Preskočiť na obsah

Abwehrgruppe 218

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Abwehrgruppe 218, známa aj pod krycím menom Edelweiss (Plesnivec) alebo Kampfgruppe Edelweiss, bola nacistická protipartizánska jednotka pôsobiaca počas 2. svetovej vojny na území Slovenska. V období od septembra 1944 do apríla 1945 to bola najaktívnejšia nemecká protipartizánska jednotka na Slovensku pôsobiaca v súčinnosti s Einsatzkomando 14. Sídlo jednotky bolo v Žiline a Kremnici. Mala približne 300 členov a jej veliteľom bol major Erwein von Thun-Hohenstein. Veliteľom slovenského oddielu, ktorý mal približne 130 členov, bol od 15. decembra 1944 Ladislav Nižňanský. Slovenská časť jednotky formálne podliehala vtedajšej slovenskej vláde. V priebehu asi 50 represívnych akcií na strednom a západnom Slovensku zavraždili príslušníci Edelweiss vyše 300 ľudí (väčšinou civilistov) a asi 600 zajatcov odovzdali Nemcom.[1]

Organizácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Jednotka Abwehrgruppe 218 „Edelweiss“ mala asi 300 mužov v 4 oddieloch[2]:

  • tzv. partizánsky oddiel, asi 25 mužov pod priamym velením majora Erweina von Thun-Hohensteina, ktorý velil aj 25 člennej jednotke bývalých partizánov.
  • tzv. ruský (kozácky) oddiel, asi 50 mužov pod vedením šikovateľa (nemecky Waffen-Oberscharfűhrer) Berlisova
  • tzv. kaukazský oddiel, asi 50 mužov pod vedením šikovateľa Chana
  • tzv. slovenský oddiel, asi 131 mužov pod vedením kapitána Nižňanského. Slovenská časť jednotky formálne podliehala vtedajšej slovenskej vláde.[3]
    • 1. čata Tomík Ján (*26.10.1897)
    • 2. čata Maťko Karol (*1.1.1912)
    • 3. čata Hodas Pavol (*16.12.1908)
    • 4. čata Gúrsky Bartolomej (*26.8.1923)

Vznik, výzbroj a sídlo

[upraviť | upraviť zdroj]

Vytvorením protipartizánskej jednotky bol v septembri 1944 vo Viedni poverený skúsený dôstojník major gróf Erwein von Thun-Hohenstein. Thun-Hohenstein mal už predtým skúsenosti s vytváraním podobných jednotiek na území ZSSR, pôsobil tiež v jednotke Abwehru Brandenburg. Protipartizánska jednotka niesla krycí názov Edelweiss (nemecký názov kvetu plesnivec alpínsky). Pôvodných 30 nemeckých vojakov, ktorý pochádzali zväčša z horských a výsadkových jednotiek divízie Brandenburg, naverbovali ďalších asi 100 ľudí zo zajateckých a koncentračných táborov.[4] Mužstvo tvorili rôzne národnosti občanov ZSSR, Ukrajinci, príslušníci kaukazských národov, Nemci.

Jednotka sa formovala v posledných septembrových dňoch roku 1944 v Nemcami okupovanej Žiline (v Krasňanoch pri Varíne). Slováci (občania Slovenskej republiky). Slováci pridelení k jednotke boli dobrovoľníkmi vybranými spomedzi bývalých príslušníkov Špeciálnej jednotky Slovenskej pracovnej služby - SPS (trojmesačné dobrovoľnícke pracovné nasadenie). Slovenský oddiel mal okolo 220 mužov. 131 Slovákov z SPS robili protipartizánske akcie už v novembri 1944, no oficiálne sa pričlenili k Edelweissu až v decembri 1944 po trojmesačnom špeciálnom výcviku a to prísahou Führerovi. Okrem týchto Slovákov, ktorým velil kpt. Nižňanský, ktorý bol aj príslušník štábu bolo do jednotky naverbovaných asi 25 bývalých partizánov a bývalých povstaleckých vojakov (všetci okrem jedného Čecha boli Slováci). Tí slúžili najmä na prieskum a provokácie a preto im bolo ponechané ich partizánske resp. vojenské oblečenie.[5] Slovenský oddiel najprv viedol strážnu službu pri Budatíne a budoval zákopy pri Varíne, neskôr výcvik smeroval k protipartizánskej službe, najmä nácviku prečesávania lesov a nočných poplachov. Slovenský oddiel bol za súčasť Abwehrgruppe 218 prijatý po úspešných protipartizánskych akciách v priestore Počúvadlo a Jabloňovce-Nová Baňa v druhej polovici roku (novembri) 1944[6].

Stále oporné stanovište mala skupina v Žiline, no v decembri 1944 už[5] sídlom jednotky boli kasárne vybudované v Kremnici v roku 1935[7], ktoré od roku 1957 slúžia ako psychiatrická liečebňa[8], dnes ako Psychiatrická nemocnica Prof. Matulaya v Kremnici[9]. 15. decembra 1944 prebral po Martinovi Kaniokovi velenie slovenského oddielu Ladislav Nižňanský, ktorý skladal prísahu fúhrerovi v Kremnici.[5]

Príslušníci Abwehrgruppe 218 boli dobre vyzbrojení a vybavení. Používali výzbroj nemeckej, československej a sovietskej výroby. Nosili nemecké aj slovenské uniformy. Väčšina mužstva bola vyzbrojená československými puškami vz. 24 menej nemeckými Kar98k. Vojaci boli vyzbrojení aj granátmi a niesli mnoho podporných zbraní, vrátane relatívne veľkého počtu guľometov. Jednotka mala aj mínometnú čatu.

Taktika

[upraviť | upraviť zdroj]

Edelweiss tvorili bývalí bielogvardejci a vlasovovci, ale aj bývalí slovenskí povstaleckí vojaci a partizáni, ktorých vyberal a preveroval Nižňanský. Nálada v jednotke sa stále sledovala a dá sa povedať, že mužstvo tvorili skoro samí ideoví fašisti alebo žoldnieri.[5] Samotný Nižňanský sa najprv zapojil do SNP, padol do nemeckého zajatia a potom aktívne kolaboroval s nacistami. Činnosť pozostávala najmä z výzvednej činnosti a potom dostať sa medzi partizánov a ilegálnych pracovníkov a likvidovať ich.[10] Abwehrgruppe 218 si na tento účel udržiavala sieť informátorov.[5] S informátormi formovali aj falošné provokatérske partizánske oddiely, zložené z príslušníkov viacerých národností, ktoré mali za úlohu dezorientovať obyvateľstvo a diskreditovať skutočných partizánov lúpežami, násilnosťami a vraždami.[11][12]

Najčastejšia taktika operácií bola takáto: skupina členov Edelweiss prezlečených za partizánov prenikla k partizánskej skupine. Pobudla s ňou zopár dní a potom vyslala spojku so správou o polohe a sile oddielu na štáb. Ten vyslal ostatných vojakov na zásah. Zatiaľ čo hlavné sily útočili, prezlečení "partizáni" rozsievali medzi skutočnými partizánmi paniku a útočili na nich a nedovolili im ustúpiť.[5]

Protipartizánske akcie[13]

[upraviť | upraviť zdroj]

Do polovice marca 1945 Abwehrgruppe 218 uskutočnila asi 50 akcií proti povstalcom. Medzi významné akcie jednotky patrilo aj zajatie príslušníkov styčných misií západných Spojencov OSS pod vedením poručíka Jamesa Holt Greena a SOE majora Johna Sehmera 26. decembra 1944 v chate nad Polomkou v oblasti Veľkého boku v Nízkych Tatrách.[14] Za túto akciu bolo velenie jednotky zvlášť pochválené H. Himmlerom.

Napadli partizánmi vyprázdnené dediny Kľak (21. januára 1945) a Ostrý Grúň (24. januára 1945). Pozri Masaker v Kľakovskej doline. Tieto prepady, pri ktorých došlo k brutálnym masovým vraždám civilného obyvateľstva (zavraždenie 146 civilistov) sú považované za jedny z najbrutálnejších nacistických protipartizánskych akcií na území Slovenska.[15]

Vo februári 1945 za zavraždenie skupiny Židov nad obcou Kšinná.[14]

4. januára 1945 nemecké oddiely prepadli obec Prochot. Zajali 12 partizánov a 42 civilistov, ktorých odvliekli do Kremnice, kde ich popravili.[16]

Ďalšou známou akciou bol prepad partizánov 2. čs. partizánskej brigády 27. februára 1945 v okolí Lubiny, pri ktorom padol veliteľ partizánskej brigády Miloš Uher.

Ústup a porážka

[upraviť | upraviť zdroj]

V dôsledku postupu sovietskych, československých a rumunských vojsk bol oddiel stiahnutý smerom na Makov. V jednotke sa množili dezercie, najmä Slovákov. Väčšina Slovákov chcela zostať v krajine a vrátiť sa do svojich domovov, zatiaľ čo Nemci a príslušníci národov ZSSR ustupovali rozhodnutí vzdať sa západným Spojencom. Koncom apríla 1945 sa jednotka presunula do Vsetína, kde spolu s ďalšími nemeckými jednotkami začala ústup smerom na Olomouc-Tábor a napokon 5. mája došla do Českých Budějovíc. Tu bol major Thun-Hohenstein 9. mája 1945 zajatý sovietskymi jednotkami a 12. februára 1946 popravený guľkou do tyla v maďarskom Šoproni.

Súvislosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Jednotka Edelweiss vznikla ako súčasť Abwehru, čo bola vojenská spravodajská služba armády (Wehrmachtu). Koncom roku 1944 Hlavný ríšsky bezpečnostný úrad (RSHA), pod ktorý pôvodne patrili zložky SD, Gestapo a Kripo začalo preberať najprv Allgemeine-SS a potom aj Abwehr, ale ten si ponechal svoju organizačnú štruktúru. Jednotke Edelweiss boli ponechané hodnosti a štruktúra Wehrmachtu a to nielen pri Slovákoch, ale aj pri nemeckých vojakoch[4] napriek tomu, že nemali hodnosti SS spolupracovali s SS.

Koncom roku 1944 (13.9.1944) bol Otto Skorzeny poverený vytvorením takzvaných stíhacích zväzov SS (SS-Jagdverbänd). Tieto zvláštne oddiely mali uskutočňovať protipartizánske akcie a rôzne druhy sabotážnych akcií za nepriateľskými líniami. Na Slovensku a Morave od jari 1945 pôsobil stíhací zväz SS Juhovýchod. Jeho súčasťou bola stíhacia skupina SS Slovensko, ktorá sa skladala z jednotiek okrem Abwehrgruppe 218- Edelweiss z podobných oddielov: SS-Jagdgruppe 232 Slowakei známa ako „Josef“ a oddiel „Schneewitchen“.[17]

Nižňanského prípad bol v neprítomnosti v roku 1962 riešený Okresným súdom v Banskej Bystrici. V procese zohralo úlohu aj svedectvo očitých svedkov. V procese proti Nižňaskému v roku 2001 bol jediným svedkom ochotným proti nemu svedčiť Ján Repašský[18], ktorý tvrdil, že Nižňaský sa osobne podieľal na zločinoch spáchaných v Kľaku a Ostrom Grúni. Nižňanský bol odsúdený na trest smrti v neprítomnosti. 24 slovenských vojakov Edelweiss bolo v rokoch 1962 a 1963 odsúdených na 12–15 rokov väzenia. Vtedy dostal Repašský trest 8[18] alebo 9 rokov.

Dňa 16. januára 2004 Ladislava Nižňanského v nemeckom Mníchove zatkli pre podozrenie z účasti na vraždách z konca druhej svetovej vojny. Úspešne sa bránil tak že odmietol svoju účasť na všetkých obvineniach a súd ho v roku 2005 zbavil viny.[12]

V roku 2006 v knihe Jána Štrassera Som herečka priznala známa slovenská herečka Zdena Studenková skutočnosť, že jej otec Gustáv bojoval s touto vojenskou jednotkou proti partizánom. V roku 1963 ho kvôli tomu zavreli do väzenia. Dostal 8 rokov nepodmienečne, ale v roku 1968 ho prepustili na amnestiu.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Abwehrgruppe 218. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 36.
  2. ↑ Potocký, P.. Slovenskí dobrovoľníci v špeciálnych jednotkách Otta Skorzenyho II. [online]. druhasvetova.sk, 01.10.2006, [cit. 2013-08-26]. Dostupné online. Archivované 2007-10-12 z originálu.
  3. ↑ Kauza Nižňanský: Repaský pokračuje v protichodných vyjadreniach [online]. TASR, [cit. 2020-04-14]. Dostupné online.
  4. ↑ a b Abwehrgruppe 218 a Waffen SS na Slovensku : Diskuse o WW2 [online]. Valka.cz, 2004-06-16, [cit. 2023-06-09]. Dostupné online. (po česky)
  5. ↑ a b c d e f Abwehrgruppe 218 a Waffen SS na Slovensku : Diskuse o WW2 [online]. https://www.valka.cz, [cit. 2020-04-14]. Dostupné online. (po česky)
  6. ↑ Stanislav, J. Represálie nacistov a príslušníkov Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy na Slovensku koncom druhej svetovej vojny [online]. muzeumsnp.sk, [cit. 2013-08-26]. Dostupné online. Archivované 2013-10-02 z originálu.
  7. ↑ Kremnica, Kasárny Kremnica [1935-2011] : Vojenské objekty [online]. https://www.valka.cz, [cit. 2020-04-14]. Dostupné online. (po česky)
  8. ↑ V kremnickej psychiatrii sa vystriedali tisícky pacientov, stovky sestier a desiatky lekárov [online]. Pravda.sk, 2019-05-18, [cit. 2020-04-14]. Dostupné online.
  9. ↑ Psychiatrická nemocnica Prof. Matulaya v Kremnici [online]. www.pnkca.sk, [cit. 2020-04-14]. Dostupné online.
  10. ↑ Kaniok, Martin: Spomienky na povstanie - Povstanie '44 – je čo oslavovať? [online]. www.29august1944.sk, [cit. 2020-04-15]. Dostupné online.
  11. ↑ CSÉFALVAY, František. Slovensko a druhá svetová vojna. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2000, 427 strán
  12. ↑ a b Nositeľa nacistického kríža pred doživotím zachránila smrť [online]. TASR, [cit. 2023-06-09]. Dostupné online.
  13. ↑ Edelweiss nie je len plesnivec [online]. 2023-05-14, [cit. 2023-06-09]. Dostupné online.
  14. ↑ a b CSÉFALVAY, František. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013. Dostupné online. S. 181. Archivované z originálu.
  15. ↑ Lacko, M.: Slovenské národné povstanie 1944. Bratislava, Slovart, 2008, s. 177
  16. ↑ Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 426
  17. ↑ Potocký, P. Slovenskí dobrovoľníci v špeciálnych jednotkách Otta Skorzenyho II.. druhasvetova.sk, 01.10.2006, [cit. 2014-02-09].
  18. ↑ a b Repaský: Nižňanský dával príkazy na vraždenie [online]. Petit Press, [cit. 2023-01-22]. Dostupné online.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Abwehrgruppe_218&oldid=7839775“