Mečiarizmus
Ako mečiarizmus sa označuje spôsob vládnutia na Slovensku v rokoch 1992 – 1998. Jeho vedúcim predstaviteľom bol Vladimír Mečiar, predseda vlády počas tohto obdobia (okrem 9 mesiacov v roku 1994). Vyznačuje sa väčšinovým vládnutím, ktoré spochybňuje práva opozície a menšín.[1]
Roky 1994 – 1998, kedy vládla tretia vláda Vladimíra Mečiara, bývajú označované ako vrchol mečiarizmu.[2] Vláda autoritatívneho premiéra v spojení s nacionalistickou SNS a radikálnym ZRS, jej snahy o zmenu viacerých zákonov (špecificky volebného zákona pred voľbami v roku 1998) či iné zákonné a nezákonné postupy (únos Michala Kováča ml., vražda Róberta Remiáša, nezákonné odobratie mandátu Františka Gauliedera či Mečiarove amnestie) naznačovali inklináciu k autoritarizmu.[3]
Mečiarizmus sa zvykne zaraďovať medzi tzv. neliberálne (iliberálne) demokracie. Okrem mečiarizmu sa zvykne do rovnakej kategórie, z toho istého obdobia, zaraďovať vláda Slobodana Miloševiča v Juhoslávií, Iona Iliescu v Rumunsku a Franja Tuđmana v Chorvátsku.[4] Nemecký politológ Wolfgang Merkel zaraďuje režim tretej Mečiarovej vlády k neliberálnym demokraciam[5] s určitými delegatívnymi prvkami. Označuje sa tým režim, v ktorom slobodne zvolené vlády porušujú základné ľudské práva a občianske slobody, resp. nerešpektujú právny štát alebo sa ho nesnažia budovať.[6]
Na exekutívnej zložke štátnej moci ostal nezávislý ústavný súd, dobre organizované boli mimovládne organizácie[6] a významnú rolu hrali nezávislé médiá (denník SME, týždenník Domino fórum, Rádio Twist, TV Markíza).[7][8]:9, 10, 196, 197 Hoci boli obmedzené kontrolné mechanizmy opozície, bola zachovaná časová deľba moci, ktorá nakoniec viedla k výmene politickej reprezentácie.[6]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Slovacicum. Súčasné Slovensko [online]. STIMUL – centrum informatiky a vzdelávania FF UK, [cit. 2018-10-14]. (Studia Academica Slovaca.) Dostupné online. ISBN 80-89236-10-3.
- ↑ Komentár: 10. výročie pádu Mečiara. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2008-09-26. Dostupné online [cit. 2018-10-14].
- ↑ MIKUŠ, Roman; GURŇÁK, Daniel. Špecifiká volebnej účasti v obciach Košického kraja vo voľbách na rôznych úrovniach v rokoch 1999-2014. Geographia Cassoviensis (Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach). Dostupné online [cit. 2018-10-14]. ISSN 2454-0005. [nefunkčný odkaz]
- ↑ BOZÓKI, András. Illiberal Democracy Belongs to the Hybrid Regimes [online]. publicseminar.org, [cit. 2018-10-14]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ MERKEL, Wolfgang; CROISSANT, Aurel. Conclusion: Good and Defective Democracies [online]. Taylor & Francis Ltd., [cit. 2018-10-14]. S. 209. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c ŠTEFANČÍK, Radoslav; DULEBOVÁ, Irina. Jazyk a politika : jazyk politiky v konfliktnej štruktúre spoločnosti. Bratislava : Ekonóm, 2017. Dostupné online. ISBN 978-80-225-4414-6. S. 95 – 96.
- ↑ ÖRDÖGH, Pavel. Mediálne podnikanie Andyho Hryca: Od Rádia Twist po Info Rádio. Právne noviny (Bratislava: Legal & Economic Press), 2014-01-09. Dostupné online [cit. 2024-03-13]. ISSN 2454-0048.
- ↑ FERENCEI, Lucia. OK kampaň ´98 na Slovensku : Disertační práce [online]. Olomouc: Univerzita Palackého : Filozofická fakulta : Katedra politologie a evropských studií, 2019, [cit. 2024-03-16]. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- LEŠKO, Marián. Mečiar a mečiarizmus : politik bez škrupúľ, politika bez zábran. Bratislava : VMV, 1996. 239 s. ISBN 80-967275-3-2.
- ŠIMKO, Ivan. Ako sme si nasadili červené nosy a vyhnali Mečiara : Dramatický príbeh porážky mečiarizmu. 1. vyd. Žilina : Artis Omnis, 2018. 331 s. ISBN 978-80-8201-024-7.