Akacuki
 |
Tento článok sa zaoberá aktuálnym vesmírnym letom. Údaje sa počas letu môžu zmeniť. |
 |
| Akacuki | |
| planetárna sonda | |
| Prevádzkovateľ | JAXA-ISAS |
|---|---|
| Hlavní dodávatelia | JAXA-ISAS |
| Družica | Venuše |
| Dátum vstupu na orbitu | december 2010 |
| Dátum štartu | 20. máj 2010 |
| Nosná raketa | H-2A Model 202 |
| Kozmodróm | Tanegašima |
| Trvanie misie | doteraz: 5304 dní |
| COSPAR ID | PLANET-C |
| Webová stránka | planet_c |
| Hmotnosť | 500 kg (pri štarte) 320 kg (na orbite) |
| Energia | 1 200 W |
| Elementy dráhy | |
| Excentricita | blízko rovníka |
| Inklinácia | 172 stupňov |
| Apoapsida | 79 000 km |
| Periapsida | 300 km |
| Doba obehu | 30 hodín |
| Referencie: [1][2] | |
Akacuki alebo Planet-C je kozmická sonda určená na prieskum Venuše. Postavila a prevádzkuje ju organizácia Uchu kagaku kenkyujo - jap. 宇宙科学研究本部 - angl. JAXA Institute of Space and Astronautical Science (ISAS), Sagamihara (Japonsko). Kvôli zlyhaniu prvého pokusu o brzdiaci manéver sa sonda dostala na orbitu Venuše až koncom roku 2015, o päť rokov neskôr oproti plánu.
Popis
[upraviť | upraviť zdroj]Trojosovo stabilizovaná sonda s telom v tvare kvádra o rozmeroch 1,04×1,45×1,40 m je vybavená dvoma výklopnými otočnými panelmi štvorcového tvaru s plochou 2×1.4 m2 fotovoltaických batérií dodávajúcich maximálne 1 200 W (na začiatku činnosti pri Venuši) resp. minimálne 500 W elektrickej energie (na konci aktívneho života). Obsahuje tiež dobíjateľné palubné akumulátorové batérie. Na palube sondy sú umiestnené nasledujúce experimenty:
- infračervená kamera IR1 [=Infra Red 1] pre snímanie povrchu Venuše s detekčným prvkom Si-CDS/CCD (3 spektrálne kanály, 0,90, 0,97 a 1,01 µm, zorný uhol 12°, 1024×1024 px);
- infračervená kamera IR2 [=Infra Red 2] pre snímanie oblačnosti v atmosfére Venuše s detekčným prvkom PtSi-CDS/CCD (5 spektrálnych kanálov, 1,65, 1,735, 2,02, 2,26 a 2,32 µm, zorný uhol 12°, 1040×1040 px);
- kamera LIR [=Long-wave Infra Red] pre dlhovlnnú infračervenú oblasť na snímkovanie oblačnosti a zisťovanie jej teploty s bolometrom ako detekčným prvkom (vlnová dĺžka 10 µm, zorný uhol 12°, 240×320 px);
- ultrafialová kamera UVI [=Ultraviolet Imager] pre snímkovanie oblačnosti v ultrafialovej oblasti na zisťovanie obsahu oxidu siričitého a ďalších zlúčenín vo vyššej atmosfére s detektorom Si-CCD (spektrálny obor 293 a 365 nm, zorný uhol 12°, 1024×1024 px);
- kamera LAC [=Ligtning and Airglow Camera] pro registráciu bleskov a chemickej luminiscencie atmosféry s viacanódovou lavínovou fotodiódou APD [=Avalanche Photodiode] ako detektorom (spektrálny obor 543,5, 557,7 a 777,4 nm, zorný uhol 16°, 8×8 px);
- ultrastabilný oscilátor USO [=Ultra-stable Oscillator] pre radioastronomické zákrytové meranie štruktúry atmosféry Venuše.
Sonda je určená na podrobný prieskum atmosféry, oblačnosti a povrchu planéty Venuše, vrátane hľadania stôp možného recentného vulkanizmu. Údaje sú vysielané na Zem v pásme X (8 GHz) cez parabolickú anténu s priemerom 1,6 m s vysokým ziskom, alebo cez jednu z 2 antén. Pre príjem povelov slúžia 2 všesmerové antény. Orientáciu sondy v priestore zaisťujú detektory Slnka, sledovače hviezd a uhlomerné gyroskopy. Orientačný a stabilizačný systém zabezpečuje presnosť orientácie na ±0.1° a stabilitu ±0.01°. Ako výkonné prvky orientácie slúžia 4 silové zotrvačníky (kapacita momentu 2×20 Nms a 2×4 Nms) a systém 12 motorčekov na jednozložkové KPL (hydrazín). Sú 4 o ťahu 4×3 N a 8 o ťahu 8×23 N, používajú sa aj na menšie korekcie dráhy. Pre veľké korekcie dráhy slúži motor s keramickou (nitrid kremíka, Si3N4) spaľovacou komorou a tryskou o ťahu 500 N na dvojzložkové KPL (hydrazín a oxid dusičitý).
Predpokladaná doba aktívnej životnosti je 4,5 roku.
Priebeh letu
[upraviť | upraviť zdroj]Sonda odštartovala 20. mája 2010 v čase 21:58:22 UT. V čase 22:09:59 UT bola navedená na vyčkávaciu dráhu, neskôr prebehol reštart motoru druhého stupňa. O 22:25:47 UT prebehlo navedenie na únikovú dráhu a v čase 22:25:51 UT sa sonda oddelila od 2. stupňa nosnej rakety. 21. mája v čase 07:40 UT bolo so sondou nadviazané obojsmerné rádiové spojenie. Navedenie na obežnú dráhu okolo Venuše bolo plánované na december 2010. V januári nasledujúceho roku sonda mala začať vedeckú činnosť, ktorá mala trvať minimálne do novembra roku 2014.
Brzdiaci manéver mal prísť 7. decembra 2010, avšak nevydaril sa. Sonda prešla do núdzového režimu a naďalej zostala na heliocentrickej dráhe. Jej motor sa totiž zapálil na príliš krátku dobu. Ďalšia príležitosť navedenia sondy na obežnú dráhu sa však vyskytla až o 5 rokov. Sonda počas celej doby zostala funkčná a v decembri 2015 sa zážihom, ktorý trval 20 minút a 30 sekúnd, dostala na výstrednú obežnú dráhu okolo Venuše. Táto dráha bola prispôsobená zúženým možnostiam sondy, skutočnosti, že sa na orbitu okolo Venuše dostala iba za použitia orientačných motorčekov. Potom sa začala kalibrácia jej vedeckých prístrojov a zisťovanie poškodenia, ktoré im päťročné pôsobenie kozmických podmienok spôsobilo.[3] V marci 2016 došlo k ďalšej úprave dráhy, po ktorom sa sa najvzdialenejší bod dráhy znížil na 330 000 km a doba obehu poklesla na 9 dní.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Stephen Clark. H-2A Launch Report – Mission Status Center [online]. Spaceflight Now, Štvrtok, 20. mája 2010, [cit. 2010-05-20]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Samantha Harvey. Solar System Exploration: Missions: By Target: Venus: Future: Akatsuki [online]. NASA, 21. máj 2010, [cit. 2010-04-02]. Dostupné online. Archivované 2010-04-10 z originálu.
- ↑ MAJER, Dušan. Úspěšný reparát po pěti letech [online]. 7. 12. 2015. Dostupné online. (česky)
- ↑ GEMBEC, Martin. Výzkum Venuše – 9. díl [online]. 28. 06. 2016. Dostupné online. (česky)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento text alebo jeho časť bola prevzatá z článku http://www.lib.cas.cz/space.40/2010/020D.HTM (verzia 2010-05-23) uverejneného na stránkach SPACE 40
. (licencia GFDL a CC-BY-SA 3.0, povolenie autora)