Bulharčina
| Bulharčina (български, bălgarski) | |
| Štáty | Bulharsko a okolité regióny |
|---|---|
| Región | Balkán |
| Počet hovoriacich | 12 miliónov |
| Poradie | 88 |
| Klasifikácia | Indoeurópske jazyky |
| Písmo | Cyrilika |
| Postavenie | |
| Úradný jazyk |  Bulharsko |
| Regulátor | nie je |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-1 | bg |
| ISO 639-2 | bul |
| Wikipédia | |
| Adresa | bg.wikipedia.org |
| Pomenovanie | Уикипедия, свободната енциклопедия (Slobodnata encyklopedija) |
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
| Základné frázy jazyka Bulharčina | |
| Áno | да (da) |
|---|---|
| Nie | не (ne) |
| Možno | може (može) |
| Ahoj | здравей (zdravej) |
| Dovidenia | довиждане (doviždane) |
| Ďakujem | благодаря (blagodaria) alebo мерси (mersi) |
| Prepáčte | извинете (izvinete) |
| Hovoríš po bulharsky? | Говорите ли български? (Govorite li Bulgarski?) Nehovorím po bulharsky. – Аз не говоря български. (Az nе govorja bălgarski.) |
| Ľúbim Ťa | обичам те (običam te) |
| Všeobecná deklarácia ľudských práv | |
| „Bсички хора се раждат свободни и равни по достойнство и права. Tе са надарени с разум и съвест и следва да се отнасят помежду си в дух на братство.“ | |
Bulharčina je indoeurópsky jazyk, ktorý patrí do južnej vetvy slovanských jazykov. Demonštruje niekoľko jazykovedných inovácií, ktorými sa odlišuje od ostatných slovanských jazykov a ktoré sú typické pre tzv. Balkánsku jazykovú úniu. Túto odlišnosť spôsobilo aj to, že v stredoveku na Balkáne žijúce slovanské kmene postupne splynuli s turkickými protobulharskými kmeňmi, ktoré boli pôvodom zo strednej Ázie, ktorých jazyk bol odlišný od slovanských jazykov. Protobulhari sa v 7. storočí usadili na Balkáne a v roku 681 založili chánom Asparuchom Bulharský štát a neskôr boli asimilovaní miestnym slovanským obyvateľstvom, dali mu svoje meno a zanechali stopy v slovnej zásobe slovanskej bulharčiny, ako aj v jej gramatike. Sú to napr. eliminácia skloňovania mien, vývin určitého člena s príponou, neprítomnosť neurčitku slovesa ako aj zachovávanie a ďalší vývin proto-slovanského slovesného systému. Bulharčina má rôzne slovesá na vyjadrenie tzv. nedosvedčenej, prerozprávanej, či pochybnej formy.
Bulharčina patrí do Balkánskej jazykovej únie, rovnako ako gréčtina, rumunčina, albánčina a srbčina (len čiastočne). Väčšina týchto jazykov zdieľa niektoré z vyššie uvedených charakteristík (napr. určitý člen, strata neurčitku, zložitý slovesný systém) a mnoho ďalších. Väčšina bulharských jazykovedcov pripisuje tzv. nedosvedčené slovesné formy (týkajú sa prerozprávanej formy) tureckým vplyvom.
Abeceda a výslovnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Na zápis bulharčiny sa v období Prvej bulharskej ríše používala hlaholika, ktorú vytvoril Konštantín Filozof okolo roku 862. Od 9. storočia sa začala používať cyrilika. Posledná pravopisná reforma z roku 1945 upravila cyriliku do dnes používanej podoby.
Rozdiely v zápise a výslovnosti medzi bulharčinou a ruštinou:
- Е/е sa v bulharčine číta ako [e] a nie ako v ruštine [je].
- Щ/щ sa v bulharčine číta ako [št] a nie ako v ruštine [šč].
- Ъ/ъ (голям ер – veľký jer) sa v bulharčine číta ako neurčitý vokál [ă], zatiaľ čo v ruštine sa nečíta, slúži ako pravopisný znak (tvrdý znak).
Samohlásky
[upraviť | upraviť zdroj]Bulharčina má šesť samohlások. Na rozdiel od slovenčiny bulharčina nemá dlhé samohlásky a slabikotvorné spoluhlásky. Osobitosťou bulharského vokalického systému je samohláska ъ [ă], ktorá sa vyslovuje ako temný zadno-podnebný zvuk.
Prízvuk na rozdiel od slovenčiny je voľný, pohyblivý a dynamický. Neprízvučné samohlásky a, o zužujú – ich zvuková podoba sa približuje samohláskam ъ, у.
| predné/mäkké | stredné | zadné | |
|---|---|---|---|
| široké | e | a | o |
| úzke | и | ъ | y |
Spoluhlásky
[upraviť | upraviť zdroj]Bulharčina má 39 spoluhlások, ktoré sa zaznamenávajú pomocou 21 grafém. Má pätnásť párov konsonantov podľa príznakov znelosť – neznelosť: [б:п, б’:п’, ф:в, ф’:в’, т:д, т’:д’, с:з, с’:з’, ц:дз, ц’:дз’, ш:ж, ч:дж, к:г, к’:г’, х:х’]
Bulharské mäkké spoluhlásky nemajú vlastné grafémy. Ich mäkkosť sa označuje pomocou písmen я, ю alebo ь. Napríklad: хляб [хл’ап], любов [л’убоф], шофьор [шоф’ор]. Spoluhlásky ш, ж, ч, дж, й nemajú mäkké koreláty.
V bulharčine (rovnako ako v slovenčine) existuje regresívna neutralizácia znelosti, t. j. znelé spoluhlásky sa vyslovujú ako neznelé na konci slov a na morfematickej hranici pred neznelou spoluhláskou: млад [млат], здрав [здраф], хляб [хл’ап], вдовство [вдофство].
Neznelé spoluhlásky sa pred znelou vyslovujú ako znelé: сватба [свадба], анекдот [анегдот], сеитба [сеидба].
| б | [b] | Znelá bilabiálna plozíva | баба |
| бьо/бю/бя | [b’] | Znelá palatálna bilabiálna plozíva | бял |
| в | [v] | Znelá labiodentálna frikatíva | вятър |
| вьо/вю/вя | [v’] | Znelá palatálna labiodentálna frikatíva | вяра |
| г | [g] | Znelá velárna plozíva | година |
| гьо/гю/гя | [g’] | Znelá palatálna plozíva | гювеч |
| д | [d] | Znelá alveolárna plozíva | давам |
| дьо/дю/дя | [d’] | Znelá postalveloárna plozíva | дядо |
| ж | [ž] | Znelá postalveolárna frikatíva | жаба |
| дж | [dž] | Znelá postalveolárna afrikatíva | джоб |
| з | [z] | Znelá alveolárna frikatíva | земя |
| зьо/зю/зя | [z’] | Znelá palatálna alveolárna frkatíva | зюмбюл |
| дз | [dz] | Znelá alveolárna afrikatíva | дзънкам |
| дзьо/дзю/дзя | [dz’] | Znelá palatálne alveolárna afrikatíva | fakultatívne |
| й | j | Glaid | йод |
| к | [k] | Neznelá velárna plozíva | корен |
| кьо/кю/кя | [k’] | Neznelá palatálna plozíva | кюнец |
| л | [l] | Neznelý laterálný alveolárny aproximant | лоза |
| льо/лю/ля | [l’] | Palatálny laterálny aproximant | лято |
| м | [m] | Bilabiálna nazála | мама |
| мьо/мю/мя | [m’] | Palatálna bilabiálna nazála | място |
| н | [n] | Alveolárna nazála | нос |
| ньо/ню/ня | [n’] | Palatálna nazála | нямам |
| п | [p] | Neznelá bilabiálna plozíva | пролет |
| пьо/пю/пя | [p’] | Neznelá palatálna bilabiálna plozíva | пясък |
| р | [r] | Alveolárna | радост |
| рьо/рю/ря | [r’] | Palatálno-alveolárna | рядък |
| с | [s] | Neznelá alveolárna frikatíva | семе |
| сьо/сю/ся | [s’] | Neznelá palatálna alveolárna frikatíva | сяра |
| т | [t] | Neznelá alveovárna plozíva | товар |
| тьо/ тю/ тя | [t’] | Neznelá postalveolárna plozíva | тяло |
| ф | [f] | Neznelá labiodentálna frikatíva | фосфор |
| фьо/фю/фя | [f’] | Neznelá palatálna labiodentálna frikatíva | фьон |
| х | [ch] | Neznelá velárna frikatíva | хляб |
| хю | [ch’] | Neznelá palatálna frikatíva | Хюндай |
| ц | [c] | Neznelá alveolárna afrikatíva | цена |
| цьо/цю/ця | [c’] | Neznelá alveolárna afrikatíva | цял |
| ч | [č] | Neznelá postalveolárna afrikatíva | чудо |
| ш | [š] | Neznelá postalveolárna frikatíva | шепот |
Prepis z bulharskej cyriliky
[upraviť | upraviť zdroj]Morfologická charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Bulharčina je analytický jazyk a demonštruje niekoľko lingvistických inovácií, ktorými sa odlišuje od ostatných slovanských jazykov:
- eliminácia skloňovania mien;
- vývin určitého člena s príponou;
- neprítomnosť neurčitku slovesa;
- zachovávanie a ďalší vývin proto-slovanského slovesného systému;
- rôzne slovesá na vyjadrenie tzv. nedosvedčenej, prerozprávanej, či pochybnej formy.
Ohybné a neohybné slovné druhy
[upraviť | upraviť zdroj]- ohybné slovné druhy: podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá
- neohybné slovné druhy: príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia
- gramatické kategórie
| rod: | mužský, ženský, stredný |
| číslo: | jednotné, množné |
| určitý člen | |
| čas: | prítomný, budúci, aorist, imperfektum, perfektum, pluskvamperfektum, budúci čas v minulosti, predbudúci čas, predbudúci čas v minulosti. |
| osoba: | 1. osoba, 2. osoba, 3. osoba |
| slovesný rod: | činný, trpný |
| vid: | nedokonavý, dokonavý |
| spôsob: | oznamovací, rozkazovací, podmieňovací, spôsob nepriamej výpovede |
História
[upraviť | upraviť zdroj]
Vývin bulharského jazyka môžeme rozdeliť do niekoľkých historických období:
- Obdobie praveku (niekdajšie spoločné slovanské nárečie) – vyskytlo sa v období medzi slovanskou inváziou na východný Balkán a misiou Svätého Cyrila a Metoda na Veľkej Morave okolo roku 860.
- Starobulharský jazyk (9. – 11. storočie) – jazyk používaný Svätým Cyrilom a Metodom a ich stúpencami na prekladanie Biblie a inej liturgickej literatúry z gréčtiny, neskôr rozvinutý v Preslave a Ochride. Starobulharský jazyk bol jazykom zlatého veku stredovekej bulharskej literatúry počas vlády bulharského cára Simeona Veľkého.
- Stredoveká bulharčina (12. – 17 storočie) bola jazykom bohatej literárnej aktivity a výrazných zmien.
- Moderná bulharčina sa datuje od 18. storočia až do súčasnosti; súčasný spisovný jazyk sa štandardizoval na základe bulharského nárečia z 19. storočia.
Historický vývin bulharského jazyka môžeme označit aj ako prechod od silne syntetického jazyka (Starobulharský jazyk) k typicky analytickému jazyku (Moderná bulharčina) so stredovekou bulharčinou ako prestupovým bodom.
Vývin bulharskej abecedy
[upraviť | upraviť zdroj]Hlaholika
Starobulharská cyrilika
Súčasná bulharská abeceda
| veľké | А | Б | В | Г | Д | Е | Ж | З | И | Й | К | Л | М | Н | О | П | Р | С | Т | У | Ф | Х | Ц | Ч | Ш | Щ | Ъ | Ь | Ю | Я |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| malé | а | б | в | г | д | е | ж | з | и | й | к | л | м | н | о | п | р | с | т | у | ф | х | ц | ч | ш | щ | ъ | ь | ю | я |
| prepis | a | b | v | g | d | e | ž | z | i | j | k | l | m | n | o | p | r | s | t | u | f | ch | c | č | š | št | ă | j | ju | ja |
Veľký jer [ъ] sa prepisuje ako ă alebo ako a či e (podľa výslovnosti v bulharčine).
Zvláštnosti bulharskej gramatiky
[upraviť | upraviť zdroj]Zvláštnosťou bulharčiny i macedónčiny je používanie členov. Macedónčina však členmi dokáže vyjadrovať i priestorové umiestnenie objektu (porovnaj bulharské a macedónske členy). Tento jav nemá v ďalších súčasných slovanských jazykoch obdobu. Analogicky sa členy týmto spôsobom uplatňujú napríklad v rumunčine a švédčine.
| Určitý člen | ||
|---|---|---|
| Rod | ||
| plný člen | krátky člen | |
| Mužský rod | -ът / ят [vyslovuje sa *et / jat] | -a |
| Ženský rod | -та | - |
| Stredný rod | -то | - |
| Množné číslo (všetky rody) | -те | - |
Základné frázy
[upraviť | upraviť zdroj]| Slovensky | Bulharsky | Transkripcia | Výslovnosť | Poznámky |
|---|---|---|---|---|
| ahoj! | здравей | zdravej | zdravej | |
| dobré ráno | добро утро | dobro utro | dobro utro | neformálne |
| dobrý deň | добър ден | dobăr den | dob(a)r den | formálne, pozor den sa vyslovuje tvrdo! |
| dobrý večer | добър вечер | dobăr večer | dob(a)r večer | |
| dobrú noc | лека нощ | leka nošt | leka nošt | |
| dovidenia | Довиждане! | Doviždane | Doviždane | |
| prosím | моля | moľa | moľa | |
| ďakujem | благодаря | blagodarja | blagodarja | formálne |
| ďakujem, díky | мерси | mersi | mersi | neformálne, časo používané, hovorové, prevzaté z francúštiny |
| odpusťte | извинете | izvinete | izvinete | napríklad, keď niekomu stúpite na nohu, pozor vyslovuje sa tvrdo! |
| Máte sa dobre? | Добре ли сте? | Dobre li ste? | Dobre li ste? | pozor ly sa vyslovuje tvrdo! |
| Ako sa máte? | как сте? | kak ste? | kak ste | formálne, pozor vyslovuje sa tvrdo! |
| Ako sa máš? | как си? | kak si? | kak si | neformálne, tykanie |
| Ďakujem, mám sa dobre. | благодаря, добрe съм. | blagodarja, dobre săm | blagodarja, dobre săm | |
| Ďakujem, mám sa veľmi dobre. | благодаря, отлично. | blagodarja, otlično | blagodarja, otlyčno | |
| Čo budeš robiť dnes večer (v noci)? | Какво ще правиш тази вечер (през нощта)? | Kakvo šte praviš tazi večer (prez nošta)? | Kakvo šte praviš tazi večer (prez nošta)? | pozor te sa vyslovuje tvrdo! |
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bulharčina
Wikislovník ponúka heslo Bulharčina
