Adhortácia k vladárom
Adhortácia k vladárom[1] (iné názvy: Napomenutie k vladárom[2], Napomenutie vladárom[3], Anonymná homília[4]) je homiletická skladba veľkomoravského pôvodu, ktorej autor je s najväčšou pravdepodobnosťou Metod.[5] Ide o jeden z najdôležitejších textov cyrilo-metodskej misie[6], hoci spočiatku bol známy len filológom[7].
Rukopis a identifikácia textu
[upraviť | upraviť zdroj]Napomenutie k vladárom sa nachádza v rukopisnom (v hlaholike) kódexe Glagolita Clozianus.[8] Pochádza z 11. storočia, z chorvátskeho prostredia.[3] Právne termíny v tejto homílii sú rovnaké ako v Zakon sudnyj ljudem a teda Metod naň nadväzuje.[4] Aj v Živote Metodovom (11. kapitola) sa vyskytujú otázky, aké rieši Napomenutie - manželstvo medzi príbuznými.[8]
Obsah a určenie Napomenutia
[upraviť | upraviť zdroj]Napomenutie obsahuje tri myšlienky: „vladár má súdiť iba pri dostatku spoľahlivých dôkazov, nemá dopustiť sobáš medzi krstným otcom a matkou krsňaťa, prípadne krstnou dcérou, a napokon má dbať o nerozlučnosť manželstva.“[2]
Adhortácia k vladárom je určená sudcom a kniežatám,[5] možno priamo Svätoplukovi[6]. Vychádza zo súdobej spoločenskej situácie a kladie dôraz na upevnenie morálky veľkomoravskej spoločnosti.[9] Je možné, že okrem vyššej spoločnosti mala i širšiu územnú a spoločenskú platnosť.[3]
Súvislosť so zákonníkom Zakon sudnyj ljudem predstavuje napríklad skutočnosť, že spomína kniežacie súdy nad laikami.[7]
Text dokazuje, že staroslovienčina bola jazyk štátnej administratívy a súdnictva[2] a predstavuje komentár (v rečníckej podobne) pre Zakon sudnyj ljudem[6].
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ staroslovienska literatúra a hudba. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok V. R – Š. Bratislava : Veda, 1981. 792 s. S. 590.
- ↑ a b c ŠMATLÁK, Stanislav, a kol. Slovensko. 1. vyd. Zväzok 4 Kultúra, 1. časť. Bratislava : Obzor, 1979. 992 s. S. 137.
- ↑ a b c Pramene k dejinám Veľkej Moravy. Ed. Peter Ratkoš. 2. opr. a rozš. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1968. 532 s. (Odkazy našej minulosti; zv. 4.) S. 255 – 258.
- ↑ a b STANISLAV, Ján. Starosloviensky jazyk. 1. vyd. Zväzok 1 : Veľká Morava a Panónia. Kultúrny jazyk a písomníctvo. Konštantín Filozof, Metod a Kliment sloviensky. Fonetika. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1978. 371 s. S. 210.
- ↑ a b Magnae Moraviae fontes historici. Ed. Lubomír Emil Havlík et al. Vyd. 1. Zväzok III Diplomata, epistolae, textus historici varii. Brno : Universita J. E. Purkyně, 1969. 470 s. (Spisy University J. E. Purkyně v Brně. Filosofická fakulta; zv. 134.) S. 199 – 204.
- ↑ a b c MĚŘÍNSKÝ, Zdeněk. České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu. 1. vyd. Zväzok II. Praha : Libri, 2006. 967 s. ISBN 80-7277-105-1. Kapitola Homilie Vladykam zemlę božie slovo velitъ, s. 496 – 498.
- ↑ a b VAŠICA, Josef. Literární památky epochy velkomoravské 863 – 885. Praha : Lidová demokracie, 1966. 287 s. S. 70 – 73.
- ↑ a b DVORNÍK, František. Byzantské misie u Slovanů. Preklad Vladimír Vavřínek. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 1970. 393 s. (Historica.) S. 190.
- ↑ AVENARIUS, Alexander. Byzantská kultúra v slovanskom prostredí v 6. – 12. storočí : k problému recepcie a transformácie. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1992. 280 s. ISBN 80-224-0359-8. S. 94.
Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- ANONIMNAJA GOMILIJA. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Tom 2. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr "Pravoslavnaja enciklopedija", 2000. 752 s. Dostupné online. ISBN 5-89572-007-2. S. 473. (po rusky)
- 113. METODOVE NAPOMENUTIA VLADÁROM. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 190 – 191.