Preskočiť na obsah

Adhémar z Le Puy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Adhémar z Le Puy
Miniatúra zobrazujúca Adhémara z Le Puy ako nesie svätú kopiju počas jednej z križiackych bitiek, Histoire d'Outremer (od Viliama z Týru), č. 12, folio 29, 13. storočie, British Library, Londýn
Miniatúra zobrazujúca Adhémara z Le Puy ako nesie svätú kopiju počas jednej z križiackych bitiek, Histoire d'Outremer (od Viliama z Týru), č. 12, folio 29, 13. storočie, British Library, Londýn
Funkcie a tituly
Biskup Le Puy
1077 – 1098
Predchodca Étienne de Polignac Pons de Tournon Nástupca
Biografické údaje
Narodeniepred 1055
Valentinois, Francúzske kráľovstvo
Úmrtie1. august 1098 (43 rokov)
Antiochia
Svätenia
Odkazy
Spolupracuj na Commons Adhémar z Le Puy

Adhémar z Le Puy[1] ([adémar z lpvi]; iné mená pozri nižšie; * pred 1055 – † 1. august 1098, Antiochia) bol biskup z juhofrancúzskeho mesta Le Puy en-Velay, pápežský legát a duchovný vodca prvej križiackej výpravy.

Mená

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Adhemar z Puy[2] [ademar z pvi]
  • Adimar de Puy[3] [adimar d pvi]
  • Adhémar z Monteil[4][5] [adémar z montej]
  • Adémar de Monteil[6], Adhémar de Monteil[7] [adémar d montej]
  • Adhemar de Montreil[8] [ademar d montrej]
  • franc. Adhémar/Adémar/Aimar/Aelarz de Monteil[9]

Život

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa pred rokom 1055 do provensálskej šľachtickej rodiny. Okolo roku 1080 bol zvolený za biskupa v Le Puy a presadzoval gregoriánsku reformu. Medzi jeho najväčších podporovateľov patril budúci pápež Urban II. a tiež Raimond z Toulouse. Po koncile v Clermonte a vyhlásení prvej križiackej výpravy prejavil mimoriadny záujem, v dôsledku čoho sa stal pápežovým zástupcom na výprave.[10] Je však pravdepodobné, že sa nejednalo o úplne spontánny krok v reakcii na pápežov prejav, ale o vopred dohodnutú akciu. Ďalším argumentom pre Adhémarovu aktívnu účasť na výprave malo byť aj to, že už skôr v rokoch 1086 a 1087 podnikol púť do Jeruzalema.[11] Počas výpravy bol súčasťou oddielu Raimonda z Toulouse. Kým svetskí vodcovia často súperili o hlavné vedenie výpravy, Adhémara všetci rešpektovali ako jej duchovného vodcu.

Cestou do Konštantínopola sa túlal vzdialený od hlavnej križiackej armády, kvôli čomu bol prepadnutý a okradnutý Pečenehmi. Kým sa však lúpežníci bili o korisť, všimli si ich ďalší križiaci, ktorí Adhémara oslobodili.[12] Po tomto incidente zostal zotavujúci sa Adhémar v neďalekom Solúne a k výprave sa pripojil neskôr.[13] Zúčastnil sa vyjednávaní s byzantským cisárom Alexiom I. a viackrát počas výpravy zohral kľúčovú rolu pri obnove morálky vo vojsku. Počas obliehania Antiochie zorganizoval trojdenný pôst,[14] tiež nariadil križiakom oholiť sa a nosiť na svojom odeve kríž aby sa medzi sebou na bojisku spoznali. Po dobytí Antiochie a následnom obľahnutí mesta Korbughom zorganizoval procesiu mestom, ale nechal tiež zamknúť brány, aby vystrašení križiaci nemohli utiecť. Sám mal veľké pochybnosti o pravosti nálezu kopije, ktorou mal byť prebodnutý Ježiš visiaci na kríži. Verejne však nálezcu Petra Bartolomea nespochybnil, naopak prispel k tomu, aby križiaci v pravosť relikvie verili a to aj napriek tomu, že podobná relikvia už existovala v Konštantínopole. Sám tak túto kopiju niesol v jednej z neskorších bitiek.[12]

Po Korbughovej porážke sa rozhodol usporiadať poradu, na ktorej sa malo rozhodnúť o ďalšom vedení výpravy, avšak 1. augusta 1098 zomrel, pravdepodobne na týfus.[15] Pochovaný bol v Antiochii, v Bazilike svätého Petra.[12]

Aj po svojej smrti bol medzi križiakmi veľmi vážení a mnohým sa mal zjaviť. Napríklad aj samotný Peter Bartolomeus tvrdil, že mal videnie Adhémara, ktorý sa mu ospravedlňoval za svoje pochybnosti o pravosti ním nájdenej relikvie a vravel, že kvôli tomu strávil niekoľko dní v pekle a zachránili ho len modlitby križiakov, vrátane Bohemunda z Tarentu.[12] Ďalšie dôležité zjavenie mal mať Peter Desiderius pred hradbami Jeruzalema. Toho Adhémar vyzval, aby zorganizoval bosú procesiu okolo hradieb mesta, nasledujúc tak biblický príbeh o dobytí Jericha.[16] Táto procesia sa uskutočnila 8. júla a na záver sa na Olivovej hore pútnikom prihovoril Peter Pustovník.[17] Ďalšiu známu víziu hlásil Štefan z Valencie, ktorému mal Adhémar rozprávať o viacerých relikviách, vrátane kríža, ktorý Adhémar niesol so sebou na výpravu, svätej kopije, či Štefanovho prsteňa, ktorým sa mohla vzývať pomoc Panny Márie.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ SITÁR, Andrej. Osudy zbehov z prvých križiackych výprav (1096 – 1108). Bratislava : STIMUL, 2019. ISBN 978-80-8127-233-2. S. 59.
  2. ↑ ŠPIRKO, Jozef. Cirkevné dejiny [online]. Turčiansky Svätý Martin: Neografia, 1943, [cit. 2021-10-29]. Dostupné online.
  3. ↑ Adimar de Puy. In: Diderot: velká všeobecná encyklopedie. Zväzok 1. a-bag. Praha : Diderot, 2000. ISBN 80-902723-3-9. S. 64.
  4. ↑ ADHÉMAR Z MONTEIL. In: Encyklopedie osobností Evropy od starověku do současnosti. Praha : Nakladatelský dům OP, 1993. ISBN 80-85841-00-2. S. 12.
  5. ↑ Adhémar z Monteil. In: LE GOFF, Jacques; SCHMITT, Jean-Claude, et al. Encyklopedie středověku. 2. vyd. Praha : Vyšehrad, 2008. ISBN 978-80-7021-917-1. S. 260.
  6. ↑ Adémar de Monteil. In: Diderot: velká všeobecná encyklopedie. Zväzok 1. a-bag. Praha : Diderot, 2000. ISBN 80-902723-3-9. S. 59.
  7. ↑ Adhémar de Monteil. In: Diderot: velká všeobecná encyklopedie. Zväzok 1. a-bag. Praha : Diderot, 2000. ISBN 80-902723-3-9. S. 61.
  8. ↑ Adhemar de Montreil. In: Stručny všeobecný slovnik věcný: malý slovnik naučný. Zväzok 1. Praha : I. L. Kober, 1874. S. 26.
  9. ↑ ADHÉMAR DE MONTEIL. In: CHISHOLM, Hugh; GARVIN, James Louis. The Encyclopædia Britannica: A Dictionary of Arts, Sciences, Literature & General Information. 13th Ed. London : Encyclopædia Britannica Company, 1926. S. 192.
  10. ↑ HROCHOVÁ, Věra; HROCH, Miroslav. Křižáci ve Svaté zemi. 2. vyd. Praha : Mladá fronta, 1996. ISBN 80-204-0621-2. S. 7 – 11.
  11. ↑ PETERS, Edward. The First Crusade. Philadelphia : University of Pennsylvania Press, 1971. ISBN 0812210174. S. 31.
  12. ↑ a b c d BRUNDAGE, James A.. Adhemar of Puy: The Bishop and His Critics. Speculum (The University of Chicago Press), 1959, roč. 34, čís. 2, s. 201 – 212.
  13. ↑ HROCHOVÁ, Věra; HROCH, Miroslav. Křižáci ve Svaté zemi. S. 29.
  14. ↑ HROCHOVÁ, Věra; HROCH, Miroslav. Křižáci ve Svaté zemi. S. 39.
  15. ↑ ASBRIDGE, Thomas. The First Crusade: A New History. Oxford : Oxford University Press, 2004. ISBN 978-0-19-518905-6. S. 249 – 250.
  16. ↑ TYERMAN, Christopher. God's War: A New History of the Crusades. Cambridge : Belknap Press of Harvard University Press, 2006. ISBN 0-674-02387-0. S. 153 – 157.
  17. ↑ RUNCIMAN, Steven. The First Crusade. Cambridge : Cambridge University Press, 1992. ISBN 9780521232555. S. 284.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Adhémar_z_Le_Puy&oldid=7454177“