Preskočiť na obsah

Anna Hannoverská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Anna Hannoverská
britská a Oranžsko-nasavská princezná
Christian Friedrich Zincke, Koninklijk Kabinet van Zeldzaamheden, Rijksmuseum
Christian Friedrich Zincke, Koninklijk Kabinet van Zeldzaamheden, Rijksmuseum
Narodenie2. november 1709
Herrenhausen, Nemecko
Úmrtie12. január 1759 (49 rokov)
Haag, Holandsko
RodičiaJuraj II.
Karolína z Ansbachu
ManželViliam IV. Oranžský
Deti2
PodpisAnna Hannoverská, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Anna Hannoverská

Anna Hannoverská (* 2. november 1709, Herrenhausen, Nemecko – † 12. január 1759, Haag, Holandsko) bola rodom britská princezná, Princess Royal, a sobášom princezná Oranžsko-nasavská.

Anna so svojimi mladšími sestrami Améliou a Karolínou (Martin Maingaud, 1721)

Anna sa narodila ako druhé dieťa a najstaršia dcéra neskoršieho kráľa Veľkej Británie Juraja II. a jeho manželky Karolíny z Ansbachu. Narodila sa v kurfirstskom paláci Herrenhausen pri Hannoveri.[1] Meno dostala po svojej príbuznej, anglickej kráľovnej Anne.[2] Päť rokov po jej narodení, v roku 1714, sa jej starý otec (hannoverský kurfirst Juraj Ľudovít) stal kráľom Anglicka ako Juraj I. Anna sa stala princeznou brunšvicko-lüneburskou. V roku 1727 britský trón zdedil jej otec ako Juraj II.

30. augusta 1727 Juraj II. udelil Anne ako svojej najstaršej dcére titul Princess Royal. V roku 1642 vtedajší kráľ Karol I. Stuart udelil tento titul svojej najstaršej dcére Márii Henriette (neskoršia princezná Oranžská, matka Viliama III. Oranžského). Potom sa titul prestal užívať až do panovania Juraja II.

Manželstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

25. marca 1734 sa vydala za Viliama IV. Oranžského, oranžského princa, prvého dedičného miestodržiteľa Republiky Spojených provincií holandských.[3]

Anna sa zriekla všetkých anglických titulov a začala užívať tituly svojho manžela. Z manželstva vzišlo päť potomkov, štyri dievčatá a najmladší chlapec, z nich iba tretia dcéra a syn sa dožili dospelosti:

Regentka Frízska

[upraviť | upraviť zdroj]

Anna v roku 1751 ovdovela a stala a regentkou Frízska za svojho trojročného syna Viliama. Zo začiatku bola dobrou správkyňou jeho dedičstva, dokázala robiť rýchle a dobré rozhodnutia, neskôr sa však stala despotickou a nepredvídateľnou. Regentkou zostala až do svojej smrti v roku 1759. Po nej sa regentkou stala jej svokra Mária Lujza Hessensko-kasselská a keď v roku 1765 zomrela aj ona, nahradila ju Viliamova staršia sestra Karolína.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ernest August Braunschweigsko-lüneburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Juraj I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Žofia Hannoverská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Juraj II.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Juraj Viliam Braunschweigsko-lüneburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Žofia Dorotea z Celle
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Éléonore d'Olbreuse
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna Hannoverská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Albrecht II. Bradenbursko-ansbachský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ján Fridrich Bradenbursko-ansbachský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Žofia Margaréta Oettingenská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karolína z Ansbachu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ján Juraj I. Sasko-eisenachský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Eleonora Sasko-eisenachská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Johana zo Sayn-Wittgenstein
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Yvonne's Royalty Home Page: Royal Christenings [online]. users.uniserve.com, [cit. 2016-03-30]. Dostupné online. Archivované 2011-08-06 z originálu. (anglicky)
  2. Van der Kiste, p. 24
  3. VAN DER KISTE, John. George II and Queen Caroline. Stroud : Sutton Publishing., 1997. Ďalej len Van der Kiste. ISBN 0-7509-1321-5. S. 132.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Anna Hannoverská na českej Wikipédii a Anne, Princess Royal and Princess of Orange na anglickej Wikipédii.