Akšak
.svg)
| Staroveká Mezopotámia |
|---|
|
| Mezopotámia, chronológia, asýriológia |
Jadro Mezopotámie
|
Jazyk, kultúra, náboženstvo
|
Akšak bolo mesto v starovekom Sumeri, ležiace na severnej hranici Akkadu, niekedy stotožňované s babylonským Upi (grécky Opis). Na základe nápisu „Ur-kisala, sangu-kňaz Sinu z Akšaku, syn Na-tiho, pasisu-kňaza Sinu Salamovi predstavil [túto sochu]." je známe, že v Akšaku sa nachádzal chrám boha Sinu.[1]
História
[upraviť | upraviť zdroj]Akšak sa prvýkrát objavuje v sumerskej literárnej skladbe Dumuziho sen, kde sa hovorí, že uruckého kráľa Dumuziho zvrhol hladný dav zložený z mužov z veľkých sumerských miest vrátane Akšaku.[2] V čiastočne literárnom Sumerskom kráľovskom zozname sa ako králi Akšaku spomínajú Unzi, Undalulu, Urur, Puzur-Nirah, Išu-Il a Šu-Sin. Puzur-Nirah sa spomína aj v o tisícročia neskoršom literárnom diele Weidnerova kronika ako vládca v Akšku, keď bola za vládkyňu nad Sumerom vymenovaná krčmárka Kubaba z Kišu.[3]
Ak prejdeme k aktuálnym archeologickým prameňom, na kamennej nádobe z Nippuru je zaznamenaný urucký kráľ Enšakušanna, ktorý zaútočil na Akšak slovami: „Vodca Kišu a vodca Akšaku, (keď) boli obe ich mestá zničené...".[4] Následne sa Akšak dostal do vojny s Lagašom a bol zajatý Eannatom, ktorý v jednom nápise (na balvane A v 4-5) tvrdí, že porazil jeho kráľa Zuzu.[5]
Mesto Antasur figurovalo vo viacerých konfliktoch medzi Lagašom a neďalekým Girsu. Akšak sa spomína aj v tabuľkách nájdených v Eble.[6] Približne v roku 2350 pred Kr. padol Akšak do rúk Lugalzagesiho z Ummy. Akkadský kráľ Šar-Kali-Šarri uvádza porážku Elamitov v bitke pri Akšaku vo svojom letopočte „V roku, v ktorom Šarkaliszarri viedol bitku proti Elamu a Zahare pred Akšakom a ... a zvíťazil". V názve roku bližšie neurčeného vládcu Akkadskej ríše sa píše: „Rok, v ktorom bol rozdelený kanál Akszak v Nippure." [7] Mesto sa spomína aj na starobabylonskej tabuľke z obdobia starovekého Babylonu, ktorá sa našla v Sippar-Amnanume. Vo fragmentárnom názve roku vládcu z tohto obdobia Itur-Šamaša sa spomína Aksak: „Rok Itur-Šamaš postavil chrám ... v Akšaku". Predpokladá sa, že Itur-Šamaš, Idinilov syn, bol vládcom mesta Kisurra.[8]
Po starobabylonskom období nie sú o Akšaku žiadne záznamy.
Lokalita
[upraviť | upraviť zdroj]Presná poloha mesta nie je istá. Klasickí autori ho lokalizovali na miesto, kde sú rieky Tigris a Eufrat najbližšie k sebe, a v prvých záznamoch sa spomína spolu s Kišom a Girsu. Archeológovia v roku 1900 umiestnili Akšák na miesto Tel Omar (alebo Tel Umar), kde sa dvojica miest rozprestiera pri Tigride, ale ukázalo sa, že to bola Seleucia (možno skôr Upi/Opis), keď ju vykopal LeRoy Waterman z Amerických škôl orientálneho výskumu.[9] Pôvodne sa predpokladalo, že sa tam našli dva nápisy s menom Akšak, ale po preskúmaní sa ukázalo, že to tak nie je.[10] Michael C. Astour ho umiestnil na Tigris, na dnešné južné predmestie Bagdadu.[11] Prieskum v oblasti Didžala nepreukázal žiadne rané pozostatky v oblasti Seleucia alebo Cteshiphon, čo zrejme vylučuje túto lokalitu.
Preskúmané lokality označené ako možné miesta Akšaku boli Tell Mohammad, Tell Rishad a Tell Abu Jawan.[12] Ako Akshak sa navrhoval aj Tulul Mujaili' (tiež Tulül al-Mugeli' a el-Mjel'aat), ktorý leží 15 km severovýchodne od Cteshiphonu, a tiež Opis. Lokalita má rozlohu 500 × 200 metrov a výšku 6,5 metra. Povrchový prieskum preukázal osídlenie v ranodynastickom až novobabylonskom období, hlavne od čias Kassitov.[13] Našiel sa tu kudurru Marduk-nadin-ahheho (asi 1095 – 1078 pred Kr.), šiesteho kráľa druhej dynastie Isin a 4. dynastie Babylonu. Na základe skorého geografického zoznamu bola navrhnutá aj lokalita Tell Sinker (N 56 ̧24' a E 44 ̧14') na starovekom koryte rieky Tigris severozápadne od Bagdadu. Tell Sinker je lokalita 16 (primárne ranodinastická, 600 x 300 metrov s centrálnou mohylou 250 x 100 x 10 metrov) v prieskume Akkadu.[14]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Schmandt-Besserat, Denise, Six Votive and Dedicatory Inscriptions, in When Writing Met Art: From Symbol to Story, New York, USA: University of Texas Press, S. 71-86, 2007
- ↑ Ansky, S., Dumuzi's Dream, The Harps that Once..., edited by David G. Roskies, New Haven: Yale University Press, S. 28-46, 1992
- ↑ Thorkild Jacobsen, The Sumerian King List", Assyriological Studies 11, Chicago: University of Chicago Press, 1939
- ↑ Frayne, Douglas, Uruk, Pre-Sargonic Period: Early Periods Volume 1 (2700-2350 BC), University of Toronto Press, S. 409-440, 2008 ISBN 978-0802035868
- ↑ Curchin, Leonard, Eannatum and the Kings of Adab, Revue d’Assyriologie et d’archéologie Orientale, vol. 71, no. 1, pp. 93–95, 1977
- ↑ Gordon, Cyrus Herzl (1992). Eblaitica: essays on the Ebla archives and Eblaite language 3. 3. Winona Lake, Ind.: Eisenbrauns. S. 58. ISBN 978-0-931464-77-5. OCLC 642922991.
- ↑ Kramer, Samuel N., New Tablets from Fara, Journal of the American Oriental Society, vol. 52, no. 2, S. 110–32, 1932
- ↑ Yuhong, Wu, and Stephanie Dalley, The Origins of the Manana Dynasty at Kish, and the Assyrian King List, Iraq, vol. 52, S. 159–65, 1990
- ↑ George A. Barton, Dr. Waterman's Excavation at Tel Omar (Ctesiphon), Bulletin of the American Schools of Oriental Research, no. 30, S. 6-8, (Apr., 1928)
- ↑ Howard C. Hollis, Material from Seleucia, The Bulletin of the Cleveland Museum of Art, vol. 20, No. 8, S. 129-131, 1933
- ↑ Gordon, Cyrus Herzl (1992). Eblaitica: essays on the Ebla archives and Eblaite language 3. 3. Winona Lake, Ind.: Eisenbrauns. S. 58. ISBN 978-0-931464-77-5. OCLC 642922991.
- ↑ Adams, Robert M., Land Behind Baghdad: A History of Settlement on the Diyala Plains", Chicago and London: University of Chicago Press, 1965
- ↑ Robert McCormick Adams, Land behind Baghdad. A history of settlements in the Diyala plains, Chicago, 1965
- ↑ McGuire Gibson, The city and area of Kish, Field Research Projects[nefunkčný odkaz], 1972
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Akshak na anglickej Wikipédii.