Regor
| Pozorovacie dáta Epocha J2000 | |
|---|---|
| Súhvezdie | Plachty |
| Rektascenzia | 08h 09m 32s |
| Deklinácia | -47° 20′ 12″Súradnice:  08h 09m 32s; -47° 20′ 12″
|
| Zdanlivá magnitúda (V) | 1,78/4,27 |
| Spektrálne charakteristiky | |
| Spektrálny typ | WC8 / O7.5e |
| U-B farebný index | −0,99 |
| B-V farebný index | −0,22 |
| R-I farebný index | - |
| Typ premennosti | Neznámy |
| Astrometria | |
| Vlastný pohyb (μ) | RA: −5,93 mas/r Dek.: 9,90 mas/r |
| Paralaxa (π) | 3.88 ± 0.53 mas |
| Vzdialenosť | približne 800 ly (približne 260 pc) |
| Absolútna magnitúda (MV) | −5,31/−2,79 |
| Iné označenia | |
| Databázové referencie | |
| SIMBAD | dáta
|
Regor, Al Suhail (arab. suhail – jasný, žiarivý) alebo Gama Velorum (γ Vel/γ Velorum) je zložitá, mladá a veľmi žiarivá viacnásobná hviezda v súhvezdí Plachty.
Hlavná zložka je modrý nadobor zdanlivej jasnosti 1,78m. Patrí do spektrálneho typu O7,5, do triedy svietivosti III. Vzdialenosť celej sústavy od nás nie je presne určená. V našich zemepisných šírkach sa nedá pozorovať.
Názvy
[upraviť | upraviť zdroj]Plachty nemajú hviezdy s gréckym označením alfa a beta, pretože tie zostali po rozdelení pôvodného súhvezdia v lodnom Kýle. Najjasnejšia hviezda súhvezdia tak nesie označenie až gama. Niekedy sa jej hovorí Regor; meno dostala údajne po astronautovi Rogerovi Chaffeem (Regor je Roger písané odzadu), ktorý tragicky zahynul počas nácviku štartu kozmickej lode Apollo 1 v roku 1967. Iné meno je arabské Suhail.
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Regor je zložitá viacnásobná hviezda. Hlavná zložka tohto systému je modrý nadobor vyvíjajúci sa mimo hlavnej postupnosti. Má hmotnosť okolo 30 slnečných hmotností, povrchovú teplotu 35 000°C a svietivosť 200 000-krát vyššiu ako Slnko. Má veľmi tesného spoločníka, ktorý ovplyvňuje jeho vývoj. Tento spoločník je najjasnejšou Wolf-Rayetovou hviezdou na oblohe. Wolf-Rayetove hviezdy sú horúce a nestabilné hviezdy, ohromujúcou rýchlosťou vyvrhujú veľa hmoty. Wolf-Rayetova hviezda je momentálne menej hmotnou zložkou tejto tesnej dvojice, ale pravdepodobne začínala ako hmotnejšia a vyvíjala sa oveľa rýchlejšie. Táto zložka svieti približne 3800-krát intenzívnejšie než Slnko, ale jej hviezdy život nebude trvať dlho. Zdá sa, že môže explodovať ako supernova, aj keď pravdepodobne až po mnohých miliónoch rokov. Dvojica sa navzájom obehne raz za 78,5 dňa a je od seba vzdialená približne ako Zem a Slnko.
Opticky najbližší sprievodca tejto tesnej dvojhviezdy je modrý s emisnými čiarami (spektrálny typ O7e) a vo vzdialenosti 41,2" vytvára s hlavnou zložkou veľmi impozantný pár. Jeho magnitúda je 4,2 a skutočná vzdialenosť 0,16 svetelného roka. Túto trojhviezdu obieha vo väčšej vzdialenosti (62,3“) modrobiely podobor triedy B1 IV s jasnosťou približne 8 mag. Vo väčších vzdialenostiach, ale stále v tom istom zornom poli ďalekohľadu, sa nachádzajú ďalší dvaja sprievodcovia. Ich jasnosti sa udávajú ako 9. a 10. magnitúda, alebo 9,1 a 12,5 mag. Jasnejší sprievodca je vzdialený od hlavnej zložky 93,5“.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Encyklopédia astronómie – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok (s láskavým dovolením autorov a podporou SZA)
- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Plachty, s. 476.
- Regor by Jim Kaler, Professor Emeritus of Astronomy, University of Illinois (po anglicky)