Andreas Vesalius
| Andreas Vesalius | |
 flámsky lekár a anatóm | |
| Narodenie | 31. december 1514 Brusel, Belgicko |
|---|---|
| Úmrtie | 15. október 1564 (49 rokov) Zakynthos, Grécko |
| Odkazy | |
| Commons |  Andreas Vesalius |
Andreas Vesalius alebo Andreas Vesal alebo Andreas van Wesel (* 31. december 1514, Brusel, Belgicko – † 15. október 1564, Zakynthos, Grécko) bol flámsky lekár a anatóm, autor jednej z najvýznamnejších kníh o anatómii – De Humanis Corporis Fabrica. Je považovaný za zakladateľa novodobej vedy o anatómii človeka.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v Bruseli, ktorý bol vtedy súčasťou Svätej ríše Rímskej, v lekárskej rodine. Jeho otec, Andries van Wesel, bol synom Everarda Van Wesela, kráľovského lekára cisára Maximiliána I. Andries pokračoval v službe Maximiliánovi ako lekárnik, a neskôr ako komorník jeho nástupcu Karola V. Podporoval svojho syna v tejto rodinnej tradícii a prihlásil ho do kresťanskej školy (angl. Brothers of the Common Life School) v Bruseli, aby sa naučil grécky a latinsky, rečiam vzdelancov tej doby.
V roku 1528 Vesalius začína štúdium na Katolíckej univerzite v meste Leuven (Pedagogium Castrensis), no keď jeho otec dostáva v roku 1532 miesto komorníka, rozhodne sa venovať medicíne na Univerzite v Paríži, kam sa presťahoval v roku 1533. Tu pod patronátom učencov ako Jacques Dubois (Jacobus Sylvius) a Jean Fernel študuje Galénove teórie. Do tohoto obdobia sa datuje vznik jeho záujmu o anatómiu – často ho bolo vídať na Cintoríne Neviniatok skúmať kosti.
V roku 1536 je nútený opustiť Paríž pre otvorenú roztržku medzi Svätou rímskou ríšou a Francúzskom, a vracia sa do Leuvenu. Tu pod vedením Johannesa Wintera von Andernach dokončuje svoje štúdium a nasledujúci rok promuje. Jeho diplomová práca – Paraphrasis in nonum librum Rhazae Medici Arabis clariss. ad Regem Almansorem, de singularum corporis partium affectuum curatione (1537), bola komentárom k deviatej knihe Ar-Rázího. V Leuvene zostáva len krátko a po hádke so svojim profesorom odchádza v roku 1536 do Benátok a odtiaľ pokračuje na Univerzitu v Padove (Universitas artistarum), kde v roku 1537 dokončuje svoj doktorát.
Vesalius odmietol zmieriť sa s chabými znalosťami medicíny tej doby, ktoré sa nezmenili od čias antiky. Rozhodol sa rozšíriť poznatky o ľudskom tele, anatómii človeka (ktorá sa dovtedy odvodzovala len od anatómie zvierat, lebo kvôli cirkevným hodnotám bolo pitvanie zakázané) a diagnostike. Pitval telá trestancov, ktorí umreli. Pre jeho znalosti pôsobil ako lekár španielskych šľachticov. Vydal knihu o anatómii ľudského tela. Bol spoluzakladateľom novej doby – osvietenstva.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Andreas Vesalius
|
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
