Preskočiť na obsah

Ak Kojunlu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ak Kojunlu
آق قويونلو
↓ 1378 – 1508[1] ↓
Vlajka štátu
vlajka
Geografia
Mapa štátu
Diyarbakır
Tabríz
Bagdad (sídlo posledného vládcu)
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie
sunnitský islam
východné kresťanstvo – pôvodné arménske a asýrske obyvateľstvo[2]
šiitizmus – miestne, najmä perzské obyvateľstvo
Štátny útvar
Predchádzajúce štáty:
Tímúrovská ríša Tímúrovská ríša
Kara Kojunlu Kara Kojunlu
Nástupnícke štáty:
Safíjovci Safíjovci
Osmanská ríša Osmanská ríša

Ak Kojunlu (iné názvy pozri nižšie) bol kmeňový zväz (federácia[3] či konfederácia[2][4]) oguzských sunnitských[2] Turkov[5] (resp. Turkomanov[4]) ovládajúci územie dnešného východného Turecka, Iraku, Iránu (Perzie), Azerbajdžanu a Arménska. Združeniu kočovných kmeňov vládla rovnomenná dynastia.[5]

Na výslnie dejín sa zväz dostal koncom 14. storočia po páde mongolskej moci na Blízkom Východe. Začiatkom 15. storočia zväz vytvoril mnohonárodný feudálny[5] štátny útvar (sultanát). Rivalom kmeňového zväzu bol zväz Kara Kojunlu (Čierna ovca). Zväz zanikol začiatkom 16. storočia.[3][2]

Názov

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Ak Kojunlu[6][7][8] (iné tvary: Ak-Kojunlu[5], Akkojunlu[9], Akkoyunlu[10][11], Aq Qoyunlu[7])
  • Akkojunluská ríša,[12]
  • Biela ovca[7][9], Turci bielej ovce[10], či Biely baran[12] – podľa jednej teórie je názov odvodený od dominantnej farby oviec, ktoré zväz choval, iná teória tvrdí, že biela ovca bola náboženským symbolom (totemom) kmeňa.[2][3]

Dejiny zväzu

[upraviť | upraviť zdroj]
Mince razené za vlády Džahángíra, niekedy medzi rokmi 1444 až 1453

Do Anatólie sa predkovia akkojunluských Turkov (kmene Bajat, Döger, Čepni)[3] dostali v rámci migrácie turkických kmeňov na západ v priebehu seldžuckej expanzie v 11. storočí, či prípadne počas mongolskej expanzie v 13. storočí.[3][13] Prvé zmienky o klane Bajandur (aj Bajandor[2]), ktorý založil zväz a ktorého príslušníci mu vládli, pochádzajú z byzantských prameňov 14. storočia (1340)[3]. Zakladateľom zväzu bol skúsený žoldnier Bahá‘uddín Kara Osman. V päťdesiatich rokoch 14. storočia zväz viackrát zaútočil na Trapezuntské cisárstvo, no neskôr s cisárstvom uzavrel mier a s miestnymi Komnénovcami viacero sobášov.[3][2][4]

Vďaka podpore turkického vojvodcu Tímúra počas jeho ťaženia na Osmanov získal Kara Osman po bitke pri Ankare (1402) okolie mesta Diyarbakır. Nikdy ale územiu nevládol pevnou rukou.[3] V ďalších rokoch existencie štátu museli akkojunluskí náčelníci bojovať o samostatnosť s rivalským zväzom Kara Kojunlu. Napriek počiatočným úspechom Kara Kojunlu zväz Ak Kojunlu nikdy nedokázal rozdrviť. Po tom, čo pri karakojunluskom pokuse dobyť Diyarbakır zomrel ich náčelník Džahánšáh (1467), prešiel zväz Ak Kojunlu za vlády Uzun Hasana do drvivej protiofenzívy.[3][2][14]

Minca razená za vlády Uzun Hasana, niekedy medzi rokmi 1453 až 1478

Zväz postupne získal územie od Azerbajdžanu a Perzie až po Irak a hlavné mesto zväzu sa presunulo do Tabrízu. Na východe sa Uzunovi podarilo poraziť Tímúrovcov a obsadiť územie dnešného Iraku a časti Iránu. Naopak, neúspešne sa Ak Kojunlu pokúšalo presadiť na svojich západných hraniciach proti Osmanskej ríši. Krajina sa snažila uzavrieť a udržať spojenectvo s Benátkami a Pápežským štátom.[3][6]

Šejchí, Sultán Ja'kúb s dvoranmi In: Album Mehmeda Dobyvateľa, miniatúra, 1478 až 1490, dnes Topkapı Sarayı, Istanbul

Akkojunluské sny o obsadení osmanskej Anatólie sa však rozplynuli po porážke v bitke pri Otlukbeli v roku 1473 (Osmanom velil Mehmed II.). V roku 1478 Uzun Hasan zomrel a na trón nastúpil jeho syn Chalíl, ktorý bol po bitke pri meste Choj zvrhnutý svojím bratom Ja‘kúbom. Ja‘kúb úspešne vládol v rokoch 1478 až 1490, pričom obdobie jeho vlády a vlády jeho predchodcu Uzun Hasana býva označované za zlaté obdobie dejín Ak Kojunlu. Po Ja'kúbovej smrti moc zväzu upadla a v krajine vypukla občianska vojna.[3][2][14]

V roku 1500 Sáfijovec Ismá‘íl I. dobyl Tabríz a položil základy novovekého šiítskeho perzského štátu. V rokoch 1501/1502 porazil Ismá‘íl I. Ak Kojunlu pri Nachčivane a následne už štát úpadok zastaviť nedokázal. Dočasne sa akkojunluská vláda udržala v Mardine (do 1503) a posledný vládca Murád ešte štyri a pol roka vládol v Bagdade, až dokým nebol v roku 1508 vyhnaný. O územie štátu následne viedli boje Sáfijovská Perzia a Osmanská ríša.[3][2][14]

Sultán Chalíl vo vinici In: Díván-i Hidájat, miniatúra, Tabriz, 1478, dnes Chester Beatty Library, Dublin

Vláda

[upraviť | upraviť zdroj]

Zväz viedli náčelníci, ktorí neskôr držali titul sultána a ktorými boli členovia klanu Bajandur. Vládcovia boli považovaní za potomkov legendárneho chána Oguza (Oghuza). Významné postavenie mala rada kmeňových náčelníkov, ktorá rozhodovala vo vojenských veciach a volila sultána. Pod náčelníkmi stála vrstva bojovníkov – členov zväzu, ktorá ovládala pastviny a vlastnila stáda oviec. Okrem nich udržiaval sultán aj vlastnú stálu armádu.[2]

Zoznam náčelníkov a sultánov podľa Felixa Tauera[15]:

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Ak Koyunlu. In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2019-12-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ a b c d e f g h i j k l Aq-qoyunlu. In: STOKES, Jamie, et al. Encyclopedia of the Peoples of Africa and the Middle East. New York : Infobase Publishing, 2009. ISBN 978-1-4381-2676-0. S. 31.
  3. ↑ a b c d e f g h i j k l m MINORSKY, V. AK KOYUNLU. In: The Encyclopaedia of Islam. Ed. H. A. R. Gibb, J. H. Kramers, E. Lévi-Provencal, J. Schacht et al.. 2nd Ed. Vol. 1. A – B. Leiden : E. J. Brill, 1986. ISBN 90-04-08114-3. S. 311 – 312.
  4. ↑ a b c GOLDEN, Peter B. AQ QOYUNLU. In: Dictionary of the Middle Ages. Ed. Joseph R. Strayer. Vol. 1. AACHEN – AUGUSTINISM. New York : Charles Scribner's Sons, 1982. ISBN 0-684-16760-3. S. 352.
  5. ↑ a b c d Ak-Kojunlu. In: Malá československá encyklopedie. Vyd. 1. Zväzok I. A – Č. Praha : Academia, 1984. S. 77.
  6. ↑ a b Kara Kojunlu. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, [cit. 2019-12-27]. Dostupné online. ISBN 978-80-556-0487-9.
  7. ↑ a b c Kara Júsuf. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, [cit. 2019-12-28]. Dostupné online. ISBN 978-80-556-0487-9.
  8. ↑ GURŇÁK, Daniel. Štáty v premenách storočí (Dejepisný atlas). Nitra : Mapa Slovakia, 2004. ISBN 8089080472. S. 18.
  9. ↑ a b LEWIS, Bernard. Dějiny Blízkého východu. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 2007. ISBN 8071069264.
  10. ↑ a b Obrazové dejiny sveta. Bratislava : Slovart, 2006. ISBN 80-8085-101-8. S. 237.
  11. ↑ Akkoyunlu. In: Universum: Všeobecná encyklopedie. Díl 1. A – B. Praha : Odeon. ISBN 80-207-1061-2. S. 82.
  12. ↑ a b Historica. Jedinečný atlas svetových dejín s viac ako 1200 mapami. 1. vyd. Bratislava : Slovart, 2011. 512 s. ISBN 978-80-556-0487-9. S. 351, 354 – 355.
  13. ↑ AQ QOYUNLŪ. In: Encyclopaedia Iranica [online]. www.iranicaonline.org, [cit. 2019-12-30]. Dostupné online.
  14. ↑ a b c NYROP, Richard F. Iran, a Country Study. 3rd Ed. Washington : The American University, 1978. S. 41.
  15. ↑ TAUER, Felix. Svět islámu. Dějiny a kultura. Vyd. 2. Praha : Vyšehrad, 2006. ISBN 80-7021-828 -2. S. 389.
  16. ↑ Historický časopis. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1980, 28(4), s. 605. ISSN 0018-2575.

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • WOODS, John E.. The Aqquyunlu: Clan, Confederation, Empire. Revised and Expanded Edition Salt Lake City : University of Utah Press, 1999. 343 s. ISBN 0-87480-565-1.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ak_Kojunlu&oldid=7903953“