Alamut

Alamut
Alamut
Autor	Vladimir Bartol
Pôvodný jazyk	slovinský
Krajina vydania	Slovinsko
Dátum 1. vydania originálu	1938
Literárny portál

Alamut je román slovinského autora Vladimíra Bartola. Rukopis románu bol dokončený koncom augusta v roku 1938. Knihu prvýkrát vydali v Ľubľane roku 1938, vo vydavateľstve Modra ptica. Román napriek oceneniu, ktorého sa mu dostalo, medzi kritikmi nenašiel jednomyseľný pozitívny ohlas, predovšetkým preto, že v tých časoch bola preferovaná sociálne orientovaná próza.

Bartol začal román písať začiatkom 30. rokov, keď žil v Paríži. Vo francúzskom hlavnom meste sa stretol so slovinským literárnym kritikom Josipom Vidmarom, ktorý mu predstavil príbeh Hassana-i Sabba. Ďalšou stimuláciou pre román bol atentát na Alexandra I. z Juhoslávie, ktorého sa dopustili chorvátski a bulharskí radikálni nacionalisti, na údajnú objednávku talianskej fašistickej vlády. Pri publikácií bol román sarkasticky venovaný Benitovi Mussolinimu.

Preklad

Kniha bola preložená do viac ako 20 jazykov. Český preklad (1946), srbský preklad (1954), francúzsky (1970, 1988, 2012) španielsky preklad (1989), taliansky (1989), chorvátsky (1990), nemecký (1992), turecký (1995 a 2012), perzský (1995), bulharský (1998), hebrejský (2003), arabský, grécky, kórejský, anglický a slovenský (2004), maďarský (2005), fínsky (2008), turecký (2010), taliansky (2013), macedónsky a litovský (2014).

Obsah

Alamut je historický román popisujúci moslimský svet v 11. storočí na hore Alamut. Román sa skladá z 21. kapitol, dej diela je postavený na historických udalostiach a reálnych postavách. Román začína na jar roku 1092, keď na hrad Alamut dorazí plaché dievča Halima. Ocitne sa v rajských záhradách spolu s ďalšími spoločníčkami. Na dievčatá dozerá mladá Miriam a starena Apama, spolu ich učia náboženským dogmám ale aj umeniu, ako je spev či tanec. Dievčatá si rozprávajú príbehy o minulých životoch, láske a mužoch. Do Halimy sa zamiluje spoločníčka Sára, čo jej najprv lichotí no nakoniec ju odmietne. Všetky dievčatá patria mocnému Seidunovi, ktorého nikto nevidel okrem Miriam a Apamy. V druhej kapitole sa stretávame s opisom chlapca Ibn Tahíra, ktorý pochádza z mesta Sava a bol poslaný slúžiť učeniu Ismaela, aby pomstil vraždu svojho starého otca. Ibna Tahira prijíma Abu Sorak. Na hrade je zakázané piť víno, myslieť na ženy a zabávať sa. Chlapci sú trénovaní tak, aby plnili úlohy a boli schopní obetovať svoj život. Ibn Tahir tak spoznáva ťažký život na hrade Alamut a je nútený zabudnúť na svoj domov. Medzitým si Halima zvyká na prostredie v záhradách, kde ju všetci prijali a milovali. Užíva si pozornosť dievčat a dni plné zábavy. Dozvedá sa, ako sa jej spoločníčky ocitli na hrade.Život Ibn Tahira sa zmenil, zvykol si na nový svet a učí sa rôznym zručnostiam, arabskej gramatike ale aj náboženským dogmám v podobe Koránu. Stretáva Suleimana a Jesufa, s ktorými začne tvoriť nerozlučnú trojicu. Dlhé večeri si krátili rozhovormi o sebe, svojich predošlých životoch a to im pomáhalo odohnať pocit osamelosti.

Jedno leto, 60-ročný Abul Fazel Lumbani prichádza na hrad so správou, že Sultán zaútočí na Alamut a Seidun sa rozhodne zostať na hrade, aby porazil tureckú kavalériu. Mucufer mu ponúkne pomoc. Halima tiež hovorí túto správu Miriam.Turecká kavaléria sa priblíži k Alamutu a mladí bojovníci, ktorí mali spočiatku dovolené iba pozorovať bitku z diaľky, sa zapojili do boja. Ibn Tahirovi sa podarilo vytrhnúť čiernu vlajku z rúk jeho protivníkov. Viac ako sto Turkov prišlo o život v boji a niektorí utiekli. Po víťazstve prichádzalo na hrad čoraz viac veriacich. Hasan sa rozhodol mladých bojníkov oceniť tým, že Ibn Tahira, Jesufa a Suleimna posiela do rajských záhrad. Keď prídu do raja, všetky dievčatá sa zamilujú do Suleimana, no ten má oči len pre Halimu. Na pamiatku a ako dôkaz, že bol v raji, jej zoberie náramok. Večer si dievčatá sadnú k rybníku a rozprávajú sa o mužoch. Halima sa zamilovala do Suleimana a Miriam sa zamilovala do Ibn Tahira.

K moci prichádza Nizam al Mulk. Preto je Ibn Tahir vyslaný do Bagdadu, kde zabije Hasanovho smrteľného nepriateľa. Tam sa súčasne zoznamuje s Hasanovým náboženstvom. Opäť, v jeden deň prichádza Abu Jafar so správou, že chcú Hasana pripraviť o pevnosť Alamut. Hasan preukazuje svoju moc tým, že prikáže Suleimanovi a Jesufovi aby sa zabili. Tí úlohu prijímajú s úsmevom na tvári, pretože veria, že pôjdu do neba. Jafar vyslaný Hassanom, otrávi Sultána, zatiaľ čo on sám umiera. Irán tak stráca svojho najmocnejšieho vládcu. Hassan tak dokončí poslednú kapitolu svojej tragédie a Alamut sa stane opäť nezávislým. Hassana Ibna as-Sabahu možno prirovnať aj k moderným teroristom, najmä s tými, ktorí pochádzajú z islamizmu.

Kultúrne prepojenie

Niektorí súčasní literárni kritici toto dielo interpretovali ako alegóriu spojenú s organizáciou TIGR, ktorá vznikla s cieľom bojovať proti fašistickej talianizácii v bývalom rakúskom prímorí. Údajne Vladimir Bartol sympatizoval s uvedenou organizáciou. Hassana Ibna as-Sabahu možno prirovnať aj k moderným teroristom, najmä s tými, ktorí pochádzajú z islamizmu. Románom sa taktiež inšpirovali tvorcovia videohry Assassin's Creed.

Alamut na Slovensku

• Alamut, preložila Stanislava Repar (2004)

Externé odkazy

• Miran Hladnik: Razmerje med Bartolovo kratko in dolgo prozo. Zbornik Obdobja, št. 23 (Slovenska kratka pripovedna proza, ur. Irena Novak-Popov, Ljubljana: FF, 2006, 137–44).
• Miran Hladnik: O Bigginsovi interpretaciji Alamuta, 24. november 2004.
• Interview: Assassin's Creed, CVG. Retrieved August 7, 2013
• Vladimir Bartol: Alamut, English translation by Michael Biggins, Published by: Scala House Press, Seattle, United States, 2004, ISBN 0-9720287-3-0
• Vladimir Bartol, Alamut, North Atlantic Books, 2007. Google Books.