Alfeios (riečny boh)
Alfeios (starogr. Ἀλφειός – Alfeios) aj Alfeus či Alpheus je v gréckej mytológii rieka[2] (súčasná rieka Alfios) a riečny boh.[3]
Rodina
[upraviť | upraviť zdroj]
Ako väčšina riečnych aj Alfeios bol synom titanov Ókeana a jeho sestry-manželky Téthys.[4][5] Télegoné, dcéry Farida, porodila jeho syna, kráľa Orsilocha.[6] Prostredníctvom neho bol Alfeios starým otcom Diokla a pradedom dvojice vojakov Kréthóna a Orsilocha, ktorých zabil Aineias počas trójskej vojny.[7] Riečny boh bol tiež nazývaný otcom Melantheii, ktorá sa stala s Poseidónom matkou Eiréné.[8] V neskorších záznamoch bol Alfeios otcom Feonissy, možnej matky Endymióna, syna Dia.[9]
Mytológia
[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa Pausaniasa bol Alfeios vášnivým lovcom a zamiloval sa do nymfy Arethousy, tá však pred ním utiekla na ostrov Ortygia pri Syrakúzach a premenila sa na prameň po tom čo sa z rieky Alfeios stala rieka, ktorá tečie z Peloponézu pod morom do Ortygie, tam sa spojili vody Alfeiosu a Arethousy.[10][11] Prameň Arethousy je symbolom Syrakúz.[12] Rímsky spisovateľ Ovídius, tento príbeh opsiuje trochu inak; keď sa Arethousa, krásna nymfa, kúpala v rieke Alfeios v Arkádii, bola prekvapená a prenasledovaná bohom rieky, ale bohyňa Artemis sa nad ňou zlutovala a premenila ju na prameň, ktorý tiekol bol zemou na ostrov Ortygia.[13][14][15][16][17] Alfeios nabral vodnú formu skokom do potoka, ale zem sa otvorila a potok prešiel pod zem, aby sa objavil v zálive blízko Syrakúz, blízko ostrova Ortygia, miesta zasväteného Artemis.[12]
Podľa iných tradícií bola sama Artemis predmetom lásky Alfeia. Vraj raz, keď ju prenasledoval, utiekla do mesta Letrinoi v Ilii a tu si zakryla tvár a tváre svojich spoločníčok, nýmf, blatom, takže ju Alfeios nemohol objaviť ani rozoznať a musel sa vrátiť.[18] To viedlo k chrámu Artemis Alphaea v Letrinoi. Podľa inej verzie bohyňa utiekla na Ortygiu, kde mala tiež chrám pod prímením Alphaea.[19] Narážka na lásku Alfaia k Artemide je obsiahnutá aj v tom, že v Olympii mali obe božstvá jeden spoločný oltár.[20][21]
Z týchto správach sa zdá, že dva alebo viac odlišných príbehov je pomiešaných dohromady, ale pravdepodobne majú pôvod vo všeobecnom presvedčení, že medzi riekou Alfeios a prameňom Arethousa existuje prirodzená podzemná komunikácia. Verilo sa, že pohár hodený do rieky Alfeios sa znovu objaví v prameni Arethousy na Ortygii.[22][23][24] Ploutarchos poskytuje pohľad, ktorý vôbec nesúvisí s tými, ktoré sú uvedené vyššie.[25] Podľa neho bol Alfeios synom Hélia a v súťaži zabil svojho brata Kerkafa. Prenasledovaný zúfalstvom a Eríniami skočil do rieky Nyktimos, ktorá potom dostala meno Alfeios.[3]
Alfeios bol tiež riekou, ktorú Herakles počas svojej piatej úlohy presmeroval, aby vyčistil Augiášov chliev za jediný deň, čo bola úloha, ktorá bola považovaná za nemožnú.
Rímske zmienky
[upraviť | upraviť zdroj]Alfeios je často spájaný s Antinousom, milencom rímskeho cisára Hadriána. Antinoos bol grécky mladík, ktorý sa utopil v rieke Níl. Potom, čo bol zboštený ho dobové mince zobrazovali ako Alfeia alebo Hadriána s Alfeiom.[26]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Alpheus prenasleduje Arethusu, Antoine Coypel (18. storočie) -
-
Príbeh Arethusy, Francesco Primaticcio -
Alfeus a Arethusa, Abraham Bloteling (1655 – 1690) -
Alfeus a Arethusa (okolo 1640), High Museum of Art -
Alfeus a Arethusa, Carlo Maratta (17. storočie) -
Alfeus a Arethusa, John Martin (1832) -
Arethusa prenasledovaná Alpheom, Wilhelm Janson a Antonio Tempesta (1606), Losangelské múzeum umenia -
Alfeus a Arethusa, Johann König (pravdepodobne 1610), Deutsche Barockgalerie -
Alfeus a Arethusa, Luigi Garzi -
Alfeus a Arethusa, Paolo de Matteis (1710) -
Aréthuse et Alphée, Léopold Burthe (1847) -
Arethusa -
Scultore fiorentino, alfeo e aretusa, 1561–62 -
Alfeus a Arethusa, Battista di Domenico Lorenzi (1568 – 70), Metropolitan Museum of Art
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Lewis, "Two sides of the same coin", pp. 179–201.
- ↑ Pindaros, Nemean Odes 1.1
- ↑ a b SCHMITZ, Leonhard. Dictionary of Greek and Roman Biography and Mythology. Boston : Little, Brown and Company, 1867. editor:William Smith. Dostupné online. Kapitola Alpheias, s. 133 – 134. Archivované 2008-06-13 z originálu.
- ↑ Hésiodos, Teogónia 338
- ↑ Hyginus, Fabulae Preface
- ↑ Pausanias, Graeciae Descriptio 4.30.2
- ↑ Homér, Iliada 5.45
- ↑ Ploutarchos, Quaestiones Graecae 19
- ↑ Pseudo-Clement, Recognitions 10.21-23
- ↑ Pausanias, Graeciae Descriptio 5.7.2
- ↑ Scholion na Pindarovu Nemean Odes 1.3
- ↑ a b Roman, L., & Roman, M. (2010). Encyclopedia of Greek and Roman mythology.. [s.l.] : [s.n.]. S. 56. (Google knihy [1])
- ↑ Ovídius, Metamorphoses 5.572
- ↑ Vergílius, Eneida 3.694
- ↑ Servius ad Vergílius, Eclogae 10.4
- ↑ Statius, Silvae 1.2, 203, Thebais 1.271, 4.239
- ↑ Lukianos, Dialogi Marini 3
- ↑ Pausanias, Graeciae Descriptio 6.22.5
- ↑ Scholion na Pindarovu Pythian Odes 2.12
- ↑ Pausanias, Graeciae Descriptio 5.14.5
- ↑ Scholion na Pindarovu Olympian Odes 5.10
- ↑ Strabón, Geographica 6, p. 270, 8.343
- ↑ Seneca Mladší, Naturales questiones 3.26
- ↑ Fulgentius, Mythologiarum libri 3.12
- ↑ Pseudo-Ploutarchos, De fluviis 19
- ↑ RPC III, 309 [online]. Roman Provincial Coinage online: [cit. 2024-05-18]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alfeios (riečny boh)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alpheus (deity) na anglickej Wikipédii.
| Prabohovia |  | |
|---|---|---|
| Olympskí bohovia | ||
| Hrdinovia | ||
| Bytosti | ||
| Ďalšie témy | ||