Acesulfám draselný
| Acesulfám K | |||||||||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||
| Sumárny vzorec | C 4 H 4 KNO 4 S | ||||||||||||||||||||||||
| Systematický názov | 6-metyl-1,2,3-oxatiazín-4(3H)-ón-2,2-dioxid draselný | ||||||||||||||||||||||||
| Synonymá | acesulfam K, acesulfám draselný, acesulfam draselný, Ace K | ||||||||||||||||||||||||
| Vzhľad | biely kryštalický prášok | ||||||||||||||||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||
| Molárna hmotnosť | 201,242 g/mol | ||||||||||||||||||||||||
| Teplota varu | 225 °C | ||||||||||||||||||||||||
| Hustota | 1,83 g/cm3 | ||||||||||||||||||||||||
| Rozpustnosť | 270 g/L (voda, 20 °C) > 1000 g/L (voda, 100 °C) 100 g/l (50% etanol) | ||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||
| Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||
| Číslo CAS | 55589-62-3 | ||||||||||||||||||||||||
| ChemSpider | 55940 | ||||||||||||||||||||||||
| SMILES | [K+].C\C1=C\C(=O)[N-]S(=O)(=O)O1 | ||||||||||||||||||||||||
| 3D model (JSmol) | Interaktívny 3D model | ||||||||||||||||||||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||
Acesulfám K alebo acesulfam draselný je draselná soľ 6-metyl-1,2,3-oxatiazín-4(3H)-ón-2,2-dioxidu, ktorá sa používa ako neenergetické sladidlo, s priradeným kódom E950.[1][2] Je približne 200× sladší ako sacharóza.[3][4] Jeho sladivosť sa rovná sladivosti aspartámu, je polovičná v porovnaní so sacharínom a štvrtinová oprotisukralóze.[5] Acesulfám K je predávaný pod obchodnými značkami Sunnet a SweetOne.[5]
História
[upraviť | upraviť zdroj]Acesulfám K bol objavený v roku 1967 v nemeckej firme Hoechst (dnes Nutrinova) Claussom a Jensenom. JECFA (The Joint FAO/WHO Expert Committee on Food Additives) vyhodnotila acesulfám K ako bezpečný v roku 1983.[3] Americká FDA povolila jeho používanie v roku 1988.[3]
Použitie
[upraviť | upraviť zdroj]Sladidlo sa používa v širokom sortimente potravín. Používa sa v diabetických výrobkoch, žuvačkách, nealkoholických nápojoch, cukrovinkách, mrazených krémoch, majonézach, horčici a iných. Vďaka tepelnej stabilite sa používa v cukrárskej a pekárskej výrobe. Môžu ho tiež obsahovať farmaceutické produkty, výrobky ústnej hygieny či krmivo pre zvieratá.[chýba zdroj]
Kvôli horkej chuti sa vyskytuje v spojení s inými sladidlami, najčastejšie aspartámom a sukralózou. Ich kombinácia zabezpečí chuť porovnateľnú s chuťou sacharózy.[6]
Vlastnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Chemicky ide o draselnú soľ 6-metyl-1,2,3-oxatiazín-4(3H)-ón-2,2-dioxidu.[7] Acesulfám K je biely, kryštalický prášok bez zápachu.[8] Jeho hustota je 1,83 g/cm3. Pri izbovej teplote je dobre rozpustný vo vode – rozpustnosť pri 20 °C sa pohybuje okolo 270 g/l vody. Rozpustnosť sa zvyšuje s rastúcou teplotou – pri 100 °C sa rozpustí viac ako 1000 g v litri vody. V alkohole je acesulfám K omnoho menej rozpustný – 100 g/l v 50% etanole.[9] Acesulfám K je stabilný aj za vyšších teplôt.[10]
Bod topenia sa pohybuje vysoko nad hodnotou 200 °C. Rozkladom vzniká acetón, oxid uhličitý, amónny katión, sulfát a amidosulfonát.[7] Má takmer neobmedzenú trvanlivosť, pokiaľ je uchovávaný čistý, v tuhom skupenstve a pri izbovej teplote. Je tiež odolný voči nízkym hodnotám pH, kvôli čomu sa môže používať aj vo veľmi kyslých nápojoch.[11] Jeho ďalšou výhodu je nástup sladkej chuti, ktorý je rýchlejší ako v prípade ostatných sladidiel. Sladká chuť nepretrváva dlhšie ako vlastná chuť jedla. V ľudskom tele nie je metabolizovaný, preto ho radíme medzi nízkokalorické sladidlá. V tráviacom trakte sa rýchlo vstrebáva, ale tiež sa v nezmenenej podobe rýchlo vylúči, prevažne močom.[9] Z tohto dôvodu nevyvoláva glykemickú odpoveď.[12]
Účinky na zdravie
[upraviť | upraviť zdroj]Akceptovateľný denný príjem (ADI, z anglického accepted daily intake) je množstvo látky v potravinách alebo nápojoch, vyjadrené na kilogram telesnej hmotnosti, ktoré môže byť prijímané počas celého života bez akéhokoľvek rizika pre zdravie.[13] Pre acesulfám K bol ADI stanovený organizáciami FDA a JECFA (The Joint FAO/WHO Expert Committee on Food Additives) na 0 – 15 mg/kg telesnej hmotnosti/deň. SCF (Vedecký výbor pre potraviny – Scientific Committee on Food) povoľuje ADI na 9 mg/kg/deň.[14] Akceptovateľný denný príjem u detí je nižší, stanovený na 3 – 9 mg/kg/deň.[3]
Acesulfám K a jeho účinky na zdravie boli sledované v niekoľkých štúdiách. SCF vydal záver o bezpečnosti tohto sladidla tvrdiac, že acesulfám K nie je škodlivý, pretože neboli preukázané žiadne mutagénne účinky počas doby jeho užívania. Podľa ich vyjadrenia z roku 2000 nie sú nutné ďalšie štúdie, v ktorých by sa zisťovala toxicita, karcinogenita alebo mutagenita.[5]
V experimentoch in vivo sa ukázalo, že acesulfám K zvyšuje sekréciu inzulínu, ale bez zmeny hladiny glukózy v krvi. Tento účinok však bol pozorovaný pri užití veľkého množstva sladidla (ekvivalent 10 g pre priemerného človeka).[15]
Štúdie zaoberajúce sa bezpečnosťou konzumácie sladidiel počas tehotenstva, vrátane acesulfámu K, prebiehajúce na potkanoch tvrdia, že aj pri podávaní vysokých dávok nemá acesulfámu K vplyv na plodnosť, veľkosť, hmotnosť, rast či úmrtnosť plodu. Acesulfám K je teda zaradený medzi neenergetické sladidlá, ktoré nie sú nebezpečné ani počas tehotenstva.[3]
Je preskúmaný aj metabolizmus acesulfámu K. Výskumy prebiehali na psoch, potkanoch a ošípaných. Sladidlo bolo okamžite vstrebané a vylúčené z tela v nezmenenej podobe. Po podaní 30 mg acesulfámu K človeku bola maximálna koncentrácia v krvi nameraná po 1 – 1,5 hodine. Polčas eliminácie bol stanovený na 2 – 2,5 hod. Podľa farmakokinetických štúdii sa vylúči 95 % acesulfámu K v nezmenenej podobe, preto ho možno považovať za neenergetické sladidlo.[3] Aj keď sladidlo nesie v názve K, teda draslík, jeho konzumácia príjem draslíka neovplyvňuje.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Current EU approved additives and their E Numbers [online]. [Cit. 2016-10-27]. Dostupné online.
- ↑ ZDRAVOPEDIA.SK. E950 - Acesulfam K [online]. Zdravopedia.sk, [cit. 2023-07-13]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g Position of the American Dietetic Association: Use of Nutritive and Nonnutritive Sweeteners [online]. [Cit. 2016-10-27]. Dostupné online.
- ↑ acesulfam draselný. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 38.
- ↑ a b c Acesulfam K [online]. [Cit. 2016-10-27]. Dostupné online.
- ↑ Artificial sweeteners – a review [online]. [Cit. 2016-10-27]. Dostupné online.
- ↑ a b KOPŘIVOVÁ, Monika. Sladidla ve výživě člověka [online]. Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně, 2012, [cit. 2016-10-27]. Dostupné online.
- ↑ Acesulfame Potassium [online]. IPCS INCHEM, [cit. 2016-10-27]. Dostupné online.
- ↑ a b Alternative Sweeteners [online]. [Cit. 2016-10-27]. Dostupné online. Archivované 2016-10-27 z originálu.
- ↑ Náhradní sladidla [online]. 2013, [cit. 2016-10-27]. Dostupné online.
- ↑ Commercial, Synthetic Nonnutritive Sweeteners [online]. [Cit. 2016-10-27]. Dostupné online.
- ↑ Position of the American Dietetic Association: Use of Nutritive and Nonnutritive Sweeteners [online]. Journal of THE AMERICAN DIETETIC ASSOCIATION, 2004, [cit. 2016-10-27]. Dostupné online.
- ↑ Q&As on Acceptable Daily Intakes (ADIs) [online]. [Cit. 2016-10-27]. Dostupné online. Archivované 2016-10-28 z originálu.
- ↑ O'BRIEN NABORS, Lyn. Alternative Sweeteners [online]. [Cit. 2016-10-27]. Dostupné online. Archivované 2016-10-27 z originálu.
- ↑ The Effect of Artificial Sweetener on Insulin Secretion 1. The Effect of Acesulfame K on Insulin Secretion in the Rat (Studies In Vivo) [online]. [Cit. 2016-10-27]. Dostupné online.