Preskočiť na obsah

Amadeovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Amadeovci

erb rodu Amadeovcov
KrajinaUhorské kráľovstvo, Habsburská monarchia
Materská dynastiaGuth-Keled
Titulypodžupan, kráľovský pokladník, cisársky dôstojník, kapitán
ZakladateľLothard
Rok založenia
dynastie
polovica 13. storočia
Posledný panovníkTadeáš ml.
Rok zániku dynastie1845
Štátna príslušnosťuhorská

Amadeovci[1] alebo Amadéovci[2] (maď. Amádé) bol významný uhorský rod. Rody Amade a Marczalthöy pochádzali z bočnej vetvy uhorského veľmožského rodu Guth-Keled, ktorá v arpádovskom období získala majetky v Zadunajsku a na Žitnom ostrove. Priamym zakladateľom Amadeovcov bol Lothard, syn Comesa Homodea, ktorý získal panstvá Vrakúň a Böš (dnešné Gabčíkovo). Jeho potomkovia si začali písať po svojom predkovi priezvisko Omode, Omodeffy, ktoré sa v pomoháčskom období upravilo do tvaru Amade.[1][3]

Dejiny rodu

[upraviť | upraviť zdroj]

V stredoveku boli príslušníci rodu členmi uhorského kráľovského Dračieho rádu, o čom svedčí drak obkolesujúci ich rodové znamenie v erbe. V 16. storočí rod vyženil od Ňáriovcov podiely na panstve hradu Branč a panstvách Slovenské Pravno a Sučany v Turci. Amadeovci sa uplatňovali najmä ako podžupani Bratislavskej stolice. Spoločenský rod pozdvihol Leonard († 1647), uhorský vicepalatín a krajinský pokladník, ktorý získal barónsky titul (1622). Jeho potomkovia boli neskôr povýšení aj do grófskeho stavu (1782), avšak rod zakrátko v roku 1845 vymrel. Majetky na Žitnom ostrove po ženskej línii vyženil rod Űchtritz-Amade, ktorý ich držal až do konfiškácie v roku 1945. Z významných členov rodu treba spomenúť Jána († 1656), kapitána Žitného ostrova, Františka († 1823), cisárskeho komorníka a palatína predialistov, Tadeáša (1782 – 1845), hudobného skladateľa. Amadeovci vymreli po meči 1845 Tadeášom ml., sobášom Dominiky Amadeovej (* 1810 – † 1875) a Emila Üchtritza (* 1808 – † 1886) rod pokračoval ako Üchtrit-Amadé.[1][3]

Známi príslušníci rodu

[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:[4]

Erb rodu dokazuje spoločný pôvod s Guth–Keledovcami, podobne ako u rodu Báthory sú to v červenom štíte tri strieborné šikmé špice. Vplyvom uhorskej heraldickej tradície sa špice už v 16. storočí zmenili na vlčie zuby a nakoniec sa z nich stala dolná čeľusť vlka. Túto podobu erbu zaznamenávajú aj pečate. Na Leonardovej oktogonálnej pečati z roku 1634 je v štíte čeľusť vlka s tromi zubami a okolo nej obtočený drak. Klenotom je medzi otvorenými krídlami čeľusť v korune. V leme sa nachádza kruhopis: LEONARD – AMADE. Pečať Adama z roku 1701 je bez draka. Alžbeta z Beckova v roku 1702 odtlačila obsahovo zhodnú pečať ako Leonard. Magdaléna pečatila aliančnou pečaťou Zichy – Amade. Prsteňová pečať Antona z roku 1735 obsahuje v poli korunu, v ktorej sú otvorené krídla a medzi nimi čeľusť s tromi zubmi. Nad krídlami je koruna. V poli sú pri korune iniciály: A(ntonius) – A(made) – D(e) – W(arkony). Grófskym erbom z roku 1782 sú v modro-červeno delenom štíte zprava tri strieborné vlčie zuby. Na štíte je perlová (počet 9) grófska korunka. Erb má tri klenoty. Prvým sú pootvorené modro-červeno delené orlie krídla s tromi striebornými vlčími zubmi. V druhom klenote z koruny vyrastá doľava otočený zlatý grif, držiaci v pravom pazúre šabľu a v ľavom červené plamenné srdce. Tretím sú slonie choboty strieborno-modré a naopak, medzi nimi sú dve prekrížené zlaté kopije s červeno-striebornou zástavou. Prikrývadlá prvé sú strieborno-modré a strieborno červené, zlato-modré po oboch stranách a strieborno-modré po oboch stranách. Na najmladšej Žofiinej aliančnej pečati Amade–Nyáry je grófsky modro-červeno delený erb, na ktorom sú zprava tri vlčie zuby. Grófsky erb z roku 1903 je štiepený, v pravom strieborno-modrom poli sú prekrížené zlaté kľúče. V ľavom modro-červeno delenom poli sú vpravo tri strieborné vlčie zuby. Na štíte je perlová grófska koruna (počet 7). Erb má päť klenotov. Prvým sú pootvorené modro-červeno delené orlie krídla s tromi striebornými vlčími zubmi, v druhom z koruny vyrastá červeno odetý muž držiaci v pravej ruke fakľu a na ľavej mu sedí dozadu hľadiaci vlk. V treťom klenote z koruny vyrastá doľava otočený zlatý grif, držiaci v pravom pazúre šabľu a v ľavom červené horiace srdce. Štvrtý tvoria strieborno-modro a opačne delené slonie choboty. Piatym sú strieborno-modro a opačne delené slonie choboty a medzi nimi prekrížené zlaté kopije s červeno striebornými zástavkami. Prikrývadlá sú strieborno-modré a strieborno-červené, strieborno-modré po oboch stranách, strieborno-modré a zlato-modré, zlato-modré po oboch stranách a strieborno-modré po oboch stranách. Štítonosičmi sú odvrátené vlky so zdvihnutými chvostami na páske s textom: AMORE et CANDORE.[5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c Amadeovci In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, [cit. 2019-10-03]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
  2. PÜSPÖKI NAGY, Péter. Erb mesta Želiezoviec: heraldická a historická monografia. Bratislava : Madách, 1976. S. 108.
  3. a b Amade család In: Arcanum [online]. [Cit. 2020-04-21]. Dostupné online. (po maďarsky)
  4. NAGY, Ivan. Magyarország családai czimerekkel és nemzékrendi táblákkal. Budapest : Ráth Mór kiadása, 1857. Dostupné online. S. 29 – 30.
  5. PONGRÁCZ, Denis. Atlas osobných pečatí I. 1. vyd. Bratislava : JUDr M. Trstenský vl.n., 2019. ISBN 9788057011941. S. 10,11.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Amadeovci

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]