Sukralóza
| Sukralóza | |||||||||||
 | |||||||||||
 | |||||||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||||||
| Sumárny vzorec | C12H19Cl3O8 | ||||||||||
| Synonymá | E 955 | ||||||||||
| Vzhľad | Biely prášok so silne sladkou chuťou | ||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||
| Molárna hmotnosť | 397,64 g⋅mol-1 | ||||||||||
| Teplota topenia | 125 °C | ||||||||||
| Hustota | 1,69 g/cm3 | ||||||||||
| Rozpustnosť | 283 g/dm3 (vo vode pri 20°C) | ||||||||||
| |||||||||||
| Ďalšie informácie | |||||||||||
| Číslo CAS | 56038-13-2 | ||||||||||
| EINECS číslo | 259-952-2 | ||||||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||
Sukralóza je potravinárska prídavná látka s E číslom E 955, ktorá sa používa ako umelé sladidlo. Je bezkalorická, pretože z nej telo dokáže po prijatí spracovať len drobné množstvo. Taktiež neovplyvňuje hladinu krvného cukru a ani inzulínu[1] a preto je vhodná aj pre diabetikov.[2] Nespôsobuje ani tvorbu zubného kazu.[3] V porovnaní s aspartámom a taktiež s acesulfámom draselným je 3-krát slaďšia, 2-krát sladšia ako sacharín a približne 320 až 1000-krát sladšia než sacharóza[4] (bežný kuchynský cukor). Svojou štruktúrou je sukralóza podobná sacharóze, ale 3 hydroxylové skupiny sú nahradené atómom chlóru.
Sukralóza je stabilná pri zvýšených teplotách a aj v širokom rozpätí pH a preto je vhodná aj na varenie rôznych jedál.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Sukralóza bola vynájdená v roku 1976 vedcami z anglickej firmy Tate & Lyle, ktorí spolupracovali s anglickými vedcami Leslie Houghom a Shashikant Phandisom[5], keď skúmali využitie sacharózy a jej syntetických derivátov. Hough vtedy povedal Phandisovi aby "odskúšal" chlórovaný derivát, pod čím on rozumel, že ho má ochutnať.[6] Keď tak spravil, zistil, že zlúčenina má silne sladkú chuť. Firma Tate & Lyle si nechala sukralózu ešte toho roku patentovať. Poprvýkrát bola povolená na použitie až v roku 1991 v Kanade a následne v Austrálii v roku 1993, v Novom Zélande v roku 1996, v USA v roku 1998 a v EÚ v roku 2004.
Zdravie a bezpečnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Sukralóza je bezpečná podľa viacerých inštitúcií zodpovedných za potravinársku bezpečnosť ako napríklad FDA, vedecký výbor pre potraviny Európskej Únie.
Podľa CDA je bezpečné denné množstvo sukralózy 9 mg/kg telesnej hmotnosti.[7] Tomu, že sukralóza je bezpečná nasvedčuje taktiež to, že vedľajšie účinky sa začínajú objavovať až pri konzumácii viac než 1500 mg/kg telesnej hmotnosti sukralózy za deň.[8]
Väčšina sukralózy prijatej do tela tráviacou sústavou jednoducho prejde, bez toho aby sa vstrebala a v nezmenenej podobe sa vylučuje v stolici. Pri prechode cez črevá sa absorbuje 11 - 27 % z prijatej sukralózy[9], tú však z krvi odstraňujú obličky a vylučuje sa v moči, pričom v krvi zostáva 20 - 30 % zo vstrebanej sukralózy, ktorá sa následne v tele metabolizuje[9]. To znamená, že z celkového zkonzumovaného množstva sa v tele spracuje iba 2 - 8 %.
Aj keď je sukralóza vhodná aj pre diabetikov, niektoré sukralózové sladidlá obsahujú okrem samotnej sukralózy aj iné látky ako napríklad dextróza a maltodextrín, ktoré môžu ovplyvniť hladiny inzulínu.
Určité výskumy na zvieratách naznačujú istú spojitosť medzi sukralózou a úbytkom prospešných črevných baktérií, čo by mohlo viesť k tráviacim ťažkostiam.[10]
Kalorické hodnoty
[upraviť | upraviť zdroj]Aj keď je sukralóza bezkalorická, sukralózové sladidlá obsahujú často aj iné látky ako dextróza a maltodextrín, ktoré pridávajú približne 2 - 4 kalórie na jednu čajovú lyžičku takéhoto sladidla.
Podľa istého výskumu sukralóza v mozgu nedokáže aktivovať dopamínové dráhy, čím sa človeku nedostane pocit uspokojenia chuti na cukor a takýto človek môže stále vyhľadávať vysoko kalorické sladké jedlá na uspokojenie chuti na cukor.[11]
Vplyv na životné prostredie
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa istého výskumu dokážu niektoré mikroorganizmy v životnom prostredí sukralózu rozkladať.[12]
Podľa švédskeho výskumu sa sukralóza z odpadových vôd nedá efektívne odstrániť ani v čistiarni odpadovej vody a vo vode odchádzajúcej z takejto čistiarne sa sukralóza nachádza v koncentrácii v rozmedzí niekoľkých μg/l.[13] Pri takejto koncentrácii nie sú známe žiadne ekotoxické účinky, no Švédska agentúra na ochranu životného prostredia varuje, že hladiny sukralózy v životnom prostredí sa môžu zvyšovať, ak sa táto zlúčenina bude v prírode rozkladať len pomaly.
Pri zahrievaní na vysoké teploty (>350 °C) v kovových nádobách sa môžu vo vznikajúcom dyme uvoľňovať polychlórované dibenzo-p-dioxíny a iné perzistentné organické látky znečisťujúce životné prostredie.[14]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ BLOOM, S. R.; FROST, G. S.; GHATEI, M. A.. Effects of oral ingestion of sucralose on gut hormone response and appetite in healthy normal-weight subjects. European Journal of Clinical Nutrition, 2011-04, roč. 65, čís. 4, s. 508–513. Dostupné online [cit. 2019-03-05]. ISSN 1476-5640. DOI: 10.1038/ejcn.2010.291. (po anglicky)
- ↑ PI-SUNYER, F. Xavier; TROUT, J. Richard; SHAMOON, Harry. Lack of effect of sucralose on glucose homeostasis in subjects with type 2 diabetes. Journal of the American Dietetic Association, 2003-12-01, roč. 103, čís. 12, s. 1607–1612. Dostupné online [cit. 2019-03-05]. ISSN 0002-8223. DOI: 10.1016/j.jada.2003.09.021. (English)
- ↑ FOOD AND DRUG ADMINISTRATION, HHS. Food labeling: health claims; dietary noncariogenic carbohydrate sweeteners and dental caries. Final rule. Federal Register, 2006-03-29, roč. 71, čís. 60, s. 15559–15564. PMID: 16572525. Dostupné online [cit. 2019-03-05]. ISSN 0097-6326.
- ↑ Wayback Machine [online]. web.archive.org, 2014-11-29, [cit. 2019-03-05]. Dostupné online. Archivované 2014-11-29 z originálu.
- ↑ Sucralose [online]. [Cit. 2019-03-05]. Dostupné online. Archivované 2018-09-20 z originálu. (po anglicky)
- ↑ GRATZER, Walter. Eurekas and Euphorias: The Oxford Book of Scientific Anecdotes. [s.l.] : OUP Oxford, 2002-09-26. Google-Books-ID: 4eTIxt6sN2oC. Dostupné online. ISBN 9780191579295. (po anglicky)
- ↑ Wayback Machine [online]. web.archive.org, 2009-02-05, [cit. 2019-03-05]. Dostupné online. Archivované 2009-02-05 z originálu.
- ↑ ScienceDirect [online]. www.sciencedirect.com, [cit. 2019-03-05]. Dostupné online.
- ↑ a b Wayback Machine [online]. web.archive.org, 2015-04-02, [cit. 2019-03-05]. Dostupné online. Archivované 2015-04-02 z originálu.
- ↑ SCHIFFMAN, Susan S.; ROTHER, Kristina I.. Sucralose, A Synthetic Organochlorine Sweetener: Overview of Biological Issues. Journal of Toxicology and Environmental Health. Part B, Critical Reviews, 2013-9, roč. 16, čís. 7, s. 399–451. PMID: 24219506 PMCID: PMC3856475. Dostupné online [cit. 2019-03-05]. ISSN 1093-7404. DOI: 10.1080/10937404.2013.842523.
- ↑ YANG, Qing. Gain weight by "going diet?" Artificial sweeteners and the neurobiology of sugar cravings: Neuroscience 2010. The Yale Journal of Biology and Medicine, 2010-6, roč. 83, čís. 2, s. 101–108. PMID: 20589192 PMCID: PMC2892765. Dostupné online [cit. 2019-03-05]. ISSN 1551-4056.
- ↑ LABARE, Michael P.; ALEXANDER, Martin. Biodegradation of sucralose, a chlorinated carbohydrate, in samples of natural environments. Environmental Toxicology and Chemistry, 1993, roč. 12, čís. 5, s. 797–804. Dostupné online [cit. 2019-03-05]. ISSN 1552-8618. DOI: 10.1002/etc.5620120502. (po anglicky)
- ↑ Measurements of Sucralose in the Swedish Screening Program 2007, Part I; Sucralose in surface waters and STP samples (po anglicky)
- ↑ ZHENG, Minghui; JICHENG HU; LIU, Guorui. Polychlorinated dibenzo-p-dioxins and dibenzofurans formed from sucralose at high temperatures. Scientific Reports, 2013-10-15, roč. 3, s. 2946. Dostupné online [cit. 2019-03-05]. ISSN 2045-2322. DOI: 10.1038/srep02946. (po anglicky)