2008-04-22 na Wayback Machine (po anglicky)