Preskočiť na obsah

Andrej Hryc

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Andrej Hryc
Narodenie 30. november 1949
Bratislava, Česko-Slovensko
Úmrtie31. január 2021 (71 rokov)
Bratislava, Slovensko
Alma materVŠMU v Bratislave
Povolanieslovenský herec, konzul, podnikateľ
Roky pôsobenia1971 – 2021
ManželkaVeronika Hrycová
DetiWanda Hrycová (* 1977)[1]
Hugo Hryc (* 1986 – † 2008)

Andrej Hryc, známy aj pod menom Andy Hryc (* 30. november 1949, Bratislava – † 31. január 2021, Bratislava)[2][3] bol slovenský herec, diplomat a podnikateľ.[4] Bol členom VPN a zakladajúcim členom HZDS.[5]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1971 absolvoval štúdium herectva na VŠMU v Bratislave.[4] Hereckú kariéru začal v Štátnom divadle v Košiciach (1971 – 1978). V rokoch 1978 – 1981 bol v slobodnom povolaní a od roku 1981 členom súboru bratislavskej Novej scény.

Po Nežnej revolúcii najprv vstúpil do politiky a potom založil nezávislé Rádio Twist, ktorého riaditeľom bol do konca roku 2004 (licenciu získalo v roku 1991, začalo vysielať vo februári 1993 a vysielalo do apríla 2006). Od roku 2005 bol podpredsedom predstavenstva a. s. Rádio Twist. V roku 2002 krátky čas pôsobil ako riaditeľ Novej scény.

Účinkoval v množstve filmov, televíznych a rozhlasových inscenácií. V českom televíznom seriáli Černí baróni (2004) v réžii Juraja Herza hral hlavnú úlohu legendárneho majora Terazkyho.

Politika

[upraviť | upraviť zdroj]

Andrej Hryc bol tiež signatárom Anticharty.[4][6]

Po revolúcii bol súčasťou Verejnosti proti násiliu, ktorému prepožičal svoju populárnu tvár. Svoju účasť pri zrode HZDS Vladimíra Mečiara v roku 1991 neskôr označil za grandiózny omyl[7] a po odchode z politiky založil Rádio Twist,[8] ktoré začalo vysielať vo februári 1993 a ktoré prispelo ku koncu mečiarizmu.[9][10]

V rokoch 1999 – 2002 pôsobil ako poradca ministra kultúry.[8]

Od Petra Pčolinského v novembri 2018 prevzal stranu Náš kraj, aby ohlásil kandidatúru do Európskeho parlamentu.[11] K 31. decembru 2018 evidovala strana jediného člena – Hryca.[12] V májových eurovoľbách 2019 získal 8 460 hlasov (0,85 %).[13]

Diplomacia

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobil ako honorárny konzul Seychelskej republiky v Slovenskej republike. Honorárny konzul je podľa Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch osobou, ktorá je vyňatá z jurisdikcie súdnych a správnych orgánov prijímacieho štátu.[14]

Súkromný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Hryc vyrastal v neúplnej rodine z dôvodu väznenia otca. V roku 1976 sa oženil s manželkou Veronikou, rodáčkou z Uble, pôvodom gréckokatolíčkou. Hryc sa hlásil k pravosláviu. Spolu mali dve deti: dcéru Wandu a syna Huga. V rozhovore v roku 2010, po smrti syna Huga, otvorene hovoril o strate viery.[15]

Filmografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Hrycová Adamík, Wanda, 1977-. In: Databáza autorít SNK [online]. Martin: Slovenská národná knižnica, [cit. 2024-06-28]. Dostupné online.
  2. ↑ TASR. Po ťažkej chorobe zomrel obľúbený herec Andy Hryc. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-01-31. Dostupné online [cit. 2024-03-19].
  3. ↑ VLČKOVÁ, Tereza; SPÁČILOVÁ, Mirka. Zemřel slovenský herec Andrej Hryc, trpěl akutní leukémií. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2021-01-31. Dostupné online [cit. 2024-03-19].
  4. ↑ a b c Andrej Hryc [online]. Bratislava: Slovenské národné divadlo. Dostupné online. Archivované 2017-09-08 z originálu.
  5. ↑ ŠPORER, Peter. Andrej Hryc: Politika cukru a biča mi nevyhovuje, uprednostňujem nezávislosť. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 1999-07-14. Dostupné online. ISSN 1336-2674. Archivované 2017-09-08 z originálu.
  6. ↑ K provolání čs. výborů uměleckých svazů : Vyjadřují podporu politice strany. Rudé právo (Praha: Ústřední výbor KSČ), 4. február 1977, roč. 57, čís. 29, s. 2. Dostupné online [cit. 2017-07-21].
  7. ↑ Hryc o vstupe do politiky s Mečiarom: Bol to grandiózny omyl! [online]. www.joj.sk, 2014/11/13, [cit. 2023-09-04]. Dostupné online.
  8. ↑ a b TASR. Legendárny herec, ktorý sa venoval aj politike: Čo považoval za svoj grandiózny omyl? [online]. novinky.zoznam.sk, 2021-01-31, [cit. 2023-09-04]. Dostupné online.
  9. ↑ ÖRDÖGH, Pavel. Mediálne podnikanie Andyho Hryca: Od Rádia Twist po Info Rádio. Právne noviny (Bratislava: Legal & Economic Press), 2014-01-09. Dostupné online [cit. 2024-03-13]. ISSN 2454-0048.
  10. ↑ FERENCEI, Lucia. OK kampaň ´98 na Slovensku : Disertační práce [online]. Olomouc: Univerzita Palackého : Filozofická fakulta : Katedra politologie a evropských studií, 2019, [cit. 2024-03-16]. Dostupné online.
  11. ↑ mm. Získali stovky až tisíce hlasov. Pozrite sa, ako dopadli známe tváre v eurovoľbách. tvnoviny.sk (Bratislava: MARKÍZA – SLOVAKIA), 2019-05-27. Dostupné online [cit. 2021-05-24]. Archivované 2021-05-24 z originálu.
  12. ↑ SLIZ, Martin. Známy herec Andrej Hryc prevzal starú stranu po Borisovi Kollárovi. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-10-02. Dostupné online [cit. 2024-03-19].
  13. ↑ Voľby do Európskeho parlamentu 2019 : Definitívne výsledky hlasovania [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2019, [cit. 2024-03-19]. Dostupné online.
  14. ↑ KERN, Miroslav. Honorárni konzuli nie sú diplomati, polícia sa však k nim tak správa. SME (Bratislava: Petit Press), 2013-09-08. Dostupné online [cit. 2024-03-19]. ISSN 1335-4418.
  15. ↑ TOMÁSCHOVÁ, Andrea. Andy Hryc: Vždy som bol líder [online]. Korzár, 2020-01-19, [cit. 2024-09-22]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Andrej Hryc

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Andrej_Hryc&oldid=7915923“